Kabinet audiovizuálnych divadelných umení organizuje v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, Film Europe a ďalšími partnermi seminár pri príležitosti 100. výročia narodenia Ingmara Bergmana, venovaný jeho filmovej, divadelnej a literárnej tvorbe.
Hlavným hosťom medziodborového seminára je filmový historik a riaditeľ Nadácie Ingmara Bergmana v Stockholme, Jan Holmberg, ktorý uvedie otvárací film podujatia Lesné jahody a odprednáša úvodný bergmanovský master class pre filmových odborníkov, študentov i širokú verejnosť.
Ďalšími hosťami seminára budú prof. Zuzana Gindl-Tatárová s prednáškou o filme Fanny a Alexander, literárny vedec a spisovateľ Július Vanovič, ktorý sa bude venovať religiozite v tvorbe Ingmara Bergmana a dvaja poprední slovenskí psychiatri MUDr. Peter Breier a MUDr. Jozef Hašto, ktorí vystúpia s analýzou Bergmanovej tvorby v náväznosti na jeho posledné televízne interview. Program ďalej ponúkne panelovú diskusiu o inscenačnej tradícii Bergmanových hier na českých a slovenských javiskách, projekcie vybraných hraných a dokumentárnych filmov, ako aj záznamov divadelných inscenácií.
Sprievodným podujatím seminára je divadelné predstavenie študentskej inscenácie DAMU Praha Léto s Monikou, ktoré bude uvedené 25. októbra o 19:00 v Štúdiu 12 v Bratislave v spolupráci s Divadelným ústavom.
Na prednášku je potrebná akreditácia na www.kadu.sk. Prednáša: Prof. Zuzana Gindl Tatárová Absolvovala pražskú FAMU, Katedru filmovej a televíznej scenáristiky a dramaturgie. Ako scenáristka a dramaturgička sa podieľala na výrobe trinástich celovečerných filmov, dlhé roky spolupracovala so Štefanom Uhrom, neskôr s Jurajom Jakubiskom, Martinom Šulíkom a ďalšími režisérmi. Od roku 1990 pôsobí ako pedagóg scenáristiky, dramaturgie a filmovej analýzy na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, pravidelne prednáša aj na mnohých zahraničných univerzitách a akadémiách. V roku 2014 získala prestížne medzinárodné vyznamenanie CILECT Teaching Award za vynikajúcu pedagogickú činnosť v oblasti filmu, televízie a médií. Osem rokov slúžila v exekutíve európskej organizácie vysokých filmových škôl GEECT, od roku 2005 je zástupkyňou Slovenskej republiky v Rade Eurimages, je zakladateľkou Národnej filmovej ceny Slnko v sieti. Anotácia: Pojem „bergmanovský“ sa stal synonymom pre existencionálnu sebareflexiu a hľadanie zmyslu a podstaty bytia, pre vivisekciu analyzujúcu medziľudské vzťahy a krízové momenty súdobej civilizácie. V tomto svetle pôsobí film Fanny a Alexander (1982) ako určité zhrnutie, bilancia vlastného (tvorivého) života, ako mnohovrstevnatá, polyfónna odpoveď na základné bergmanovské otázky a tematické okruhy. Nesie v sebe zároveň aj istú stopu nostalgie po starých zlatých časoch a harmonizujúcich tónoch detstva a svojím otvoreným pritakaním životu sa stáva jednou z najoptimistickejších Bergmanových filmových výpovedí. Zobraziť viac
„Vrúcny, skvostný, očarujúci, “ tak kedysi označil denník The Observer viac než trojhodinový film (v televíznej verzii až päťhodinový), ktorý sa môže pýšiť množstvom prestížnych ocenení – 4 Oscarovia (najlepší cudzojazyčný film, kamera, výprava a kostýmy), cena BAFTA (najlepšia kamera), Cena César (najlepší zahraničný film), Zlatý Glóbus (najlepší zahraničný film) a Cena FIPRESCI z MFF Benátky 1983. Fanny a Alexander je posledná celovečerná snímka Ingmara Bergmana určená návštevníkom kina, pretože jeho ďalšia tvorba bola určená už výhradne televíznym divákom. Rozsiahla rodinná sága rozprávaná očami desaťročného Alexandra je akousi tvorcovou autobiografiou, ktorá nielen odráža spomienky na detstvo a vyrovnanie sa so strasťami a nástrahami života, ale predstavuje aj mnohoročné skúsenosti a nezabudnuteľný filmárov rukopis. Fanny a Alexander sú dvojičky, ktoré prežívajú šťastné detstvo so svojimi rodičmi na začiatku 20. storočia vo Švédsku. Keď však otec zomrie, matka sa rozhodne vydať za miestneho biskupa. Rozpory medzi chlapcom a otčimom na seba nenechajú dlho čakať a chlapec uniká do sveta predstáv a fantázie, čo však biskup tvrdo trestá. Ľudské chmúry a hrôzy sa tu však zobrazujú s nadhľadom a uvoľnenosťou a prinášajú tak divákom akúsi oslavu ľudského spoločenstva a lásky. Zobraziť viac
Na panelovú diskusiu je potrebná akreditácia na www.kadu.sk. moderuje: Soňa Jánošová hostia: Prof. Martin Huba, Marián Amsler, Tomáš Procházka, Milan Žitný Bergmanove texty sa v Čechách a na Slovensku inscenujú už niekoľko desaťročí, pričom ako predlohy slúžia jeho filmové scenáre ale aj divadelné a rozhlasové hry. Čím sú jeho diela tak divadelne vďačné a ako sa pracuje s Bergmanom ako s dramatikom? Panelová diskusia o rozhraní filmového a divadelného jazyka Bergmanových diel. Prof. Martin Huba: vyštudoval herectvo na bratislavskej VŠMU. Po skončení štúdia pôsobil vo Východoslovenskom štátnom divadle v Košiciach, potom v Divadle na Korze a napokon v Činohre SND. Od 90. rokov sa venuje divadelnej réžii, režíroval napríklad v Činohre a Opere SND a v rámci pražských Letných Shakespearovských slávností. V roku 2011 zinscenoval Bergmanov pôvodne televízny text Po skúške pre pražské Divadlo v Řeznické. Venuje sa divadelnému aj filmovému herectvu. Marián Amsler: absolvoval štúdium divadelnej dramaturgie a činohernej réžie na VŠMU v Bratislave. Už jeho študentské inscenácie boli ocenené na viacerých medzinárodných divadelných festivaloch. Odvtedy režijne spolupracoval s mnohými slovenskými a českými divadlami (Činohra SND, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Divadlo Petra Bezruče v Ostrave a iné). V roku 2016 získala jeho inscenácia Fanny a Alexander cenu divadelnej kritiky DOSKY za Najlepšiu inscenáciu sezóny. V súčasnosti pôsobí ako režisér a umelecký šéf v Divadle ASTORKA Korzo ´90 a ako odborný asistent na Katedre réžie a dramaturgie VŠMU. Tomáš Procházka: absolvoval divadelnú réžiu a dramaturgiu na VŠMU v ročníku Ľubomíra Vajdičku a Jána Štrbáka. Počas štúdia sa sústredil na výtvarnú estetiku a fyzické divadlo. Spolu s Petrom Tilajčíkom bol nominovaný na cenu DOSky 2016 za koncept performancie KAFKA.DREAMING. Doma v Bratislave debutoval v divadle Aréna autorskou adaptáciou Bergmanovej Persony. Venuje sa predovšetký autorskému a performatívnemu divadlu. Milan Žitný: prekladateľ, literárny vedec, germanista a nordista. Vyštudoval nemeckú a severskú filológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako docent na Slovanskom ústave Univerzity v Kolíne nad Rýnom a ako Visiting Fellow na Institute of Human Sciences vo Viedni. Hlavnými oblasťami jeho výskumu sú nemecká romantika, slovensko-nemecké a slovensko-severské medziliterárne vzťahy. Prekladá filozofické a estetické diela do slovenčiny (napr. J.W. Goethe, F. Schlegel, Jürgen Habermas). V roku 2007 obdržal cenu Literárneho fondu za vedecký preklad diela Buď – alebo od S. Kierkegaarda. Preložil Bergmanov triptych autobiografií Laterna Magika, Dobrá vôľa a Nedeliatko ako aj zbierku Šepoty a výkriky – filmové poviedky. Zobraziť viac
Sen starnúceho profesora Borga naznačuje neodvratnú blízkosť jeho smrti, a zároveň neodčinený dlh, ktorý musí do konca svojho života splatiť. Rozhodne sa odcestovať na juh Švédska, no z poverčivosti a strachu pred lietadlom uprednostní cestu autom. V sprievode jeho nevesty sa výlet mení na cestu do minulosti a vnútra, počas ktorej sa hranice medzi skutočnosťou a snom pomaly rozplývajú. Na konci namáhavej duševnej púte Borga čaká kruté sebapoznanie a prehodnotenie doterajšieho života. Zobraziť viac
Na projekciu je potrebná akreditácia na www.kadu.sk. Vzácny záznam jednej z posledných Bergmanových inscenácií diela W. Shakespeara. úvod: Adam Hrapko Shakespearova Zimná rozprávka Bergmana fascinovala už od 30. rokov, prvý krát ju ale režíroval až na konci kariéry ako jednu zo svojich posledných inscenácií. Okrem toho, že bola divácky aj kriticky úspešná, sám Bergman na ňu spomínal ako na výnimočné dielo a jednu zo svojich najštastnejších a najzmysluplnejších divadelných prác. Jedinečná možnosť vidieť audiovizuálny záznam Bergmanovej divadelnej réžie. Zobraziť viac
Na masterclass je potrebná akreditácia na www.kadu.sk. * prednáška bude prebiehať v angličtine so simultánnym tlmočením do slovenčiny. Profilová prednáška Jana Holmberga o tvorbe Ingmara Bergmana. Filmografia Ingmara Bergmana je obsiahla ako počtom filmov tak ich témami. Aj sto rokov od Bergmanovho narodenia je jeho odkaz živý – na jednej strane sa neustále prehodnocuje jeho dielo ako také, na druhej strane sa stáva jedným z najviac inscenovaných dramatikov v Európe. Master class riaditeľa Ingmar Bergman Foundation a hlavného hosťa tohtoročného KADU seminára, Jana Holmberga. VŠMU v Bratislave spoluorganizuje masterclass s prispením dotácie na projekt Zvyšovanie atraktivity a konkurencieschopnosti VŠMU v medzinárodnom kontexte, ktorý bol podporený MŠVVaŠ SR vo výzve z roku 2016 na podporu projektov zameraných na zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom internacionalizácie. Zobraziť viac
Na projekciu je potrebná akreditácia na www.kadu.sk. Štyria poprední švédski choreografi a ich tanečníci sa rozhodnú navštíviť Bergmanov dom na ostrove Fårö a podať svedectvo o osobe umelca, ktorý tu žil a pracoval takmer 40 rokov. Výsledkom je pútavá kombinácia súčasného tanca, biografického obrazu a hudby. Film, na ktorého produkcii sa podieľal aj Bergmanov syn Ingmar Bergman mladší, získal Zvláštne uznanie za mimoriadny umelecký počin na medzinárodnom televíznom festivale Zlatá Praha 2017. úvod: Adam Hrapko Zobraziť viac
Na prednášku je potrebná akreditácia na www.kadu.sk. Prednáša: Július Vanovič Literárny historik, kritik, esejista, publicista, prozaik a šéfredaktor revue Tvorba. Autor knižných portrétov (Ingmar Bergman, Július Barč-Ivan, Alfonz Bednár, Václav Černý a iné), memoárov Zápisky z mŕtveho času (2003) a románu Kronika nepriznaného času (2008). Ako esejista spája literatúru s filozofiou, psychoanalýzou a teológiou, knižne vyšli jeho výbery esejí Heretikon (2001) a Listy zo starého dvora (2003). K jeho 75. narodeninám vyšiel zborník Večný nepokoj po-etika. Anotácia: 20. storočie je pre európskeho človeka storočím krízy, či už politickej alebo duchovnej. Tvorba Ingmara Bergmana, nie nadarmo považovaného za „filmového Dostojevského“, túto duchovnú krízu diagnostikuje. Bergmanova schopnosť sugestívne a nezvyčajne reflektovať z neho urobila hovorcu-filozofa človeka, a to nielen pre minulé storočie. Zobraziť viac
Od nepamäti starý príbeh o zmysle života a hľadaní Boha. Stredoveký rytier Antonius Block sa úporne snaží nájsť odpovede na tieto otázky, ale ako sám hovorí: „Boha volá, vzýva, ale z temnôt sa nikto neozýva.“ Následne prichádza k presvedčeniu, že Boh nejestvuje a ani Smrť mu nedokáže pomôcť, veď, ako sama hovorí: „Je nevedomá.“ A práve odklad, počas ktorého hral šachovú partiu so samotnou Smrťou, mu umožní zmieriť sa so svetom a spoznať skutočnú silu lásky. film uvedie: Ľubica Pešková (Katedra germanistiky, škandinavistiky a nederlandistiky, FiF UK, 5. roč.) Zobraziť viac
Na prednášku je potrebná akreditácia na www.kadu.sk. Pohľad významných slovenských psychiatrov na tvorbu I. Bergmana - MUDr. Jozef Hašto, PhD., MUDr. Peter Breier. Súčasťou prednášky je projekcia posledného televízneho interview s I. Bergmanom, Bergman a Fårö (réžia: Marie Nyreröd, 2004). Jozef Hašto vyštudoval Fakultu všeobecního lékařství Univerzity Karlovy v Prahe (1973). V odbory psychiatria a psychoterapia má 45-ročnú prax. Do roku 2012 pôsobil ako primár Psychiatrickej kliniky v Trenčíne, v súčasnosti pôsobí v súkromnej praxi a ako vysokoškolský pedagóg a výskumník. Zaujíma sa o problematiku vzťahovej väzby a spracovávania psychických tráum a vedie školenia v psychoterapii pre profesionálov. Peter Breier vyštudoval LFUK v Bratislave. Pracoval ako psychiater v Pezinku, Galante, v Bratislave ako primár Psychiatrickej kliniky v Ružinove, taktiež pracoval ako psychoterapeut a manželský poradca, vyučoval na Slovenskej zdravotníckej univerzite (v tom čase Inštitúte pre vzdelávanie lekárov) a viedol psychoterapeutické výcviky. Bol spoluzakladateľom Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti a Ligy za duševné zdravie, pracoval ako reprezentant Slovenska pre psychiatriu vo Svetovej zdravotníckej organizácii. V rokoch 2006 – 2015 až do odchodu do dôchodku pracoval ako pychiater-konzultant vo Veľkej Británii. Zobraziť viac
Elisabeth Vogler, slávna herečka, ktorá náhle prestane rozprávať a utiahne sa do ticha, sa stane pacientkou sestry Almy. Dve ženy, zdanlivo rozdielne, sú vhodené do spoločnej existencie v odľahlom dome na pobreží. Ako dni plynú, ich životy sa prepletajú a hranice medzi nimi sa začínajú rozplývať. Elisabeth mlčí, no paradoxne hovorí najhlasnejšie; Alma je tá, ktorá rozpráva, no čím viac sa otvára, tým viac je zraniteľná a stráca sa v tichu, ktoré obklopuje Elisabeth. Sven Nykvist, dvorný kameraman Bergmana, používa detailné zábery tvárí a strieda scény medzi ostrým čierno-bielym kontrastom a jemnými polotieňmi, čo zdôrazňuje nejasnosť reality a snov, skutočnosti a predstavy. Tento pravdepodobne najosobnejší a najkomornejší film švédskeho režiséra Ingmara Bergmana otvára otázku identity. Kto sme, keď odhodíme všetky masky? Aj po 58 rokoch od svojho vzniku Persona stále nadchýňa a inšpiruje a diváci Kina Lumiere si ju v októbri budú môcť pozrieť na veľkom plátne v zdigitalizovanej podobe. (Anna Lazor)
