|
FILMOVÝ KABINET 4 (2019/2020 - 2022/2023)
FILMOVÝ KABINET ŠPECIÁL (2021)
FILMOVÝ KABINET 3 (2017/2018)
FILMOVÝ KABINET 2 (2015/2016)
FILMOVÝ KABINET 1 (2013/2014)
|
19. - 22.11 2022, Bratislava
V Bratislave sa v dňoch 19. - 22. novembra 2022 uskutoční 20. ročník obľúbenej filmovej prehliadky talianských filmov MittelCinemaFest. Podujatie bude prebiehať v Kine Mladosť a ako každý rok aj tento rok ponúkne množstvo zaujímavých a kvalitných filmov talianských režisérov a režiseriek.
Milí priaznivci Kina Lumière,
po požiari (20.9.2022) v digitalizačnom pracovisku Slovenského filmového ústavu naše kino v najbližších mesiacoch neotvorí. Zadymenie a značné znečistenie priestorov celého objektu si vyžaduje časovo náročné odstraňovanie škôd a sanáciu.
Milé frekventantky, milí frekventanti,
dovoľujeme si vás informovať, že po rôznych peripetiách sa nám podarilo opätovne rozbehnúť vzdelávací program Filmový kabinet špeciál: Werner Herzog. S realizáciou prednášok spojených s projekciami filmov pokračujeme od 12. apríla na pôde FTF VŠMU (kinosála Klap, Svoradova 2, Bratislava). Päť predstavení venovaných tvorbe nemeckého velikána svetového filmu bude prebiehať každú stredu o 18:30, presný program nájdete tu: https://cinepass.sk/kabinet/sk/tickets. Váš cinepass zakúpený minulý rok je samozrejme v platnosti.
V prípade, že nemáte záujem predstavenia Filmového kabinetu špeciál navštevovať, prosíme vás, aby ste do 12. apríla zaslali email s požiadavkou na storno vášho cinepassu a to nasledovne:
Komu: support@cinepass.sk, kinolumiere@sfu.sk, Predmet: Filmovy kabinet special Werner Herzog: storno cinepassu
Telo správy: Dobrý deň, vzhľadom na zmenu realizácie termínu podujatia Filmový kabinet špeciál: Werner Herzog vás žiadam o storno môjho cinepassu a vrátenie zrealizovanej platby.
Veľmi pekne ďakujeme a tešíme sa na stretnutie na FTF VŠMU (Svoradova 2).
S pozdravom,
tím Filmového kabinetu
Werner Herzog, kľúčový predstaviteľ nemeckej i svetovej kinematografie oslávil minulý rok 80. narodeniny. Počas šiestich dekád nakrútil dovedna okolo 70 hraných i dokumentárnych filmov nespočetného množstva fascinujúcich tém, všemožných rozsahov, v rôznych krajinách i jazykoch. Jeho všestranná osobnosť sa neobmedzuje len na oblasť kinematografie, je aj režisérom opery, či spisovateľom, ktorý by bez problémov naplnil nejeden semester Filmového kabinetu. V priebehu dvoch mesiacov jesenného špeciálu, ktorý nasleduje po treťom, teda záverečnom chronologickom semestri, ponúkne kabinet rytmicky sa striedajúce hrané i dokumentárne diela Wernera Herzoga v počte šesť programových blokov, ktoré na jednej strane podrobne preskúmajú jeho mnohorakú, nasýtenú tvorbu z historického, filmovo-teoretického, filozofického i spoločensko-politického hľadiska a zároveň plynulo nadviažu na nový nemecký film – jednu z prednášok predchádzajúceho semestra. Werner Herzog pozoruhodným spôsobom prepája minulosť a budúcnosť. V súčasnej "postfaktuálnej" dobe, keď sa spoločnosť triešti do protipólov konzervativizmu hlásajúceho návrat k tradičným hodnotám na jednej strane a progresivizmu otočeného najmä do budúcnosti na strane druhej, sú autori ako Werner Herzog, ktorí prepájajú históriu s ohľadom na súčasnosť a demaskujú pseudohodnoty, obzvlášť dôležití.
Herzog vs. herec 12.04.2023 o 18:30 FTF VŠMU (Svoradova 2)
Film: Môj najlepší nepriateľ, 1999
V dejinách kinematografie sa popri rozhodnutí samotného autora zaujať hlavnú rolu vo filme (Chaplin, Welles) objavujú kongeniálne spojenia medzi hercami a režisérmi. Tieto spojenia bývajú rôzne. Často sa objavia medzi režisérom a herečkou ako napríklad v prípade Ingmara Bergmana a Bibi Andersson, alebo neskôr Liv Ullmann. Alfred Hitchcock bol sklamaný, keď sa Grace Kelly stala kňažnou a už nemohla ďalej vystupovať vo filme. Častokrát ide o všeobecné prepojenie ako v prípade sovietskej montážnej školy a ich kolektívneho hrdinu, alebo koncept „naturščika“. V šesťdesiatych rokoch sa do popredia dostáva herec ako alter-ego režiséra, o takéto spojenia ide napríklad v prípade spolupráce Federica Felliniho s Marcellom Mastroiannim, Jean-Lucom Godardom so Jean-Paulom Belmondom, Françoisa Truffauta so Jean-Pierre Leáudom, či Andrzeja Wajdu so Zbigniewom Cybulskim. Spolupráca medzi režisérom a hercom vyčnieva predovšetkým v prípade Wernera Herzoga a Klausa Kinského, keďže si režisér nikdy nemohol byť istý hercovým prejavom, a to dokonca natoľko, že na udržanie herca pred kamerou sa rozhodol použiť zbraň. Nie je to však len zásluha výbušnej, nepredvídateľnej a zrejme aj násilnej povahy Kinského, svoju rolu určite zohrali aj príliš veľké nároky režiséra na hereckú prácu.
Herzog a pravda 19.04.2023 o 18:30 FTF VŠMU (Svoradova 2)
Film: Fitzcarraldo, 1982
Jedným z veľkých inšpiračných zdrojov Wernera Herzoga je filozofia. Vzťah skutočnosti a filmovej tvorby ako výpovede určuje rámec prístupu k základnej filozofickej otázke, ktorou je hodnota pravdy. Klasicky sa pravda vníma ako vzťah zhody medzi vecou (skutočnosťou) a vetou (výpoveďou) o tejto skutočnosti. V 20. storočí sa v nemeckej filozofii najmä vplyvom Martina Heideggera ukazuje nový prístup k pravde, ktorý sa obracia viac k antickej tradícii. Aguirre hnev Boží, Fitzgarraldo sú historické filmy, tak ako je možné pri nich tematizovať vzťah filmu a skutočnosti? Herzog odmieta klasickú definíciu pravdy ako zhody výpovede so skutočnosťou a uchopuje ju v duchu gréckej tradície ako alétheia, teda privádzanie veci zo skrytosti do zjavnosti. Je to postoj, ktorým sa tematizuje nielen pozorovateľ a jeho predmet, ale dôležitý je prístup ku svetu, teda spôsob akým sa svet javí a dáva. Pri Herzogových filmoch teda nejde o otrocké kopírovanie, alebo dokumentárnosť, ale o pravdivý obraz, pomocou ktorého je možné preniknúť k danej udalosti, prípadne svetu ako celku.
Herzog vs. príroda 26.04.2023 o 18:30 FTF VŠMU (Svoradova 2)
Filmy: La Soufrière + Fata Morgana, 1971
Ak je extáza v zmysle základným Herzogovým pojmom pri pravde, tak je kľúčové k pochopeniu aj prírody. Neznamená len údiv, alebo vyšinutie, ale aj vytrhnutia zo statickosti smerom von. Imanuel Kant rozlíšil hodnotu krásy, ktorá náleží umeleckým artefaktom a ideu vznešenosti prináležiacu prírode. Umelecká krása sa od vznešenosti odlišuje okrem iného v tom, že obrazotvornosť dokáže dať formu matérii, kdežto vznešenosť obrazotvornosť prekračuje, tá zlyháva a otvára sa nekonečnosti. Herzogova príroda túto stálu formu krásy rozrušuje a vytrháva diváka smerom k nepredvídateľnosti a chaosu. Režisér veľmi často umiestňuje svoje postavy a premýšľanie o extatickej pravde do prostredia divokej prírody. Príroda nie je vnímaná ako pohostinné miesto v duchu „dobrotivej matky“, ale v duchu nemeckej romantickej tradície je uchopená predovšetkým ako živel nekonečne presahujúci človeka. Hoc človek z nej predsa len pochádza, jej základnými vlastnosťami sú divokosť, krutosť a indiferentné postavenie mimo morálnych hodnôt dobra a zla.
Herzogov jedinec, spoločnosť a americký sen 03.05.2023 o 18:30 FTF VŠMU (Svoradova 2)
Film: Stroszek, 1977
Herzogova známa aféra o zjedenej topánke sa odohrala v Spojených štátoch a sám režisér sa do Ameriky nakoniec presťahoval. Nemeckí autori v 70. rokoch však zaujímali voči tzv. americkej slobode skeptický, ba priam cynický postoj, čo viedlo k ich snahe hľadať akúsi autentickejšiu Ameriku na miestach akým je napríklad stredozápad. Cieľom týchto snáh bolo nazrieť za hranice seba-prezentácie USA, filmári (ale aj spisovatelia) sa teda vydávali za hranice Hollywoodu. V prípade Herzogovho Stroszeka zavítame do Wisconsinu. Herzog sa tu pozerá na Spojené štáty ako na čosi cudzie, priam mimozemské, očami postavy emigranta, brániaceho sa logike amerického kapitalizmu. Tzv. personae in extremis, miesto jedinca v rámci spoločnosti, úvahu nad americkým snom, to všetko možno mapovať vo filme Stroszek, ako aj iných Herzogových opusoch.
Herzog a kinematografia 10.05.2023 o 18:30 FTF VŠMU (Svoradova 2)
Film: Nosferatu - Fantóm noci, 1978
Filmy, ktoré majú auto-referenčný charakter, teda také, ktorých predmetom je film samotný, patria podľa niektorých teoretikov k najzaujímavejším fenoménom. Werner Herzog sa podobne ako ostatní autori nového nemeckého filmu, vo svojej tvorbe vyrovnáva s dvomi veľkými kinematografickými problémami. Jednak je to problém komerčnosti filmu a umenia celkovo reprezentovaný reflexiou Hollywoodskej kinematografie. Druhým veľkým kinematografickým problémom je problém minulosti, teda histórie kinematografie, ktorú reprezentuje najmä nemecký expresionizmus. Najinšpiratívnejší režisér, ku ktorému sa najviac hlásia autori nemeckého nového filmu je Friedrich Munrau. Nereaguje na neho len Herzog, hoc ten najvehementnejšie, ale napríklad aj Wenders vo filme Stav vecí, a koniec koncov všetci signatári Oberhausenského manifestu z roku 1962 sa hlásia k odkazu nemeckej povojnovej nemej kinematografie. Nosferatu je svojím fantaskným námetom na jednej strane najvzdialenejším filmom od dokumentaristickej línie Herzogovej kinematografie. Na druhej strane, zdá sa, že obraz monštra, ktorým je upír sa priam personifikuje najvnútornejšie Herzogove presvedčenie o prírode.
Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom. Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film.
Dokumentárny film o Klausovi Kinskom nakrútený po jeho smrti je spomínaním Herzoga na vzájomnú dlhoročnú spoluprácu a zábavné, až neuveriteľné príhody z ich spoločných projektov. Excentrický herec a dôvtipný režisér sa stretli pri piatich filmových projektoch a jedná sa o jednu z najkontroverznejších spoluprác. Film Môj nalepší nepriateľ obsahuje rozhovory s hereckými kolegami, scény zo všetkých piatich spoločných filmov: Aguirre, hnev Boží, Nosferatu - Fantóm noci, Woyzeck, Cobra Verde a Fitzcarraldo, ale aj niekoľko výbuchov hnevu Klausa Kinského zaznamenaných počas natáčania. + PREDNÁŠKA: Herzog vs. herec (Juraj Oniščenko) V dejinách kinematografie sa popri rozhodnutí samotného autora zaujať hlavnú rolu vo filme (Chaplin, Welles) objavujú kongeniálne spojenia medzi hercami a režisérmi. Tieto spojenia bývajú rôzne. Často sa objavia medzi režisérom a herečkou ako napríklad v prípade Ingmara Bergmana a Bibi Andersson, alebo neskôr Liv Ullmann. Alfred Hitchcock bol sklamaný, keď sa Grace Kelly stala kňažnou a už nemohla ďalej vystupovať vo filme. Častokrát ide o všeobecné prepojenie ako v prípade sovietskej montážnej školy a ich kolektívneho hrdinu, alebo koncept „naturščika“. V šesťdesiatych rokoch sa do popredia dostáva herec ako alter-ego režiséra, o takéto spojenia ide napríklad v prípade spolupráce Federica Felliniho s Marcellom Mastroiannim, Jean-Lucom Godarda so Jean-Paulom Belmondom, Françoisa Truffauta so Jean-Pierre Leáudom, či Andrzeja Wajdu so Zbigniewom Cybulskim. Spolupráca medzi režisérom a hercom vyčnieva predovšetkým v prípade Wernera Herzoga a Klausa Kinského, keďže si režisér nikdy nemohol byť istý hercovým prejavom, a to dokonca natoľko, že na udržanie herca pred kamerou sa rozhodol použiť zbraň. Nie je to však len zásluha výbušnej, nepredvídateľnej a zrejme aj násilnej povahy Kinského, svoju rolu určite zohrali aj príliš veľké nároky režiséra na hereckú prácu. Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom. Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film. Zobraziť viac
Brian Sweeney Fitzgerald „Fitzcarraldo“ miluje operu, dokonca ju miluje natoľko, že sa rozhodne v dažďovom pralese postaviť budovu opery. To si však vyžaduje prenesenie tristo tonovej lode z jednej rieky cez kopec na druhú rieku. Je to šialený nápad, ale láska k opere aj lode cez kopec prenáša. „Fitzcarraldo“ je dobrodruh s víziou, ktorá ho ženie dopredu a núti ho prekonávať obrovské prekážky. Nakrúcanie filmu v nehostinných dažďových pralesoch si vyžadovalo veľa odvahy aj zo strany štábu a hercov. Herzog najprv plánoval postavu Fitzcarralda obsadiť Jackom Nicholsonom (v istej fáze príprav filmu ho dokonca zamýšľal stvárniť sám), Mick Jagger bol pôvodne obsadený ako „Fitzcarraldov“ asistent. Protagonistu však napokon hral Klaus Kinski, osvedčený Herzogov spolupracovník. Synergia režiséra a herca sa podpísala aj na výslednom filme, ktorý právom možno považovať za Herzogovo opus magnum. + PREDNÁŠKA: Herzog a pravda (Juraj Oniščenko) Jedným z veľkých inšpiračných zdrojov Wernera Herzoga je filozofia. Vzťah skutočnosti a filmovej tvorby ako výpovede určuje rámec prístupu k základnej filozofickej otázke, ktorou je hodnota pravdy. Klasicky sa pravda vníma ako vzťah zhody medzi vecou (skutočnosťou) a vetou (výpoveďou) o tejto skutočnosti. V 20. storočí sa v nemeckej filozofii najmä vplyvom Martina Heideggera ukazuje nový prístup k pravde, ktorý sa obracia viac k antickej tradícii. Aguirre hnev Boží, Fitzgarraldo sú historické filmy, tak ako je možné pri nich tematizovať vzťah filmu a skutočnosti? Herzog odmieta klasickú definíciu pravdy ako zhody výpovede so skutočnosťou a uchopuje ju v duchu gréckej tradície ako alétheia, teda privádzanie veci zo skrytosti do zjavnosti. Je to postoj, ktorým sa tematizuje nielen pozorovateľ a jeho predmet, ale dôležitý je prístup ku svetu, teda spôsob akým sa svet javí a dáva. Pri Herzogových filmoch teda nejde o otrocké kopírovanie, alebo dokumentárnosť, ale o pravdivý obraz, pomocou ktorého je možné preniknúť k danej udalosti, prípadne svetu ako celku. Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom. Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film. Zobraziť viac
La Soufrière, r. Werner Herzog, 1977, 31'
La Soufrière je "čakaním na nevyhnutnú katastrofu", ako prezrádza podnadpis tohto stredometrážneho dokumentárneho filmu, v ktorom sa režisér so svojim štábom vybral tam, odkiaľ takmer všetkých krátko predtým evakuovali –na ostrove Guadalope k sopke La Soufrière, ktorá má každú chvíľu vybuchnúť. Takmer všetkých. Na ostrove totiž ostalo pár jedincov, filmári sa za nimi vybrali v snahe zistiť dôvody a pohnútky ich zotrvania na nebezpečnom mieste. La Soufrière je nielen napínavým, priam šialeným dobrodružstvom, ale aj filozofickou rozpravou nad predurčenosťou osudu, odovzdaním sa prírode a schopnosťou prežívať prítomnosť.
Fata Morgana, r. Werner Herzog, 1971, 79'
Prales, džungľa, sopečné okolie... Werner Herzog sa rád oddáva výrazným prírodným mizanscénam. Hlavnou postavou snímky Fata Morgana je tentokrát saharská púšť - miesto plné bizarných objektov: nedostavaných budov či tovární, mysterióznych ľudí i optických klamov. Rozprávačkou filmu je známa nemecká filmová historička a teoretička Lotte Eisnerová, ktorú s Herzogom spája silní a dlhoročné priateľské puto.
+ PREDNÁŠKA Herzog vs. príroda (Juraj Oniščenko)
Ak je extáza v zmysle základným Herzogovým pojmom pri pravde, tak je kľúčové k pochopeniu aj prírody. Neznamená len údiv, alebo vyšinutie, ale aj vytrhnutia zo statickosti smerom von. Imanuel Kant rozlíšil hodnotu krásy, ktorá náleží umeleckým artefaktom a ideu vznešenosti prináležiacu prírode. Umelecká krása sa od vznešenosti odlišuje okrem iného v tom, že obrazotvornosť dokáže dať formu matérii, kdežto vznešenosť obrazotvornosť prekračuje, tá zlyháva a otvára sa nekonečnosti. Herzogova príroda túto stálu formu krásy rozrušuje a vytrháva diváka smerom k nepredvídateľnosti a chaosu. Režisér veľmi často umiestňuje svoje postavy a premýšľanie o extatickej pravde do prostredia divokej prírody. Príroda nie je vnímaná ako pohostinné miesto v duchu „dobrotivej matky“, ale v duchu nemeckej romantickej tradície je uchopená predovšetkým ako živel nekonečne presahujúci človeka. Hoc človek z nej predsa len pochádza, jej základnými vlastnosťami sú divokosť, krutosť a indiferentné postavenie mimo morálnych hodnôt dobra a zla.
Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom. Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film. Zobraziť viac
Bruno S. je pouličný muzikant na harmoniku a bývalý pacient psychiatrickej liečebne, ktorého práve prepustili z väzenia. Spolu s prostitútkou Evou a polo-senilným kamarátom Scheitzom sa rozhodnú emigrovať z Berlína do amerického Wisconsinu. Trojica však onedlho narazí na odvrátenú tvár amerického sna... V hlavnej úlohe Bruna S. – ako už naznačuje meno postavy – sa ocitol herec Bruno Schleinstein, ktorého pohnuté životné skúsenosti sa čiastočne pretavili aj do viacerých biografických čŕt filmu. + PREDNÁŠKA Herzogov jedinec, spoločnosť a americký sen (Juraj Oniščenko) Herzogova známa aféra o zjedenej topánke sa odohrala v Spo jených štátoch a sám režisér sa do Ameriky nakoniec presťa hoval. Nemeckí autori v 70. rokoch však zaujímali voči tzv. americkej slobode skeptický, ba priam cynický postoj, čo viedlo k ich snahe hľadať akúsi autentickejšiu Ameriku na miestach akým je napríklad stredozápad. Cieľom týchto snáh bolo nazrieť za hranice sebaprezentácie USA, filmári, ale aj spisovatelia sa teda vydávali za hranice Hollywoodu. V prípade Herzogovho Stroszeka zavítame do Wisconsinu, na Spojené štáty pozeráme ako na čosi cudzie, priam mimozemské, očami emigranta, očami postavy brániacej sa logike amerického kapitalizmu. Na postavy vystavené hraničným situáciám, tzv. personae in extremis, na miesto takýchto jedincov v rámci spoločnosti, úvahy nad sklamaním či vytriezvením z amerického sna, to všetko a ešte viac možno mapovať v tragikomédii Stroszek, ako aj iných Herzogových opusoch. Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom. Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film. Zobraziť viac
Nosferatu – symfónia hrôzy Friedricha Wilhelma Murnaua nie je priamočiara adaptácia Draculu od Brama Stokera. Tvorcovia filmu nemali vysporiadané autorské práva a tak hoci sa inšpirovali Stokerovým románom, spravili oproti nemu viacero viac či menej zásadných zmien a úprav. Tak isto Herzogov Nosferatu nie je priamočiarym remakom Murnauovho filmu. Režisér však považoval za dôležité nadviazať kontakt aj takýmto spôsobom s generáciou starých otcov. V Herzogovom filme možno badať vplyvy romantizmu (obrazy krajín ponorených do hmiel či osamelej postavy na pozadí masívnej skalnatej hory). Film sa čiastočne nakrúcal aj v okolí Červeného Kláštora. + PREDNÁŠKA Herzog a kinematografia (Juraj Oniščenko) Filmy, ktoré majú auto-referenčný charakter, teda také, ktorých predmetom je film samotný, patria podľa niektorých teoretikov k najzaujímavejším fenoménom. Werner Herzog sa podobne ako ostatní autori nového nemeckého filmu, vo svojej tvorbe vyrovnáva s dvomi veľkými kinematografickými problémami. Jednak je to problém komerčnosti filmu a umenia celkovo reprezentovaný reflexiou Hollywoodskej kinematografie. Druhým veľkým kinematografickým problémom je problém minulosti, teda histórie kinematografie, ktorú reprezentuje najmä nemecký expresionizmus. Najinšpiratívnejší režisér, ku ktorému sa najviac hlásia autori nemeckého nového filmu je Friedrich Munrau. Nereaguje na neho len Herzog, hoc ten najvehementnejšie, ale napríklad aj Wenders vo filme Stav vecí, a koniec koncov všetci signatári Oberhausenského manifestu z roku 1962 sa hlásia k odkazu nemeckej povojnovej nemej kinematografie. Nosferatu je svojím fantaskným námetom na jednej strane najvzdialenejším filmom od dokumentaristickej línie Herzogovej kinematografie. Na druhej strane, zdá sa, že obraz monštra, ktorým je upír sa priam personifikuje najvnútornejšie Herzogove presvedčenie o prírode. Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom. Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film. Zobraziť viac
14. 3. 2022 - 20. 6. 2022
Filmový kabinet už desať rokov odhaľuje zákutia magického sveta filmu pre tých, ktorí nechcú ostať iba „pohodlne usadenými“ divákmi, ale túžia po pochopení bližších súvislostí svetovej a slovenskej kinematografie. Tretím semestrom s názvom Cesty dospelosti sa ocitáme v období medzi koncom 50. rokov 20. storočia a bezprostrednou súčasnosťou. Ako je už pre „dospelácky“ semester zvykom, sleduje vývoj nových vĺn, ale samostatný priestor dostávajú aj vybrané režisérske osobnosti, tentokrát Alain Resnais, Andrej Tarkovskij, či Stanley Kubrick. Taliansko po neorealizme si vezme na mušku najmä Federica Felliniho, kinematografický vývoj 70. rokov zilustrujeme na príklade tvorby dodnes aktívneho režiséra Terrenca Malicka, reprezentanta tzv. nového Hollywoodu. Nový nemecký film bude zastupovať (nielen) Wim Wenders, súčasnú taliansku kinematografiu ukážeme cez hľadáčik tvorby režiséra Paola Sorrentina. Slovenský príspevok by sa mal sústrediť nielen na klasické 90-te roky, ale aj na tú najsúčasnejšiu produkciu.
Milí frekventanti, máme pre vás dobrú správu.
Vzdelávací cyklus Filmový kabinet pokračuje v jarných mesiacoch marec – máj sériou troch stretnutí.
Po ukončení troch semestrov vzdelávacieho cyklu Filmový kabinet, ktorý ponúkol prierez dejinami svetovej kinematografie od vzniku až po 90. roky 20. storočia, sa v septembri začne Filmový kabinet PLUS.
Filmový kabinet 3 | semester III: 31. január - 30. jún 2018
V rámci tohto semestra sa lektori budú venovať obdobiu od 60. rokov 20. storočia do súčasnosti. Budú sledovať turbulentný vývoj v 60. rokoch (nové vlny), zaostria pozornosť na niektoré pozoruhodné postavy (Andrej Tarkovskij, Stanley Kubrick, Luis Buñuel), pozrú sa na vývoj v 70. rokoch v jednotlivých národných kinematografiách (Taliansko po neorealizme, nový nemecký film, nový Hollywood) a neopomenú ani dianie v neskoršom období – od 90. rokov ďalej (slovenský film v ére samostatnosti, Dogma 95, nový kórejský film).
Filmový kabinet 3 | semester II: september 2017 - január 2018
Druhý semester vzdelávacieho cyklu o dejinách kinematografie s názvom Obdobie zrenia mapuje dobu od 30. do 60. rokov 20. storočia. Jeho lektori pripravili aj celkom nové tematické bloky (Európski exulanti v Hollywoode, Smiech ako zbraň či Poľská filmová škola). Semester potrvá od septembra 2017 do januára 2018 a už teraz je možné sa naň prihlasovať do 26.9. alebo do naplnenia kapacity „kabinetnej“ kinosály.
Filmový kabinet 3 | semester I: 24. január - 9. máj 2017 - stav: ukončené
Filmový kabinet začína už svoje tretie vydanie. Od januára do mája 2017 bude prebiehať prvý semester, v ktorom sa zameriame na obdobie nemého filmu. Primárne sa, pochopiteľne, budeme teda stretávať s filmami z prvých desaťročí dejín kinematografie, no pokúsili sme sa program v niektorých prípadoch ozvláštniť.
