18. október - 27. október 2024
Medzinárodny filmový festival dokumentárnych filmov Jeden svet tento rok oslaví svoje 25. narodeniny v Kine Lumière od 18. do 27. októbra 2024. Festival Jeden svet je každoročne nielen prehliadkou toho najlepšieho, čo vzniklo doma aj vo svete v dokumentárnej filmovej tvorbe, ale aj súťažou pre české a slovenské dokumentárne filmy. Tento rok sa môžete tešiť na až 10 festivalových dní, výber tých najlepších dokumentárnych filmov z celého sveta, inšpiratívne príbehy, ktoré otvárajú oči a myseľ, diskusie s tvorcami*kyňami a odborníkmi*čkami na aktuálne spoločenské témy, program pre malých i veľkých. Skrátka filmy, ktoré ťa chytia za srdce a ľudia, ktorých chceš stretnúť. Viac informácií o festivale, cinepassoch a vstupenkách nájdete na oficiálnej web stránke festivalu www.jedensvet.sk
Dňa 18.10. o 19:00 v K1 sa uskutoční slávnostné otvorenie festivalu spojené s odovzdávaním Ceny Eleny Lackovej a premietaním filmu Nepodľahnem nenávisti. Po projekcii vás spolu s Bankou SLSP a komunitným centrom Mareena pozývame na výnimočnú ochutnávku cudzokrajných kuchýň. Môžete sa tešiť na autentické jedlá z rôznych kútov sveta, pripravené našimi priateľmi z Palestíny, Iránu, Ukrajiny a mnohých ďalších. O FILME: Palestínsky lekár Izzad-Dín Abúléš je muž s nezvyčajne veľkým srdcom. Film Nepodľahnem nenávisti sleduje jeho životnú púť z utečeneckého tábora Džabálijá v Gaze cez Torontskú univerzitu až po izraelský Najvyšší súd. Abúléš bol prvým palestínskym lekárom, ktorý pracoval na izraelskom pôrodníckom oddelení. Keď však izraelské tanky zničia jeho domov a zabijú jeho tri dcéry, Abúléšova cesta odpustenia a zmierenia čelí najväčšej skúške.
Aj tento rok uvedie Jeden svet v spolupráci s medzinárodným festivalom animácie Fest Anča kolekciu zábavných, ale aj poučných animovaných filmov z ostatného ročníka Fest Anče. Tvoria ju medzinárodne oceňované krátkometrážne filmy zo Slovenska, z Česka, Belgicka, Holandska a Južnej Kórey. Sú to filmy Návrat domov, Lyska, Druhá planéta, Baterková mama a Ahoj leto, ktoré prinášajú témy priateľstva, spolupatričnosti a inklúzie na pozadí tém vojny, migrácie či ochrany životného prostredia. Snímka Baterková mama získala ocenenie Anča Award 2024 za najlepší film pre deti od špeciálnej detskej poroty. Zaujímavosťou je aj to, že na snímke Druhá planéta sa tvorivo podieľal kolektív desiatich detí. Pri tomto rodinnom premietaní berieme ohľad na potreby a pohodu všetkých divákov vrátane tých najmenších. Máte sa na čo tešiť! Filmy sú bez dialógov, a tak sú prístupné aj pre nepočujúcich alebo slovensky nehovoriacich ľudí i pre deti od troch rokov. Úvodné slovo bude tlmočené do posunkového jazyka. #JedenSvetPreVšetkých Zobraziť viac
Po záhadnej smrti Zahry na Kábulskej univerzite sa jej hazárska rodina v odľahlých horách stredného Afganistanu vydáva na cestu za pravdou a spravodlivosťou. Film vyrozprávaný z pohľadu Zahrinej mladšej sestry Frešty sa stáva dojímavou úvahou o láske, strate a vytrvalosti v období rastúcich nepokojov spojených s nástupom Talibanu. Režisér bude prítomný na diskusii v anglickom jazyku po premietaní. Diskusia bude tiež tlmočená do slovenského posunkového jazyka. Zobraziť viac
V Poľsku sa už niekoľko rokov rozmáha fenomén ekonomickej emigrácie z krajín južnej Ázie, najmä z Indie, Nepálu a Bangladéša. Matej Bobrik vo svojom filme rozpovie príbeh niekoľkých gastarbeiterov, ktorí v nádeji na lepší zajtrajšok začínajú nový život vo svojej zasľúbenej krajine. Režisér bude prítomný na diskusii v slovenskom jazyku po premietaní. Zobraziť viac
Kafkovský proces rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie trval viac ako desať rokov. Príliš dlho sa zdalo, že svetlo na konci tunela a dokončenie stavby ostane v nedohľadne. Celé tie roky riaditeľka galérie Alexandra Kusá spolu so svojím otcom, architektom rekonštrukcie a kolegyňami a kolegami bojovali za to, aby sa slovenskej spoločnosti splnil sen o modernej kultúrnej inštitúcii. Šialená horská dráha plná politických úskalí, meškajúcich povolení a bojov so stavebníkmi priviedla Alexandru viackrát k pochybnosti, či jej úsilie má vôbec zmysel. Zobraziť viac
Paynovci v izolácii na malej farme v nórskom lese túžia byť diví a slobodní. Maria a Nik spolu so svojimi štyrmi deťmi Ulvom, Falkom, Frejou a Ronjou vyznávajú sebestačnosť, deti vzdelávajú doma a spolu sa usilujú viesť život založený na úzkych rodinných väzbách v súlade s prírodou. Aby si tento životný štýl udržali, Maria pracuje ako fotografka a jej skutočnou vášňou je zachytávať intímne chvíle svojej rodiny. Keď jej však diagnostikujú rakovinu krčka maternice, ktorá nad ňou rýchlo zvíťazí, ich idylický svet sa odrazu rozpadne a prinúti rodinu začať nový život v modernom svete. Toto premietanie je vhodné aj pre rodičov s bábätkami a malými deťmi. Rodič môže ísť do kina i s kočíkom. Premietanie má zníženú hlasitosť a v kinosále počas projekcie zostáva mierne svetlo. Staršie deti je možné postrážiť našou Katkou. Pripravené budú jesenné tvorivé aktivity vo vedľajšej miestnosti. V prípade záujmu, prosím, napíšte: katarina.galisinova@clovekvohrozeni.sk. Diana Fabiánová uvedie film v slovenskom jazyku. Zobraziť viac
Šestnásťročná kurdská dievčina Runa, sirota, ktorej matka zmrzla v lese na poľsko bieloruských hraniciach, musí rýchlo dospieť a postarať sa o štyroch mladších bratov a otca. V utečeneckom tábore sa spoločne snažia vyrovnať s traumou a začať nový život v Poľsku. Runiným útočiskom pred každodennými starosťami sa stáva skicár plný kresieb, ktoré postupne ožívajú. Film prináša čiastočne animovaný príbeh o dospievaní v období globálnej utečeneckej krízy. Po premietaní nasleduje diskusia v slovenskom jazyku s novinárkou Annou Jackovou a fotografkou Michaelou Nagyidaiovou. Diskusia bude tiež tlmočená do slovenského posunkového jazyka.
Mladí LGBTI+ ľudia rôznej farby pleti v Riu de Janeiro a na jeho perifériách pretvárajú ballroomovú kultúru podľa svojich vlastných pravidiel. Tento film ukazuje skutočnú podobu dramatickosti, vystúpení tanečného štýlu vogue a umenia dvojsečných komplimentov päťdesiat rokov od ich vzniku v New Yorku. Zdroj: FF Jeden svet
Mužom stále patrí privilegovaná pozícia. Napriek tomu preniká do mediálneho priestoru čím ďalej, tým viac pojem „kríza mužstva“, dochádza k rozvoľňovaniu rolí a nárastu neistoty, čo dnes vlastne znamená byť mužom. Túto otázku si kladie aj režisér Jan Hušek. Do trinástich rokov sa pomočoval, čím si vyslúžil nelichotivú prezývku z názvu filmu. Vo svojom otvorenom videodenníku zachytáva fyzickú a duchovnú transformáciu na ceste od chlapca k mužovi. Vracia sa do lesov i ku koreňom detských tráum. Kameru pritom otáča tak na seba, ako aj na rôznych učiteľov alebo svojho otca. Možno napokon nie je znakom dospelosti prepiata mužskosť, ale prijatie vnútorného „pochcánka“.
„Každý príbeh musí byť vypovedaný. Bez ohľadu na to, aký je bolestivý.“ Významný rakúsky reportér Martin Pollack skúma brutálne činy svojho biologického otca, ktorého nikdy nepoznal. Odvahu „pozrieť sa do priepasti“ dodáva Pollackovi úprimná túžba prinavrátiť tvár nevinným ľuďom, ktorých krv spočinula na otcových rukách. Ten ako veliteľ vražedného Sonderkommanda 7a pôsobil na sklonku vojny na Slovensku. Po stopách reportéra sa vydávame so slovenským prekladateľom Michalom Hvoreckým. Vo svetle dnešných dní a 80. výročia SNP odkrývame dejinné súvislosti a objavujeme miesta nezmyselných čistiek, za ktorými stála chorá nacistická ideológia. Diskusia po filme. Hostia: Jakub Julény (scenárista dokumentu), Zdenka Hešterová (historička ÚPN)
Rodinná kultúra v Saigone pretrváva nezmenená už po stáročia, a to aj napriek pretrhnutým pokrvným väzbám. Film Matka Saigon odhaľuje prostredníctvom mozaiky intímnych portrétov univerzálnu túžbu ľudí po láske, prijatí, vzťahoch a spolupatričnosti pohľadom LGBTI+ ľudí. Je to milostný list tomuto mestu a zároveň trpká óda naň – na Saigon, ktorý je starostlivou, a predsa znepokojujúcou matkou a v ktorom je život práve tak oslobodzujúci ako ubíjajúci. Diskusia po filme Kvír ľudia vo Vietname sa tak ako aj u nás stretávajú s konzervativizmom spoločnosti, no i s narastajúcim úsilím o ich akceptáciu. Tradičné hodnoty, rodinné očakávania a spoločenská stigma často stavajú kvír ľudí do náročnej pozície a mnohých nútia, aby sa so svojou identitou vyrovnávali v súkromí alebo v rámci úzko prepojených komunít. Napriek ťažkostiam sa vo Vietname objavujú hlasy kvír ľudí, ako je to zachytené vo filme Matka Saigon, ktorý poukazuje aj na ich odolnosť a silu. Preskúmajte témy filmu Matka Saigon (2023) a nadviažte na ne spolu s nami z pohľadu dvoch ľudí z vietnamskej diaspóry v Česku a na Slovensku. Ich príbehy odrážajú zložitosť navigácie kultúrneho dedičstva, kvír identity, spojenectiev a príslušnosti v strednej Európe. S tradíciami a traumami zdedenými z rodinného prostredia a s realitou dospievania v Európe sa dotkneme napätia medzi túžbou ctiť si svoje vietnamské korene a potrebou žiť autenticky vo vybraných komunitách. Pridajte sa k nám v rozhovore, ktorý sa bude okrem iného zaoberať aj kultúrnou autenticitou, migráciou a kvír odolnosťou, ktorá prekračuje hranice. Hostia: Nancy Nguyenová, Quang Luong. Moderuje Julián Vrábel (Džuso), člen kvír študentského spolku LIGHT* pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Režisérka Eliza Capai sa po zdokumentovaní vlastného frustrujúceho tehotenstva rozpráva s ďalšími ženami, ktoré zažili niečo podobné. Ich hlasy spoločne tvoria chór, ktorý silno a dojemne rezonuje s univerzálnymi témami, ako sú materstvo, smútok a potrat. Natalia Christofoletti Barrenha prednesie úvod k filmu v anglickom jazyku. Po premietaní nasleduje diskusia v slovenskom jazyku.
Dokumentárny film o maturantoch jedného bratislavského gymnázia, ktorých stužková slávnosť sa zhodou okolností uskutočnila v deň parlamentných volieb, krátko pred vyhlásením ich definitívnych výsledkov. Inou zhodou okolností sa všetci študenti triedy rozhodli, že si podajú prihlášky na zahraničné vysoké školy. Päticu z nich potom film sleduje po zvyšok školského roka, prostredníctvom ich názorov a postojov a snaží objasniť, čo ich k tomuto rozhodnutiu viedlo a zároveň odpovedať na kľúčovú otázku: aká budúcnosť čaká nielen mladú generáciu, ale aj našu krajinu. Zobraziť viac
Ruth Beckermann strávila pri nakrúcaní svojho najnovšieho dokumentárneho filmu Favoriten tri roky s triedou sedem- až desaťročných žiakov a ich oddanou učiteľkou na veľkej „rizikovej“ základnej škole v etnicky rôznorodej, tradične robotníckej štvrti Viedne. Spoznávame deti ako jednotlivcov, prežívame ich každodenné dobrodružstvá, boje, prehry a víťazstvá v tomto mikrokozme súčasnej západoeurópskej spoločnosti, ktorá zápasí s problémami identity a migrácie. Predovšetkým je však film Favoriten ódou na detstvo a školstvo v Beckermannovej charakteristickom štýle, ktorým prezentuje prenikavé, dôležité otázky ako pozorovania a pozýva tak divákov, aby sa sami zorientovali v zložitých témach. Lenka Putalová uvedie film v slovenskom jazyku. Ocenenia: Peace Film Award – Medzinárodný filmový festival Berlín 2024 (Nemecko) Cena Zlatý ohnivák v súťaži dokumentárnych filmov – Hongkonský medzinárodný filmový festival 2024 (Čína) Tento film vám prinášame s podporou Rakúskeho kultúrneho fóra. Zobraziť viac
Záchranná loď Ocean Viking, ktorá pôsobí pod záštitou organizácie SOS Méditerranée, zachránila od roku 2016 už takmer 40-tisíc ľudí. Jean-Baptiste Bonnet strávil na jej palube celé týždne: zachytával tam stiesnené priestory a zákutia a usiloval sa rozlúštiť politické a ľudské otázky, ktoré sú v stávke v tomto čase neistoty pred bránami Európy – medzi záchranou a vylodením sa. Diskusia po filme. Tisíce ľudí každoročne riskujú životy pri nebezpečnej plavbe cez Stredozemné more v nádeji na lepší život v Európe. Mnohí túto cestu neprežijú, zatiaľ čo európske krajiny sa čoraz častejšie bránia prijímať ich. Čo môže a čo by malo robiť medzinárodné spoločenstvo? Kde sú hranice medzi morálnou a právnou povinnosťou a zodpovednosťou štátov a inštitúcií? V diskusii po filme sa zameriame na rôzne aspekty tejto krízy. Debata bude o prienikoch medzi tým, čo požaduje verejná mienka a celkovo európska verejnosť, čo garantujú ľudské práva a námorné právo, a úlohou medzinárodných organizácií. Hostky diskusie: Sára Činčurová, novinárka, ktorá z takej lode písala reportáže, Oana Curtiss, UNHCR. Moderuje Peter Ivanič, novinár a vysokoškolský pedagóg. Diskusia vznikla v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami a spolufinancuje ju SlovakAid.
Novinárka Šiori Itó sa vrhá do vyšetrovania svojho znásilnenia a snaží sa dostať vysokopostaveného páchateľa pred súd. Výsledkom jej úsilia je bezprecedentný súdny proces, v ktorom sa odhaľuje zastaranosť japonského súdneho i spoločenského systému. Diana Fabiánová uvedie film v slovenskom jazyku. Ocenenia: Zvláštna cena poroty za najlepší dlhometrážny dokumentárny film – Medzinárodný filmový festival San Francisco 2024 (USA) Cena Leny Sharpe za vytrvalú víziu – Medzinárodný filmový festival Seattle 2024 (USA) Cena za ľudské práva – CPH:DOX Kodaň 2024 (Dánsko)
Basel Adra, mladý palestínsky aktivista z oblasti Masafer Yatta na Západnom brehu Jordánu, už od detstva bojuje proti masovému presídľovaniu svojej komunity v dôsledku izraelskej okupácie. Dokumentuje pomalú skazu svojho rodného kraja, kde vojaci vyslaní izraelskou vládou postupne búrajú dediny a vyháňajú ich obyvateľov. Jedného dňa stretáva izraelského novinára Yuvala, ktorý jeho úsilie podporuje. Vznikne medzi nimi neobvyklé partnerstvo, ale obrovská nerovnosť v ich vzťahu vyvoláva napätie – Basel žije na území okupovanom armádou, zatiaľ čo Yuval žije slobodne a bez obmedzení. Tento film palestínsko-izraelského kolektívu štyroch mladých aktivistov vznikol ako akt kreatívneho odporu s cieľom dosiahnuť väčšiu spravodlivosť. Ocenenia: Cena publika v sekcii Panoráma – Medzinárodný filmový festival Berlín 2024 (Nemecko) Cena publika – CPH:DOX Kodaň 2024 (Dánsko) Filmová cena Human Rights Human Wrongs – Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Human Oslo 2024 (Nórsko) Diskusia po filme o aktuálnej situácii v Pásme Gazy, ako aj o možnostiach a spôsobe humanitárnej pomoci pre civilné obete konfliktu. Hostia: Omar Beiruti, Palestínčan dlhodobo žijúci na Slovensku, Marián Cehelník, Človek v ohrození Moderuje Anna Jacková v slovenskom jazyku.
Jezídska tínedžerka sa len nedávno vrátila zo zajatia Islamského štátu a snaží sa vyrovnať so svojou traumou, zatiaľ čo záchranári hľadajú jej nezvestných príbuzných. Zábery, ktoré urobila svojou kamerou, vykresľujú príbeh genocídy jezídov a jej následky. Ocenenia: Activist Documentary Award – festival Movies that Matter Haag 2024 (Holandsko), Cena poroty za najlepší dlhometrážny dokument – Medzinárodný filmový festival San Sebastián 2024 (Španielsko)
Autorský dokumentárny film režisérky Daniely Meressa Rusnokovej prináša citlivý pohľad na málo diskutované témy predčasných pôrodov a záchrany vysoko nezrelých novorodencov, narodených v takzvanej „šedej zóne“. Prostredníctvom výpovede matky, ktorá zastupuje hlas mnohých iných, otvára zásadné otázky neonatológie a zobrazuje cestu materskej starostlivosti o deti so špeciálnymi potrebami. Aké sú dilemy a etické otázky, ktorým musia čeliť lekári aj rodičia? Kde stojíme a kam by sme sa mohli posunúť v oblasti podpory detí so zdravotným znevýhodnením a ich rodín? Zobraziť viac
V rokoch 1885 až 1963 vládli v Keni Briti a nastolili tam násilný režim, v ktorom odoberali Keňanom pozemky a zotročovali ich. Keď v päťdesiatych rokoch 20. storočia vzrastal domáci odpor, Briti uvrhli skoro milión Keňanov do koncentračných táborov, kde ich po tisícoch morili hladom, mučili a zabíjali. V roku 1963 sa Keňa stala nezávislou, ale väčšina obyvateľov vrátane bojovníkov za slobodu sa nedočkala vrátenia svojej pôdy. Zostali a naďalej zostávajú v biede. No teraz chcú ľudia spravodlivosť a to, čo im právom patrí. Neprotestujú len pre dávne koloniálne ohavnosti. Chcú späť svoje dejiny. A svoju pôdu. Do boja ich vedie jedna žena, Wanjugu Kimathi. Film Naša zem, naša sloboda predstavuje jej príbeh.
Kolekcia krátkych dokumentárnych filmov amatérskych tvorcov vznikla v rámci projektu My Street Films SK 2024, ktorého účastníci rozvíjali svoje námety pod lektorským vedením Barbory Sliepkovej, Adama Hanuljaka a Dominika Jursu. Filmy spája tvorivá sloboda a hľadačský duch mladých filmárov, často bez predošlých skúseností s nakrúcaním, zato s nadšením pre vlastný námet. V ročníku 2024 rezonovali témy vzťahu k prírode a k mestskému priestoru, témy duševného zdravia či hľadania medzigeneračného pochopenia. Prevládali žánre dokumentárneho portrétu eseje, takmer bez výnimky s výraznou osobnou vrstvou rozprávania. Do projektu My Street Films sa môže zapojiť ktokoľvek (aj) bez filmového vzdelania. Každý ročník sa začína otvorenou výzvou na prihlasovanie autorských námetov, z ktorých porota vyberie tie s najväčším potenciálom. Ich autori získajú príležitosť rozvinúť ich do podoby vlastných dokumentárnych filmov. Projekt organizuje Národné osvetové centrum. Zobraziť viac
Týmto filmom vyzývame konať, bojovať proti klimatickým zmenám tak, že zmeníme naše základné hodnoty. Inšpiráciu sme čerpali z novozélandskej rieky Whanganui, ktorej ako prvej na svete priznali status právnickej osoby. Rieka je hlavnou postavou nášho filmu. Jeho dej sa odohráva na ceste naprieč krajinou: maorijský strážca rieky nás spolu so skupinou zahraničných priateľov vrátane domorodého staršinu a jeho dcéry z Austrálie pozýva splaviť rieku. Rieka všetkých zjednocuje v cieli dosiahnuť zásadnú zmenu hodnôt na ochranu našej planéty pre budúce generácie. Toto premietanie je vhodné aj pre rodičov s bábätkami a malými deťmi. Rodič môže ísť do kina i s kočíkom. Premietanie má zníženú hlasitosť a v kinosále počas projekcie zostáva mierne svetlo. Staršie deti je možné postrážiť našou Katkou. Pripravené budú jesenné tvorivé aktivity vo vedľajšej miestnosti. V prípade záujmu, prosím, napíšte: katarina.galisinova@clovekvohrozeni.sk. Po filme nasleduje: Ja som rieka, rieka je mnou – komentovaná prechádzka pri Dunaji.
Čo robí muža mužom a ženu ženou? Aká je medzi nimi hranica – a záleží na nej vôbec? Juhoafrická kráľovná krásy Sharon-Rose Khumalo prepadá kríze identity, keď sa dozvie, že je intersex osobou. V snahe vyrovnať sa s rodovou dysfóriou potrebuje podporu od niekoho, ako je ona. Pomôcť jej je ochotný len Dimakatso Sebidi, maskulínne sa prezentujúci intersex aktivista, ktorý je, ako sa ukáže, jej pravým opakom. Dva paralelné, avšak odlišné príbehy ponúkajú intímny pohľad na životné ťažkosti ľudí, ktorí sa narodili do mužsko-ženského sveta, kde sa však ocitajú na pomedzí dvoch pohlaví. V kreatívnom dokumente Kto nie som zaznie po prvý raz hlas dlho prehliadaných a väčšinou mlčiacich dvoch percent svetovej populácie – intersex ľudí. Po projekcii bude nasledovať diskusia v Anglickom jazyku s producentom filmu Andreiom Zincom. Diskusia bude tiež tlmočená do slovenského posunkového jazyka.
Nedávna eskalácia ruskej vojny na Ukrajine ohrozuje zdanlivo nezničiteľné puto energického tímu roztlieskavačiek, ktoré majú päťdesiat a viac rokov a nazývajú sa Nice Ladies. Čelia rozhodnutiam medzi vlasťou a rodinou, medzi zotrvaním a odchodom, ktoré prakticky nemožno urobiť. Sveta, dôležitá členka tímu, uniká so svojou rodinou do Holandska, kým kapitánka Vaľa a trénerka Naďa zostávajú v opakovane bombardovanom meste Charkiv. Aj keď sú ženy ďaleko od seba, snažia sa zostať v kontakte a nestratiť zdravý rozum z teroru, zármutku a záplavy Svetiných výčitiek z odchodu. Dokáže sa ich tím dať znovu dokopy, zachrániť sesterstvo a nájsť si spoločnú cestu aj napriek vznikajúcim vojnovým jazvám?
Film V spätnom zrkadle je autentickým, intímnym pozorovaním priebehu vojny. Sleduje viacero generácií ukrajinských civilistov, ako musia odrazu opustiť svoje domovy a spoľahnúť sa na dobrovoľnícku dodávku režiséra Macieka Hamelu, aby unikli pred nebezpečným konfliktom. Hamela riadi svoj dokumentárny film spoza volantu a za kamerou a ponúka nám miesto vo svojom aute, zatiaľ čo križuje cesty Ukrajiny cez mínové polia a mnohé kontrolné vojenské stanovištia v snahe uniknúť z Ukrajiny a bezpečne dopraviť vyhnaných utečencov do Poľska. S dodávkou cestuje desaťtisíce kilometrov a toto vozidlo slúži ako čakáreň, nemocnica, útočisko a zóna na dôverné rozhovory a spovede medzi krajanmi, ktorých osud náhodne zblížil. Ocenenia: Strieborný Hugo pre najlepší dokumentárny film – Medzinárodný filmový festival Chicago 2023 (USA) Cena za politický film v medzinárodnej súťaži európskych koprodukcií – Filmový festival Hamburg 2023 (Nemecko) Zlaté oko za najlepší medzinárodný dokumentárny film – Filmový festival Zürich 2023 (Švajčiarsko) Cena Amnesty International v sekcii Ľudské práva – Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Solún 2024 (Grécko)
Režisérka Chloe Abrahams v hypnoticky kinematografickom ľúbostnom liste pláva časom a generáciami a otvára citlivé otázky, ktoré jej mama a stará mama dlho zametali pod koberec. Nežne tak rozmotáva bolestivé uzly v minulosti jej rodiny, o ktorej sa doteraz nehovorilo. Diana Fabiánová uvedie film v slovenskom jazyku.
Množstvo útokov kyselinou vo svete za posledných desať rokov rapídne vzrástlo. Martina je však iba druhým prípadom ženy v Českej republike, ktorá prežila brutálny útok kyselinou ako akt pomsty bývalého priateľa. Dokument Moja nová tvár mapuje kroky protagonistky od momentu, keď sa jej zo sekundy na sekundu zrútil svet taký, ako ho poznala. Na život, aký žila dovtedy, sa odrazu nedali aplikovať žiadne známe schémy a Martina sa tak musela naučiť žiť odznova a inak. Vo veľmi intímnych výpovediach, doplnených o situácie opisujúce jej obdivuhodný boj, sledujeme Martinu krok po kroku od najhlbších pádov až po najväčšie pokroky a úspechy. Ako hlavnú myšlienku volia tvorcovia tému fyzickej krásy a to, aký irelevantný je tento pojem v situácii, keď človek musí objaviť predovšetkým to, čo sa skrýva pod povrchom, a naučiť sa na to spoliehať. Diana Fabiánová uvedie film v slovenskom jazyku.
Minulosť, prítomnosť a budúcnosť Južnej Afriky v jednom. Prijmite pozvanie na poetickú cestu skúmania lásky, intimity, rasy a spolupatričnosti, založenú na spomienkach režisérky, ktorá vyrastala počas apartheidu, no až do jeho konca ani nevedela, že existuje. – „Film Milisuthando, môj portrét a portrét Južnej Afriky a nášho spoločného dospievania v dozvukoch apartheidu, vznikal osem rokov. Poháňaný mojím hlasom rozprávačky a podmanivým obsadením mojej rodiny, priateľov, nepriateľov a niekoľkých historických osobností splieta dohromady tri rôzne svety môjho detstva: dnes už neexistujúcu republiku Transkei, East London v novej Južnej Afrike 90. rokov a môj dospelý život v Johannesburgu. Rozjímanie nad zložitými otázkami týkajúcimi sa moci, strachu, intimity a lásky v súvislosti s rasou nelineárne skúma obdobie tridsiatich rokov. Blúdiaci ženský objektív umožňuje divákom preskúmať prostredia a útroby novej Južnej Afriky a jej vzťah k svojej minulosti.“ (Milisuthando Bongela) Ocenenia: Zvláštne uznanie pre najlepšieho režiséra – Medzinárodná dokumentárna asociácia (USA) Documentaire Extraordinaire – Zvláštne uznanie – Medzinárodný filmový festival Bergen (Nórsko)
Bombajskí rybári Rákeš a Ganéš zdedili rozsiahle vedomosti ľudu Koli o zbere morských plodov podľa fáz mesiaca a prílivu. Zatiaľ čo Rákeš stále verí na tradičný rybolov, Ganéš ho zanechal a prijal moderné technológie. Na pozadí ich milovaného, ale v dôsledku klimatických zmien čoraz neprajnejšieho mora skúma film Proti prúdu príbeh priateľstva a vzrastajúcej nevraživosti medzi dvoma mužmi, ktorí sú si ako bratia. Ocenenia: Špeciálna cena poroty za svetový dokumentárny film v sekcii Vérité Filmmaking – Filmový festival Sundance 2023 (USA) Cena za udržateľnú budúcnosť – Filmový festival Sydney 2023 (Austrália) Zlatá brána v medzinárodnej súťaži – Filmový festival Bombaj 2023 (India) Zobraziť viac
