19. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet
11. - 16. 10. 2018
Lístky sú v predaji len vo festivalovej pokladni v priestoroch kina. Cena vstupenky: 3,00 €. Festivalová pokladňa je otvorená denne 30 min. pred prvým premietaním do začiatku posledného filmu.
Od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej, ubehlo vyše pol roka. Tá vražda a reakcia spoločnosti na ňu sa stali momentom, ktorý definuje dnešné dni. O vrahovi Jána a Martiny vieme po šiestich mesiacoch rovnako málo, ako v to ráno vo februári, ale o spoločnosti, v ktorej žijeme, sme sa za pol roka dozvedeli dosť. Toto poznanie sa pokúsi rozšíriť Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý sa uskutoční od 11. do 16. októbra 2018 v Bratislave a od 15. do 18. októbra v Košiciach. Už 19 rokov otvára témy slobody, demokracie a ľudských práv. Tento rok ho venujeme spomienke na Jána a Martinu. „Tematicky festival, tak ako každý rok, reaguje na aktuálne dianie a naša nová provokatívna téma SHUT UP! má upozorňovať na hlas tých, ktorých chcú „mocní“ umlčať a vyzývať, aby sme neostali ticho,“ vysvetľuje nová riaditeľka Jedného sveta, režisérka a aktivistka Diana Fabiánová. „Každý z nás je zodpovedný za krajinu, v ktorej žije. Svojim konaním alebo mlčaním ju formujeme, dávame najavo, čo je tolerovateľné a čo nie. Festival Jeden svet odmieta mlčať. Prináša filmy a diskusie na témy, ktoré sa v našej spoločnosti „utultávajú“. Bude to 6 dní plných informácii, inšpirácii a podnetov, ako sa aktívne podieľať na zmene k rovnoprávnej a empatickej spoločnosti,“ dodáva.
Reaguje na to aj nová séria vizuálov festivalu Jeden svet, pod ktorú sa podpísal medzinárodne oceňovaný ukrajinský dizajnér Mykola Kovalenko, ktorý pre neslobodu opustil rodnú Ukrajinu. Spolu s jeho slovenskou domovskou reklamnou agentúrou Respect APP iniciovali unikátny projekt SHUT UP!, do ktorého sa zapojilo takmer 400 grafických dizajnérov zo 40 krajín a vytvorilo dielo-plagát ako spomienku na tragickú vraždu dvoch mladých, nevinných ľudí na Slovensku. Každé jedno dielo, či už z Číny, Iránu, Ruska, Ekvádoru, Švajčiarska alebo Jordánska aj Kanady pripomína, aká krehká je sloboda. Stovka z nich tvorí kolekciu, ktorá teraz ako výstava obchádza svet a bude aj súčasťou Jedného sveta.
Minulý rok sa filmového maratónu zúčastnilo okolo 10-tisíc divákov. Tento rok sa návštevníci môžu tešiť na 64 snímok v 6 sekciách, ktoré budú uvedené na Slovensku po prvýkrát, mnohé z nich za osobnej účasti zahraničných aj domácich tvorcov ako aj na vyše 20 sprievodných podujatí. Ambíciou 19. ročníka festivalu pod novým vedením Diany Fabiánovej je ponúknuť okrem silných filmových titulov aj čo najviac interaktívneho programu, vďaka ktorému sa z publika stanú angažovaní účastníci a účastníčky. Tento priestor vznikne na nových masterclassoch, workshopoch, multigeneračných premietaniach spojených s diskusiami a na prednáškach na pálčivé témy s hosťami. V programe sa odzrkadlí aj spolupráca s UNHCR, Minority Rights Group či knižným vydavateľstvom Absynt a kníhkupectvom Artforum.
Hlavným organizátorom festivalu Jeden svet je organizácia Človek v ohrození. Festival Jeden svet je jediným kultúrno-vzdelávacím podujatím na Slovensku, ktoré sa komplexne zaoberá ľudskoprávnymi a globálnymi témami.
„Československo a jeho socialistickú minulosť považujeme za súčasť našej mentálnej výbavy, ktorá aj dnes potrebuje spoločenskú reflexiu. Udalosti augusta 1968 sú živými zážitkami generácie našich rodičov a starých rodičov, ktoré formovali ich možnosti, hodnoty, myslenie, a teda aj krajinu, do ktorej sme sa neskôr narodili my. Cez pohľad a príbehy ,obyčajných ľudíʻ, ktorí majú na tieto dni silnú spomienku, chceme vytrhnúť tieto zásadné udalosti z učebníc dejepisu a zasadiť ich do kontextu histórie rodín, ľudských osudov a pohnútok, ktoré formujú našu krajinu dodnes.“ Zobraziť viac
V uliciach mesta nás takmer neustále sledujú kamery a počítač o nás zhromažďuje všetky osobné dáta: čo máme radi, s kým sa stretávame, čo sme robili posledný mesiac. Polícia v niekoľkých svetových metropolách už začala systematicky prepájať tieto informácie v snahe znížiť mestskú kriminalitu. Zhromaždené detaily zo života sledovaných občanov rozhodujú, či ich polícia preventívne vyhodnotí ako pravdepodobných kriminálnikov, alebo potenciálne obete trestného činu. Slúžia technológie 21. storočia skutočne na ochranu pred nekalými živlami alebo pomáhajú prehlbovať predsudky a napätie v spoločnosti? Zobraziť viac
Marijn o sebe vyhlasuje, že miluje mäso. Svoju lásku k nemu však začína spochybňovať a v hlave jej víri kopa otázok. Aký je rozdiel medzi zvieraťom a abstraktným kusom stejku na tanieri? Brať ten kúsok mäsa vážne sa ukáže ťažšie, než sa na začiatku zdalo. Marijn sa snaží zbaviť svojej závislosti od mäsa a vo svojom filme sa vydá hľadať odpoveď, ako na to. Vyskúša si stáž na bitúnku, navštívi hydináreň, rozpráva sa so psychológom a zoznámi sa s fešným šéfkuchárom. Výsledok jej pátrania je vskutku zaujímavý. Zobraziť viac
Osemnásťročný Peter býva u rodičov a na prvý pohľad sa nijako neodlišuje od rovesníkov. Cíti sa ako vlastenec a pred niekoľkými rokmi založil organizáciu Slovenskí branci. Jeho intenzívnym vojenským výcvikom uprostred slovenských lesov prešlo vyše dvesto mladých mužov, ktorí hľadajú vedenie a vlastnú identitu. V maskáčoch a s maketami samopalov sa podrobujú jeho autoritatívnym sklonom. Peter verí, že jeho organizácia má budúcnosť, a plánuje jedného dňa odložiť uniformu a osloviť masy ako politik. Film o znepokojivom vzostupe nacionalizmu na Slovensku a o fungovaní moci. Zobraziť viac
Na konci 80. rokov považovalo Stalina za veľkého človeka a hrdinu 8 percent Rusov. Podľa aktuálnych prieskumov je to dnes až 52 percent. Čo dnešní Rusi na Stalinovej ére obdivujú a čo o nej nechcú vedieť? – Počas Stalinovej vlády zahynuli v pracovných táboroch a na popraviskách milióny ľudí. V súčasnej ruskej spoločnosti však silnejú tendencie bagatelizovať desivé stránky Stalinovej vlády a vyzdvihovať jeho údajné zásluhy. Holandská režisérka sa vydala za ľuďmi, ktorých rodiny Stalinova hrôzovláda postihla, i za tými, ktorí považujú sovietsku totalitu za lepšiu než demokratické usporiadanie. Zobraziť viac
Severná Kórea tajne vyvinula zbraň, o ktorej sú svetové veľmoci presvedčené, že ju vlastnia len ony: jadrovú bombu. Ako táto krajina, ignorovaná medzinárodnou komunitou a zároveň jedna z najchudobnejších krajín sveta, dokázala vybudovať takýto arzenál? Päť rokov pátrania jasne a zrozumiteľne odhalí tajomstvo financovania jadrových zbraní Severnej Kórey. Film je postavený najmä na výpovediach mužov a žien z vnútra systému. Zobraziť viac
Tesne pred pádom Sovietskeho zväzu, ku koncu osemdesiatych rokov 20. storočia, dostali desaťtisíce Židov konečne možnosť opustiť ho. Nečakali však, že ich vysnívaná krajina, Spojené štáty americké, ich už nebude vítať s otvorenou náručou. V roku 1988 Spojené štáty odrazu zmenili podmienky a tisíce sovietskych Židov ostalo bez štátnej príslušnosti uviaznutých v Taliansku. Dokumentárny film Bez identity zobrazuje tento unikátny kúsok histórie z pohľadu migrantov a prináša odborné zhodnotenie situácie zo strany vplyvných židovských lídrov. Zobraziť viac
Riikka žije v mestečku na severe Fínska, ktorého okolitá príroda mala zostať navždy nedotknutá. Keď medzinárodná ťažobná spoločnosť prejaví záujem o ťažbu kovov na mieste národného parku, mladá študentka sa rozhodne konať. Pre svoj postoj musí získať nielen svojho otca, ale aj niekoľko členov mestského zastupiteľstva, ktorí v ponuke vidia príležitosť na miestny rozvoj. Riikka márne vysvetľuje, že ústupky priemyselnej ťažbe a migrácii početnej pracovnej sily predstavujú pre región hrozbu. Dokument sleduje príbeh motivovaného dievčaťa, ktoré zakúša prvé prehry, ale sebavedome pokračuje v boji. Zobraziť viac
V lete 1994 snímal tím reportérov španielskej verejnoprávnej televízie sedem Kubáncov a robil s nimi rozhovory niekoľko dní predtým, ako sa vydali na riskantnú plavbu po mori na podomácky vyrobených pltiach, aby sa dostali k pobrežiu Spojených štátov. Šiesti z nich sa doplavili tak ďaleko, že ich na mori vyzdvihla pobrežná stráž USA. Keď týmto „pltníkom“ konečne povolili vstup do Spojených štátov, filmový štáb sledoval ich cestu po niekoľkých mestách. O sedem rokov neskôr ich tento štáb vyhľadal znova, aby zistil, ako sa vyvíjajú ich osudy na americkej pôde. Zobraziť viac
Dnes môže hocikto nahrať na internet hocijaké zábery. No nie všetko, čo nahráme, tam aj zostane. Na tom, aby používatelia videli len schválený obsah, pracujú v anonymite desaťtisíce „čističov“. Ich úlohou je vyhľadávať a vymazávať nežiaduci obsah. Pracujú v utajení, ale filmárom sa podarilo kontaktovať niektorých „moderátorov obsahu“, ktorý pracujú v Manile na Filipínach. Majú skúsenosti s detskou pornografiou i so záznamami islamistického vraždenia. Postupné ničenie psychiky moderátorov však nie je jediný problém tejto profesie. Kde sa snaha zabrániť šíreniu zla mení na nebezpečnú cenzúru? Zobraziť viac
Nemecký režisér Marc Pierschel križuje kontinenty, aby vystopoval vzájomný vplyv živočíšneho priemyslu a podoby našej spoločnosti. V Nemecku najviac cítiť závan zmien. Veľké obchodné reťazce zaraďujú vegánske sekcie, po celej krajne vzniká stále viac vegánskych reštaurácií. Sú však ľudia skutočne schopní dôsledne vymeniť mäsový produkt za nemäsový? Aké sú príbehy tých, ktorí sa už pre túto zmenu rozhodli? Dokument hľadá odpovede medzi vedcami vytvárajúcimi „mäsové“ produkty bez mäsa, filozofmi, ktorí si kladú etické otázky o súžití ľudí a zvierat, a samotnými zvieratami oslobodenými z veľkochovov a bitúnkov. Zobraziť viac
Motolská práčovňa, vodňanská hydináreň, pokladnica v supermarkete, továreň na výrobu žiletiek a triedička odpadu. Na každej pozícii strávila novinárka Saša Uhlová zhruba mesiac, ktorý jej bohato stačil nato, aby zistila, že ľudia s minimálnou mzdou skutočne nežijú radostný život. V práci trávia takmer všetok čas, robia nadčasy, chodia na víkendové i nočné zmeny, nepoznajú prestávky, pracujú, aj keď sú chorí. Obed či električenka je pre nich luxusom, ktorý si nemôžu dovoliť. Chudoba je pritom len zlomkom ich trápenia. Dokument Apoleny Rychlíkovej získal na MFDF v Jihlave v roku 2017 ocenenie pre najlepší český dokumentárny film roku i Cenu divákov. Zobraziť viac
Teroristická organizácia Islamský štát obsadila v roku 2014 Rakku a urobila z nej sídlo svojho veliteľstva v Sýrii. Hamúd, jeho brat Hasan a ďalší novinári z aktivistickej skupiny nasadzujú vlastné životy, aby odkrývali zločiny teroristov a vyvracali ich propagandu. Keď však Islamský štát čiastočne odhalí ich sieť, musia Hamúd a Hasan svoje rodné mesto opustiť. Zostávajú však v spojení so svojimi zdrojmi v Rakke a ďalej informujú svet o živote v meste. Za svoju činnosť získavajú medzinárodné uznanie, ale ani v exile nie sú v bezpečí... Zobraziť viac
„Ako malá som snívala, že raz budem mať veľkú rodinu. Namiesto toho nenápadne starnem a postupne strácam ilúzie. A okolo seba pozorujem, že v tom rozhodne nie som sama,“ hovorí česká dokumentaristka Jana Počtová. Vo svojej novej snímke sa predovšetkým pomocou príbehov svojich známych snaží nájsť odpoveď na otázku, či mať, alebo nemať deti. A do akých podmienok je správne ich priviesť? Mozaika netradičných foriem (ne)rodičovstva naznačuje, že výchova detí dnes už nie je nevyhnutne záležitosťou biologických rodičov a nevyžaduje ani tradičné rozdelenie rolí na matku a otca. Zobraziť viac
V uliciach mesta nás takmer neustále sledujú kamery a počítač o nás zhromažďuje všetky osobné dáta: čo máme radi, s kým sa stretávame, čo sme robili posledný mesiac. Polícia v niekoľkých svetových metropolách už začala systematicky prepájať tieto informácie v snahe znížiť mestskú kriminalitu. Zhromaždené detaily zo života sledovaných občanov rozhodujú, či ich polícia preventívne vyhodnotí ako pravdepodobných kriminálnikov, alebo potenciálne obete trestného činu. Slúžia technológie 21. storočia skutočne na ochranu pred nekalými živlami alebo pomáhajú prehlbovať predsudky a napätie v spoločnosti? Zobraziť viac
Million’s Poet nie je obyčajná talentová súťaž. Superstar, ktorú hľadá emirátska televízia medzi súťažiacimi z moslimských krajín, nemusí spievať ani tancovať, ale recitovať vlastnú poéziu. Odborná a laická porota rozhodla, že Hissa sa stala prvou ženou, ktorá v súťaži postúpila do finále, a jej odvážne básne z nej rýchlo urobili hviezdu západných i arabských médií. Otvorenou kritikou konzervatívnych noriem a náboženských genderových tabu si vyslúžila nadšené ovácie, ale i vyhrážky smrťou. Príbeh ženy, ktorá dokáže skĺbiť svoju hlbokú náboženskú vieru s prenikavou kritikou teokratických princípov. Zobraziť viac
Teroristická organizácia Islamský štát obsadila v roku 2014 Rakku a urobila z nej sídlo svojho veliteľstva v Sýrii. Hamúd, jeho brat Hasan a ďalší novinári z aktivistickej skupiny nasadzujú vlastné životy, aby odkrývali zločiny teroristov a vyvracali ich propagandu. Keď však Islamský štát čiastočne odhalí ich sieť, musia Hamúd a Hasan svoje rodné mesto opustiť. Zostávajú však v spojení so svojimi zdrojmi v Rakke a ďalej informujú svet o živote v meste. Za svoju činnosť získavajú medzinárodné uznanie, ale ani v exile nie sú v bezpečí... Zobraziť viac
Oceán je miesto, odkiaľ vzišiel život na našej planéte a ktorého ekosystém má zásadný vplyv na klimatické podmienky celej planéty. Na prvý pohľad stále vyzerá ako neobmedzená zásobáreň života. Za posledných štyridsať rokov však z oceánu vymizla približne polovica živočíchov. Film predstavuje viacerých odborníkov, ktorí názorne predvádzajú, ako narušenie jedného článku tejto otvorenej štruktúry ovplyvňuje ďalšie. Snímka nie je iba správou o alarmujúcom stave nášho životného prostredia, ale aj zachytáva inšpiratívne príbehy osobností, ktoré sa rozhodli stať aktívnymi ochrancami. Zobraziť viac
Zineb El Rhazoui sa netají kritickým názorom na islam a náboženstvo. Za slobodou prejavu odišla z Maroka do Francúzska, kde sa stala novinárkou v satirickom časopise Charlie Hebdo. Film sleduje päť kľúčových rokov jej života (2011 – 2016). V roku 2015 musí Zineb prekonať šok, že medzi obeťami teroristického útoku boli aj jej kolegovia z redakcie. Vyrovnáva sa so životom pod neustálou hrozbou a za masívnych bezpečnostných opatrení. V tejto situácii sa pripravuje na narodenie svojho dieťaťa. Napriek strate ilúzií o bezpečí uprostred západnej spoločnosti neprestáva odhodlane bojovať proti fanatizmu. Zobraziť viac
Dokumentárny film v produkcii slovenského režiséra Petra Kerekesa prináša celkom nový pohľad na tragickú udalosť našich dejín – inváziu armád Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Prostredníctvom piatich príbehov od piatich režisérov sa zamýšľa nad témou individuálnej a kolektívnej pamäti – z perspektívy ruských, bulharských, maďarských, poľských a nemeckých pamätníkov- -okupantov. Každý príbeh je osobitý: ruský je cestou za odpustením, v maďarskom príbehu sa okupácia mení na pokojné prázdninové manévre a žatevnú výpomoc v priateľskom ovzduší slovensko-maďarského pohraničia, poľský príbeh je intímnou sondou konfrontovanou s verejnými prejavmi nesúhlasu s intervenciou, bulharský príbeh o násilnej smrti vojaka a nemecký príbeh o treste za odmietnutie poslušnosti. /zdroj: Art Film Fest/ Zobraziť viac
Eelco trpí celý život depresiami, preto sa rozhodol podstúpiť legálnu eutanáziu. Jeho cesta nemá byť iba o ňom: pred smrťou chce prelomiť tabu a vytvoriť cestu pre ľudí, ktorí sú v rovnakej situácií ako on. Zobraziť viac
Rosťa Novák, principál súboru La Putyka, otec, vorkoholik, profesionál a perfekcionista, sa rozhodol, že vyhovie záujmu rwandského akrobatického súboru Future Vision Acrobats a spoločne vytvoria jedinečné predstavenie. Rosťa prvý raz v živote zamieri do Afriky. Ako sa vyrovná s kultúrnym šokom? Podarí sa mu skĺbiť európsky zmysel pre presnosť a detail s africkou bohorovnosťou? Obsah novej cirkusovej šou má vychádzať práve z nárazu oboch úplne odlišných kultúr. Otázkou však zostáva, či z tohto kontaktu vyjdú jeho účastníci ako víťazi, alebo ako porazení. Zobraziť viac
Marijn o sebe vyhlasuje, že miluje mäso. Svoju lásku k nemu však začína spochybňovať a v hlave jej víri kopa otázok. Aký je rozdiel medzi zvieraťom a abstraktným kusom stejku na tanieri? Brať ten kúsok mäsa vážne sa ukáže ťažšie, než sa na začiatku zdalo. Marijn sa snaží zbaviť svojej závislosti od mäsa a vo svojom filme sa vydá hľadať odpoveď, ako na to. Vyskúša si stáž na bitúnku, navštívi hydináreň, rozpráva sa so psychológom a zoznámi sa s fešným šéfkuchárom. Výsledok jej pátrania je vskutku zaujímavý. Zobraziť viac
Svojrázna sedemdesiatročná Berlínčanka Irmela už tridsať rokov každý deň neúnavne vyráža do boja s nenávistnými symbolmi, vyzbrojená sprejom, škrabkou a čistiacimi prostriedkami. Žiadne antisemitské plagáty, hákové kríže v podchodoch či homofóbne heslá na električkových zastávkach nie sú pred ňou v bezpečí. Irmela premaľuje, zoškrabe a zničí všetko, čo súvisí s akoukoľvek diskrimináciou. Nezľakne sa ani vyhrážok neonacistov či dokonca konfliktu so zákonom. Film sa týka nemeckej ultrapravicovej scény a zároveň je psychologickým portrétom hlavnej hrdinky. Zobraziť viac
Plukovníčka Munyole je matka siedmich detí a povolanie policajtky považuje za poslanie. V Bukavu, meste na východe Konga, vedie jednotku, ktorá sa zameriava na ochranu práv znásilnených žien a týraných detí. Po prevelení do Kisangani nachádza policajnú stanicu v rozklade a vojnou rozbité vzťahy. Susedia závidia znásilneným ženám status obetí. Rodičia sa zbavujú nechcených detí tak, že ich označia za posadnuté démonom. Dokument neanalyzuje ani nekomentuje, ale ponúka autentický pohľad do spoločnosti poznamenanou občianskou vojnou, ktorá však dokáže vyprodukovať i pravých hrdinov svojej doby. Zobraziť viac
Za filmom Môj neznámy vojak sa skrýva potlačená rodinná história - konkrétne história režisérkinej vlastnej rodiny. Keď ich navštívila na Ukrajine, tak objavila fotoalbumy, v ktorých bola zo starých fotografií nožnicami vystrihnutá jedna postava. Trvalo nejakú dobu, kým sa dopátrala aspoň fragmentov príbehu, ktorý sa jej rodina pokúsila vymazať: Je to príbeh jej prastrýka, jedného z vojakov sovietskych okupačných armád, ktoré vtrhli do Československa v roku 1968. Jej prastrýko nedokázal uniesť svoju vinu a po návrate domov na Ukrajinu spáchal samovraždu. Mohol by to byť príbeh ktoréhokoľvek z mladých vojakov, ktorí stáli na tankoch v auguste 1968 v Československu. Od tohoto inšpiračného bodu sa začala odvíjať režisérkina práca na filme z perspektívy “okupanta,” ktorá si kladie otázky o tom, ako sa ľudská bytosť v mašinérii vojny a globálnych mocenských bojov okupantom stane, a ďalej, aké to pre človeka má dôsledky. Zobraziť viac
Zabudnite na vodu a ropu – všetci predsa prahnú po novom zdroji: po našom čase. Film Zlodeji času odhalí, ako korporácie bez nášho vedomia speňažujú náš čas a ako sa podľa ich vlastných slov stali zo sociálnych sietí „noví hodinári“. Kto sa ešte nedostal do situácií, ako keď ho letecká spoločnosť prinútila vytlačiť si letenky a zaregistrovať vlastnú batožinu, čím spoločnostiam šetrí obrovské peniaze v podobe odpracovaných hodín? Kto nestrávil hodiny skladaním nábytku alebo nebojoval so samoobslužnou pokladnicou? Kto má vlastne komu platiť za všetku túto prácu? Zobraziť viac
Niektoré deti majú dvoch rodičov a niektoré štyroch: dvoch biologických a dvoch adoptívnych. Tí biologickí im dali genetickú výbavu, tí adoptívni ich vychovali a pripravili na život. Ale ktorí rodičia ich ovplyvnili viac? Alex, Christofer a Erik sú slovenskí Rómovia, ktorí boli v 90. rokoch adoptovaní do Švédska. Film zobrazuje ich cestu na Slovensko za ich biologickými rodičmi a za odpoveďami na otázky: Kto sme? Odkiaľ sme a prečo sa nás biologickí rodičia vzdali? Podobáme sa na nich? Kamera počas ich cesty zaznamenáva raz zábavné, inokedy zasa dojemné momenty plné človečiny. Zobraziť viac
Spotlight ako dokumentárny film. Hráč s deťmi rozpráva o veľkom prípade sexuálneho zneužívania maloletých v Španielsku, ktorý sa odohral v katalánskej mariánskej škole (13 pedofilov a 42 udaní). Obsahuje aj unikátne svedectvo Beniteza, pedofila, ktorý za 30 rokov zneužil viac ako 20 detí. Po prvý raz sa pedofil v dokumentárnom filme priznáva k sexuálnym útokom a v psychologicky a emocionálne silnom rozhovore sa pokúša vysvetliť svoje dôvody. Keďže súdny proces nie je ukončený, je znepokojujúce, že Benitez stále slobodne pôsobí vo svojej obci, obklopený deťmi, a môže kedykoľvek zaútočiť. Zobraziť viac
Socializmus, cenzúra, obmedzovanie slobody tvorby i cestovania. Aj tieto problémy mohla vyriešiť Nežná revolúcia v roku 1989. Dnes sa píše rok 2018 a vidíme, že ešte stále sme nedospeli do víťazného konca. Demokracia, za ktorú bojovali naši rodičia či starí rodičia, je iba zmenou farby politického obleku. V minulosti zakázaní umelci nám prostredníctvom svojich diel predstavujú strastiplný život v socialistickom štáte. A dokazujú potrebu umeleckej slobody. Pretože sloboda je v tvorbe umelca alebo žurnalistu najdôležitejšou podmienkou. Obeťou takejto slobody sa však v súčasnosti stali dva mladé životy... Zobraziť viac
Čo sa stalo s Gréckom? pýta sa na začiatku svojho filmu nórsky režisér Håvard Bustnes. Aby lepšie pochopil, prečo v kolíske európskej demokracie získalo hnutie vyhlasujúce rasovú nadradenosť, násilie a nenávisť takú popularitu, rozhodol sa natočiť dokument o ženách v jeho pozadí. Dávajú si pozor, čo povedia do kamery, ale už nie tak veľmi, keď si myslia, že ich nikto nenatáča a nepočúva. Ich nestrojené názory v kombinácii so zábermi z akcií bojovníčok Zlatého úsvitu vytvárajú plastický, ale o to znepokojujúcejší obraz o tom, čo sa deje v dnešnom Grécku, škrtenom úspornými opatreniami. Zobraziť viac
Matka Litovčanka, otec Sýrčan, ona lesba a feministka – superstar švédskej rapovej scény Silvana Imam. „Hovoríte, že moja láska je nezákonná. Ja hovorím, že ty máš supertenkého vtáka. Utekaj pobozkať zasranú svastiku,“ spieva v hite, pri ktorom fanúšikovia omdlievajú. Silvanin vplyv na LGBT komunitu ešte vzrastie, keď začne chodiť s priekopníčkou feministického popu Beatrice Eli. Človek nemusí milovať ich hudbu, aby prepadol čaru ich osobností. Režisérkam sa vo veľmi emotívnom filme podarilo zachyť súkromie slávnej „power pussy“, ktorá sa na pódiu ničoho nebojí, ale po koncerte o sebe často pochybuje. Zobraziť viac
Pasáci ju mlátia, nedávajú jej penzie, ponižujú ju. Chcú tisíckrát skončiť. Väčšina prostitútok sa však tohto kroku bojí. Až kým nestretnú Brendu. – Nočné ulice Chicaga. Brendino auto zastavuje pri žene postávajúcej na ulici. Brenda s ňou začne rozhovor a už po pár vetách tuší, čím si žena prechádza. Pozná do detailu triky a hrozby zákazníkov i pasákov. Ako bývalá prostitútka sa rozhodla pomáhať ženám a dievčatám, ktoré sa pre zúfalé rodinné podmienky ocitajú na ulici alebo sa stávajú obeťami sexuálnych útokov. Príbeh každej z nich je jedinečný a spolu vytvárajú obraz špirály sexuálneho zneužívania. Zobraziť viac
Attiya mala 16 rokov, keď sa stretla so Stevom. Pre oboch to bol prvý vážny vzťah a zakrátko začali spolu bývať. Dievčinu to takmer stálo život. Steve ju počas ich dvojročného vzťahu takmer každý deň bil. Chrlil na ňu rasistické nadávky, mlátil ju päsťami, škrtil... „Myslela som si, že tak to vo vzťahoch chodí. A čakala som, že ma skôr či neskôr zabije,“ spomína Attiya o dvadsať rokov počas terapie, na ktorej sedí i Steve. Intímna snímka citlivo nazerá na proces liečenia duše narušenej domácim násilím, skúma jej príčiny a možnosti, ako splatiť obetiam životný dlh. Zobraziť viac
