Priatelia archívneho filmu,
dominantou májového programu FILMOTÉKY je veľká retrospektíva Storočnica Jána Kadára. Kadár, doposiaľ jediný slovenský režisér, ktorý získal Oscara, sa narodil 1. apríla 1918 a umrel 1. júna 1979. Filmovej tvorbe sa začal venovať hneď po skončení 2. svetovej vojny. Začínal ako tvorca krátkometrážnych dokumentárnych filmov (Na troskách vyrastá život..., strihové dokumenty o fašistických zločinoch z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! a Sú osobne zodpovední za zradu na Slovenskom národnom povstaní!). Jeho dlhometrážny hraný debut bola veselohra Katka (1949) o dedinskom dievčati, ktoré zbiera životné skúsenosti vo veľkej továrni. Od filmu Únos (1952) spolupracoval Kadár s českým režisérom Elmarom Klosom a vo filmovom štúdiu na Barrandove vytvorili dovedna osem filmov. Okrem už spomenutého Únosu to boli filmy Hudba z Marsu (1955), Tam na konečné (1957), Tři přání (1958), Smrt si říká Engelchen (1963), Obžalovaný (1964), Obchod na korze (1965) a Túžba zvaná Anada (1969). Najúspešnejším filmom dvojice je bezpochyby Obchod na korze ocenený Oscarom za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966. Poľská herečka židovského pôvodu Ida Kamińska bola za rolu pani Lautmanovej v tomto filme o rok neskôr (1967) nominovaná na Oscara v hlavnej ženskej hereckej kategórii (cenu napokon získala Elizabeth Taylorová za film Kto sa bojí Virginie Woolfovej?) a získala za ňu zvláštne uznanie na festivale v Cannes (spolu s Jozefom Kronerom, 1965). Kadár žil od roku 1968 v Spojených štátoch amerických, kde sa naďalej venoval filmovej a televíznej tvorbe. V roku 1970 vznikol film Anjel Levine a v roku 1975 v Kanade film Čo mi otec naklamal ocenený Zlatým glóbusom za najlepší cudzojazyčný film. Vo FILMOTÉKE budete mať v máji možnosť vidieť kompletnú Kadárovu filmovú tvorbu pre kiná.
V máji sa dožíva 80 rokov český scenárista a dramaturg Lubor Dohnal, ktorý v druhej polovici 60. rokov 20. storočia intenzívne spolupracoval so slovenskými tvorcami – predovšetkým s Elom Havettom a Jurajom Jakubiskom. Keďže ich filmy sú pravidelnou súčasťou programu FILMOTÉKY (Havettovu Slávnosť v botanickej záhrade a Jakubiskove Kristove roky sme uvádzali minulý mesiac), rozhodli sme sa do programu zaradiť filmy Petrolejové lampy Juraja Herza (1971; adaptácia rovnomenného románu Jaroslava Havlíčka) a Archa bláznov, na ktorých sa Dohnal podieľal ako scenárista. Počas príprav májového bulletinu nás zasiahla smutná správa o úmrtí Juraja Herza (8. apríla 2018). Projekciou filmu Petrolejové lampy zároveň vzdávame hold tomuto významnému filmárovi, ktorý zásadnou mierou prispel k zvýšeniu renomé českej a slovenskej kinematografie doma i v zahraničí.
6. mája by sa dožil 90 rokov kameraman Vincent Rosinec. Pri tejto príležitosti premietneme dva filmy z jeho filmografie: Zvony pre bosých Stanislava Barabáša a Kým sa skončí táto noc Petra Solana. Dva celkom odlišné filmy (prvý rozpráva príbeh z obdobia SNP odohrávajúci sa vo veľkej miere v exteriéroch zasnežených hôr a druhý zobrazuje eskapády dvoch záletníkov počas jednej noci v hotelovom bare) ukazujú variabilitu Rosincovho kameramanského umenia.
V máji si pripomenieme aj 90. narodeniny francúzskej režisérky, scenáristky a strihačky Agnès Vardovej (nar. 30. 5. 1928). Vardová debutovala v období francúzskej novej vlny dlhometrážnym hraným filmom Cleo od piatej do siedmej (1961). Z roku 1985 je jej film s ďalšou výraznou ženskou protagonistkou Bez strechy a bez zákona. Vardová je dodnes aktívna, v roku 2017 dokončila spolu s režisérom známym ako JR dokument Visages villages (v doslovnom preklade Tváre dediny), ktorý bol v úzkej nominácii na Oscara pre najlepší dlhometrážny dokument.
Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín talianskeho režiséra a scenáristu Marca Ferreriho (11. 5. 1928 – 9. 5. 1997) uvedieme jeho provokatívnu a vo svojej dobe aj kontroverznú či priam škandalóznu čierno-humornú a satirickú Veľkú žranicu. Premietneme aj Ferreriho raný film Včelia kráľovná z roku 1963. Protagonistkou príbehu (Regina) bola herečka Marina Vladyová, ktorá 10. mája oslávi 80. narodeniny. Za svoj výkon získala v roku 1963 na festivale v Cannes cenu pre najlepšiu herečku.
Vo FILMOTÉKE si pripomíname aj májové udalosti roku 1968, respektíve ich ohlas v kinematografii. Pri tejto príležitosti sme zostavili špecifický dvojprogram v rámci cyklu Double Bill s podtitulom Němcov československý máj 1968. V rámci neho uvedieme dva filmy Jana Němca – O slavnosti a hostech a Vlk z Královských Vinohrad. Chceme tak reflektovať súvislosti československej kinematografie v širšom kontexte dobových udalostí v zahraničí.
Vo FILMOTÉKE uvedieme aj film Oliviera Assayasa Čosi je vo vzduchu (doslovný preklad originálneho názvu filmu Après Mai by znel Po máji). Dej filmu sa odohráva začiatkom 70. rokov a zachytáva dospievanie mladej generácie v atmosfére po máji.
Nezávislá sekcia festivalu v Cannes Quinzaine des realisatéurs, ktorej cieľom je predstavovať tvorbu menej známych režisérov, bola založená v roku 1969 pod vplyvom májových udalostí predošlého roka. Vo FILMOTÉKE uvedieme tri československé filmy, ktoré boli uvedené v rámci prvého ročníka tejto sekcie: Marketu Lazarovú Františka Vláčila, Nejkrásnější věk Jaroslava Papouška a Pět holek na krku Evalda Schorma.
Týždenníky pre cyklus Očami filmových spravodajcov vybral na máj dramaturg a režisér Milan Černák. Autora výberu TOP filmové žurnály podľa Milana Černáka predstaví profesor Rudolf Urc, zostavovateľ cyklu. Filmová historička Eva Filová pripravila na máj ďalšie vydanie cyklu Kraťasy z archívu: Kino Čas, pričom sa zamerala na filmy o slovenskom umení, historických pamiatkach a pamiatkovej starostlivosti.
Priatelia, dúfame, že si z nášho májového programu vyberiete. Dovidenia v prítmí kinosály!
Film zo skorého obdobia „škandalistu“ Marca Ferreriho (Veľká žranica, Posledná žena) rozpráva o štyridsiatnikovi Alfonsovi, ktorý sa plánuje oženiť. Mariano ho zoznámi s mladou a krásnou Reginou. Regina túži po dieťati, ba čo viac, ukazuje sa, že to je možno jej jediný cieľ vo vzťahu k Alfonsovi... Film bol v roku 1963 uvedený v hlavnej súťaži na festivale v Cannes, Marina Vlady tu získala ocenenie za najlepší ženský herecký výkon. Zobraziť viac
Štyria priatelia (stvárnení elitnými európskymi súdobými hercami) plánujú stráviť víkend vo vile s jediným cieľom: „prežrať“sa na smrť. Zápletka Ferreriho filmu je bizarná, tragikomická, možno až šokujúca, no v podstate ide o satiru konzumnej spoločnosti vyhnanú ad absurdum. Zobraziť viac
Film Lži vznikol počas nakrúcania filmu Jána Kadára Čo mi otec naklamal a prenesie diváka priamo doprostred kreatívneho procesu vzniku hraného filmu. Máme tak možnosť zažiť takpovediac z prvej ruky strasti a radosti skúšania a nakrúcania spolu s Kadárom. Sledujeme, ako Kadár a jeho tím, pozostávajúci z hercov, scenáristu, producenta, kameramana, technikov a asistentov, pracujú na niekoľkých scénach nabitých emóciami. Kadár stavia každú z nich takpovediac kameň po kameni: napokon vidíme, ako sa jednotlivé prvky spoja do celku v podobe dokončeného diela. Rozhovory s tvorcami sú popretkávané zábermi z nakrúcania. Zobraziť viac
Dvojica filmov májového Double Billu láka k mnohým komparáciám, azda najvýraznejším je observácia, že žena na pracovisku, či už v továrni, fabrike na pančuchy alebo zváračskom závode, bola v sledovanom období konca 40-tych a začiatku 60-tych rokov (ale aj v iných dobách) vystavená prevažne dvom typom reakcií mužských nadriadených: buď sa snažili získať si jej náklonnosť alebo ju profesijne podceňovali. Film Katka otvára scéna odchodu dedinského dievčaťa, Katky Jakubovej, z rodného domu za prácou do pančuchárskej fabriky. Svoju motiváciu tlmočí priamo: odmieta čakať doma na ženícha a svoj život zasvätiť dojeniu kráv a kŕmeniu ošípaných. V pančuchárskych závodoch býva na ubytovni spolu so svojimi kolegyňami, ktorým po príchode ponúkne domáce škvarky. Osud jej do cesty hodí Šimona (v podaní Júliusa Pántika), resp. ona jemu zhodí vozík plný pančúch rovno pod nohy. Vzájomné nastavenie hlavných hrdinov je na začiatku tejto romantickej komédie tradične antagonistické: Katka napriek dobrým úmyslom spôsobuje od príchodu do areálu jednu drobnú neplechu za druhou, čo vedúceho Šimona utvrdzuje v správnoti jeho predošlej žiadosti o preloženie na iné pracovisko... ale len do momentu, kedy sa do Katky zamiluje. Zobraziť viac
Počas jednej noci sa v bare tatranského hotela stretáva pestrá spoločnosť: mladé úradníčky aj mladí inštalatéri, stavebný majster aj bývalý major britskej armády. Film režiséra Petra Solana a scenáristu Tibora Vichtu vznikal na tú dobu unikátnym spôsobom. Nemal pevný scenár a nakrúcal sa viacerými kamerami na kontaktný zvuk. Svoje prvé väčšie úlohy tu stvárnili vtedy čerství absolventi a neskoršie herecké legendy Marián Labuda a Stano Dančiak. Film zaujal aj v zahraničí – získal Čestný diplom na festivale v Locarne. Zobraziť viac
Dramatický príbeh z konca druhej svetovej vojny. Dvaja partizáni sa po bojovej akcii vracajú k skupine vedúc so sebou mladého nemeckého vojaka. Uprostred beznádejne pustých hôr sa ocitnú ľudia z dvoch nepriateľských táborov. Kým partizáni strácajú kontakt s jednotkou, Nemec stráca nádej, že sa mu podarí vyviaznuť z tejto zložitej situácie. Film premietame vrámci 100. výročia režiséra Stanislava Barabáša. Zobraziť viac
V Paríži na začiatku sedemdesiatych rokov ešte stále dominuje duch mája 1968. Režisér Assayas nakrútil zčasti autobiografický film, kde živelne, skrz hlavného predstaviteľa, zachytáva atmosféru vtedajšej doby. Milenecké eskapády a lavicový revolučný zápal idú, v prípade mladého študenta Gillesa, ruka v ruke s jeho umeleckými ambíciami. Zobraziť viac
Film rozpráva príbeh inšpirovaný skutočnou udalosťou z roku 1950. Sledujeme tak dobrodružné dielo o tom, ako sa únoscovia zmocnia lietadla plného posádky na trase Ostrava – Praha. Obete majú byť zneužité k vystupovaniu proti ľudovo demokratickému Československu. Avšak väčšina posádky odmieta svoju krajinu zradiť.
Martina Kullačová
Titulky recenzií filmu Únos v roku 1953:
„Nový český film rež. J. Kadára a E. Klose odhaluje nepřátelské intriky imperialistů.“ (Kino)
„Únos – film o gangsterských methodách imperialistů.“ (Obránce vlasti)
„Bojový film, který psal život.“ (Mladá fronta)
„Film hájí věci míru.“ (Lidová demokracie) Zobraziť viac
Film je skôr portrétom ako historickou analýzou. Žena, ktorá založila spolu s Karlom Liebknechtom v roku 1916 Spartakusbund (z ktorého vzniká v 1918 Komunistická strana Nemecka), je v tomto filme zobrazená nielen ako revolucionárka, ale aj ako súkromná osoba. Barbara Sukowa, predstaviteľka Rosy Luxemburgovej, získala na Festivale v Cannes v roku 1986 cenu za najlepší herecký výkon. Zobraziť viac
„Cesta ku kultúre je tŕnistá, ale 'najíždíme na člověka', tak osobné záujmy musia ísť stranou,“ hovorí predseda závodnej rady nábytkárskeho družstva Mars. Hudba z Marsu je komédioa o závodnom orchestri a o jeho (tŕnistej) ceste ku sláve, na začiatku ktorej stojí ilúzia. Skĺbením kritiky veľkolepých, ale prázdnych fráz a gest, za ktorými sa skrýva predstieranie, štylizácie reality, prekračujúcej hranicu manipulácie s cieľom vytvoriť „na oko“ ilúziu idylického kolektivizmu, hudobných vystúpení a gagov Kadár s Klosom a Blažekom vytvorili farebnú hudobnú veselohru popretkávanú satirou a sarkazmom. Scenár vychádza z krátkej novinovej správy: Továreň na výrobu hudobných nástrojov v západočeskom meste Kraslice venovala akémusi odborárskemu zariadeniu celú výbavu hudobných nástrojov, na ktorých však nikto nevedel hrať.
Barbora Nemčeková
„V príbehu sa snúbi herectvo troch veľkých komikov českého filmu – Oldřicha Nového, Jaroslava Marvana a v epizódnej úlohe všadeprítomného diváka aj Jana Wericha. Farebná hudobná veselohra tak trochu predbehla svoju dobu.“ (Antonín Matzner) Zobraziť viac
Skupina ľudí je pozvaná na oslavu narodenín významnej osobnosti. Keď jeden z nich zmizne, ostatní sa vydávajú ho hľadať (alebo ho loviť?)... O tomto filme sa najčastejšie hovorí ako o „podobenstve“. Němcove dielo malo problémy s režimom, keď pobúrilo mocenské štruktúry a dokonca vyvolalo parlamentnú interpeláciu. Film uvádzame pri príležitosti 80. narodenín kameramana Jaromíra Šofra (nar. 20. 9. 1939). Zobraziť viac
Rozviate a úprimné rozprávanie o svojom živote prináša jedna z najoriginálnejších postáv českého filmu a legendárneho tvorcu českej novej vlny - režisér Jan Němec. Posledný film tohto režiséra vychádza voľne z autorovej poviedkovej knihy Nepodávej ruku číšníkovi. Ústredným bodom rozprávania sú udalosti roku 1968 a cesta Johna Jana alias Jana Němca na festival v Cannes, kde mali traja zástupcovia českej novej vlny šancu získať Zlatú palmu. Ľavicoví francúzski filmári na čele s Jean-Lucom Godardom ale pod vplyvom revolučných študentských búrok festivalovú súťaž predčasne ukončili. Osudovú ranu potom Němcovej sľubnej medzinárodnej kariére zasadil príjazd ruských tankov do Prahy v roku 1968; nasledovala komplikovaná cesta do exilu a slávny porevolučný návrat. Zobraziť viac
Sugestívna dráma z prostredia českého malomesta odohrávajúca sa na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Obmedzenosť a pretvárka obyvateľov malomesta sa odráža na príbehu starnúcej dievky Štěpy (Iva Janžurová), ktorá si zoberie za muža skrachovaného dôstojníka. Režisérovi Jurajovi Herzovi sa podarilo vytvoriť podmanivú atmosféru filmu postavenú predovšetkým na Janžurovej hereckom podaní obetavej Štěpy a Čepkovom stvárnení rozpadávajúcej sa mysle syfilitika. Zobraziť viac
Vo svojom treťom spoločnom filme Tam na konečné sa režisérska dvojica Ján Kadár a Elmar Klos spolu s českým dramatikom, spisovateľom a scenáristom Ludvíkom Aškenazyom zameriava na každodenný život bežného človeka. V priebehu pár dní v štyroch ročných obdobiach sa oboznamujeme s osudmi študentky Olinky, manželov Konvandovcov, či zdravotnej sestričky Maruny, ktorí žijú v jednom bytovom dome a zdieľajú rôzne podoby samoty. Jednotiacim prvkom sa vo filme stáva postava malej Haničky, kladúca jednoduchú, no v súvislosti s osudmi postáv veľmi priliehavú otázku: „A čo bude potom?“
Michael Papcun
„Je skutočne určitým napätím ísť na český film, ktorého hrdinami sú ,ibaʻ električkári, domovníčky, mliekarka, magister farmácie, študentka, dôstojník a celý rad ďalších postáv a postavičiek. Človeku sa zdá, akoby sa naša krajina opäť zaľudnila.“ (Antonín Malina)
„Film má formálne veľmi blízko k dokonalosti.“ (Jan Kliment) Zobraziť viac
Ambíciou pásiem filmových týždenníkov je priblížiť niektoré dobové problematiky, ako ich prezentoval filmový žurnál a súčasne dať priestor tvorcom, ktorí v spravodajstve bezprostredne pôsobili. Milan Černák patril k najvýznamnejším predstaviteľom progresívnych snáh v slovenskom spravodajstve. Z postu dramaturga a režiséra ovplyvnil tvár žurnálu na niekoľko rokov. Pre náš večer vybral niekoľko TOP snímok, medzi nimi zaujímavé kritické materiály, ďalej žurnál ocenený medzinárodnou cenou INA, reportáž nakrútenú v roku 1968 popri slávnych Čiernych dňoch, aj informáciu o rehabilitácii žurnalistov v roku 1990. Uvedieme vydania Týždňa vo filme č. 41/1957, 22/1965, 8/1966, 21/1967, 35-36/1968 a vydanie Kinožurnálu č.7/1990. Zobraziť viac
Právnik Petr a jeho žena Věra sa musia vyrovnať s nedostatkom peňazí spôsobeným malými platmi. Keď Petr uvoľní v trolejbuse miesto starému pánovi, dostane od neho na oplátku strieborný zvonček, ktorý mu má splniť tri priania. Petr vysloví na skúšku dve priania a tie sa splnia. Ostane mu tak už len jedno posledné prianie a tak si praje spokojný život s Věrou. Zrazu je však postavený pred voľbu: rozhodne sa pomôcť kamarátovi Karlovi aj za cenu rizika, že príde o všetko, čo získal vďaka kúzelnému zvončeku? V dňoch 22.2. – 1.3.1959 sa v Banskej Bystrici konal 1. Festival československého filmu. Premietané filmy vyvolali nevôľu a kritiku zo strany funkcionárov ÚV KSČ, avšak toto hrubé ohradenie sa už nedokázalo zabrzdiť tendencie v kinematografii, ktoré sa neskôr rozvinuli v 60. rokoch. Šesťdesiat rokov od 1. FČSF si pripomenieme projekciou filmu Tři přání, jedným z filmov, ktoré boli vtedy označené funkcionármi za odstrašujúci príklad. Zobraziť viac
Čechovovská alegória o šéflekárovi Andrejovi Raginovi, ktorý sa pokúša o premenu zanedbanej psychiatrickej liečebne. Pacientom však pomôcť nedokáže a svojim správaním vzbudzuje podozrenie, že on sám je duševne chorý. Skončí ako pacient a zomiera bez toho, aby dokázal presadiť svoju predstavu o slobode a rovnoprávnosti. Citlivý muž so svedomím sa tak v totalitne nastavenej spoločnosti stáva predmetom perzekúcie... Výroba filmu bola v roku 1970 zastavená a dokončený mohol byť až v roku 1990. Zobraziť viac
Príbeh filmu Smrt si říká Engelchen je zasadený do obdobia konca druhej svetovej vojny a rekonštruuje situácie pri Zlíne. Hlavnými postavami sú partizáni v okolitých horách. Jeden z nich, Pavel, je postrelený a prevezú ho do nemocnice, kde paralyzovaný spomína na posledné dni vojny... Tvorcovia sa bez zbytočnej glorifikácie usilovali o intímne demýtizovanie témy pádu Hitlerovej ríše. Deziluzívnym prístupom rozprávajú o ľudskosti a krutosti oboch znepriatelených strán. Film je zároveň sondou do celospoločenského vyrovnávania sa s emocionálnymi a fyzickými traumami spôsobenými vojnou. Kadár s Klosom zobrazili víťazstvo partizánov a porážku nacistov bez pátosu a takmer veristicky. Napokon, absolútnu prehru vo víťazstve potvrdzuje pomstychtivosť a nenávisť, ktoré dlho pretrvávajú aj v politickom mieri. Literárna predloha Ladislava Mňačka je sčasti autobiografická a o to skutočnejší je celkový dojem z filmu.
Lenka Magulová
„Konečne sme sa dočkali filmu, ktorý sa otvorene prihlásil k tomu, čo určuje veľkosť napríklad talianskej kinematografie či najlepších sovietskych filmov: k mužnému, chlapskému realizmu bez povier a ilúzií, k tvrdému realizmu.“ (A. J. Liehm)
Predfilm: Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti!
r. Ján Kadár * 1946 * 6ʹ * OV (sk)
Strihový film o fašistických zločinoch Tisovej vlády.
Zobraziť viac
Filmová historie, která je základem mého ohlédnutí, má dva opěrné body, o nichž bylo už mnohé řečeno, ale k nimž se s potěšením vracím. A těmi jsou dvě osobnosti: režisér Ján Kadár (1918 – 1979) a scenárista Vratislav Blažek (1925 – 1973). Blažek byl poválečným českým dramatikem, jehož hry Král nerad hovězí (1947) a Kde je Kuťák? (1948) uvedlo s úspěchem, ale také s poněkud problematickým koncem Divadlo satiry. Blažek se totiž stal prvním zakázaným autorem nové éry, směřující „k lepším zítřkům“. Ale protože všechno souvisí se vším, měl jako rozený hráč při vší smůle štěstí a byl přizván ke spolupráci s tvůrčí skupinou Elmara Klose. Mezi filmaři poznal Bořivoje Zemana, Miloše Makovce a především Jána Kadára. Pro Blažka tak nastal čas, kdy mohl uplatnit nejen svébytný smysl pro humor, ale i svébytnou poetiku, s níž psal divadelní i rozhlasové hry a později i filmové scénáře. Jedním z atributů jeho díla byly „zázraky“ a „nadpřirozené postavy“, které se objevovaly v jeho hrách opakovaně – od Kuťáka přes Tři přání až po poslední hru Gabriel, uvedenou německou televizí několik dní po jeho smrti. Jako „pohádky pro dospělé“ lze do jisté míry označit všechny tři filmy, o nichž bude v mém referátu řeč a na kterých Blažek spolupracoval s Jánem Kadárem a Elmarem Klosem: Katka, Hudba z Marsu a Tři přání. Dalším Blažkovým charakteristickým rysem byla neslábnoucí vazba na divadlo – konkrétně Divadlo satiry a Městská divadla pražská, jak doložím. V závěru se s vámi podělím o vzpomínky dcery Vratislava Blažka, Hany T. Semerad, která žije v Kanadě a s Jánem Kadárem, jehož znala od dětství, pracovala v Montrealu jako asistentka při natáčení filmu Co mi otec nalhal (1975). Co znamenal pro Vratislava Blažka Ján Kadár a pro Jána Kadára Vratislav Blažek lze vyčíst nejlépe z jejich vlastních slov. Emigrace je rozdělila i spojila. Jejich dílo zůstalo.
Marie Valtrová
Marie Valtrová (1949) absolvovala divadelnú a filmovú vedu na FFUK. V roku 1998 vydala knižku Vratislav Blažek – hráč před Bohem a lidmi, v ktorej predstavuje Blažka ako dramatika, scenáristu, kresliara a umelca s neprekonateľným darom humoru. Zobraziť viac
Huslista Pierre pozve na večeru svojho priateľa Marcela. Keď mu predstaví svoju mladú ženu Romaine, Marcel sa do nej zamiluje. Romaine sa nevie (alebo nechce) rozhodnúť medzi dvomi mužmi... Ide o adaptáciu divadelnej hry Henriho Bernsteina. Sabine Azéma získala za svoj výkon vo filme Césara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe, Pierre Arditi zase Césara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Aj tu sa objavujú témy príznačné pre dielo Alaina Resnaisa – predovšetkým exaltovaný ľúbostný cit a vzťah lásky a smrti. Zobraziť viac
Jeden z najvýznamnejších filmov francúzskej novej vlny, v ktorom sa režisérke Agnès Vardovej podarilo dokumentárne pôsobiacim spôsobom zachytiť deväťdesiat minút zo života slávnej speváčky, ktorá čaká na výsledok lekárskeho vyšetrenia. Film získal Cenu francúzskych filmových kritikov za najlepší film a v epizódnej úlohe sa objaví aj Jean-Luc Godard. Film uvádzame ako pripomienku tvorby nedávno zosnulej režisérky Agnès Vardovej (30. 5. 1928 – 29. 3. 2019). Zobraziť viac
Filmy o slovenskom umení, historických pamiatkach a o starostlivosti o ne boli vďačnou, tvorivou i „únikovou“ oblasťou. Veď aj robiť umenie bola práca pre blaho ľudu! Premietnuté budú filmy:
Ruky a pamiatky, Ivan Húšťava 1963 (13´)
Dokumentárny film o desaťročnej pamiatkárskej a reštaurátorskej činnosti Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti.
Bazovský, Jaroslav Pogran 1964 (13´)
Dokumentárny film o významnom slovenskom maliarovi, národnom umelcovi Milošovi Bazovskom.
Žehra, Vlado Kubenko 1968 (11´)
Dokumentárny film o počiatkoch murovanej architektúry na Spiši a o ranogotickom kostolíku v Žehre.
Majster MS, Ladislav Kudelka 1972 (11´)
Filmová monografia významného slovenského stredovekého maliara, ktorý bol pre svoju anonymitu nazvaný Majster MS.
Sonda. 2/1983. Dukátové mesto, Igor Dobiš 1983 (10´)
Film o rekonštrukcii Kremnice – jedného z najkrajších stredoslovenských miest.
Sonda. 8/1989. Tajomstvo trinástej komnaty, Ján Mančuška 1989 (16´)
Kritický pohľad na spôsob reštaurovania historických pamiatok napadnutých drevokaznými hubami. Zobraziť viac
Obžalovaný režisérskej dvojice Kadár a Klos vznikol podľa rovnomennej poviedky českej novinárky Lenky Haškovej z roku 1960. Titulným obžalovaným je riaditeľ veľkej štátnej elektrárne Kudrna, ktorého postavia pred súd za neoprávnené vyplácanie vysokých prémií – tzv. cieľových odmien. Nie je to však jediný problém, s ktorým sa obžalovaný musí vyrovnať. Kudrna prežíva ťažké chvíle, keď si uvedomuje, že všetko, čomu veril, bolo postavené na klamstvách a že mnohí jeho spolupracovníci i nadriadené orgány sledovali jedine vlastný prospech. Aj keď je film zasadený do polovice päťdesiatych rokov 20. storočia, jeho výpoveď ďaleko presahuje dobové obmedzenie.
Eva Petrželová
Podľa Jaroslava Bočeka sa Obžalovaný zaradil do prúdu diel, ktoré sa usilovali o hľadanie myšlienkových koncepcií veľkých rozmerov, „pretože moralitou nie je možné dnešný svet obsiahnuť, Bergman, Resnais, Antonioni urobili veľa práce na báze meštiackej kinematografie a my zo socialistického tábora máme máločo proti nim postaviť – zo sovietskych filmov iba Deväť dní jedného roka a z našich Obžalovaného a čiastočne Ďáblovu past (1961) Františka Vláčila.“ Zobraziť viac
Obchod na korze rozpráva príbeh obyčajného človeka Tóna Brtka, ktorý sa vďaka príbuznému na vysokej pozícii vo vtedajšom Slovenskom štáte stane arizátorom malého obchodíku, galantérie, ktorú však „zdedí“ aj s jeho predošlou majiteľkou – postaršou Židovkou. Film nielen prináša jednu z prvých reflexií na temné obdobie slovenskej histórie, zobrazuje aj rozpor medzi vnútornou podstatou človeka, toho v čo verí, a tým, v čo mu káže veriť spoločnosť. Zobraziť viac
Po oscarovom Obchode na korze (1965) nakrútili Ján Kadár a Elmar Klos už len jeden spoločný film – baladickú romancu odohrávajúcu sa v dvadsiatych rokoch na slovensko maďarskom pomedzí. Túžba zvaná Anada vznikala v československo-americkej koprodukcii a predznamenávala emigráciu Jána Kadára do USA. Nakrúcanie filmu sa začalo v júli 1968 a bolo na čas prerušené z dôvodu príchodu okupantských vojsk aj do okolia miesta nakrúcania. Filmári potom film dokončovali v lete 1969. Premiéra však nakoniec bola až v roku 1971. Film, inšpirovaný novelou maďarského spisovateľa Imreho Gyöngyössyho, sa odohráva v atraktívnom a súčasne komornom prostredí – na brehu Dunaja. Rieka jedného dňa prinesie poloutopené dievča Anadu, o ktorú sa postará rybár Jánoš Gabay a jeho manželka Zuzka. Jánoš sa však do záhadnej krásky zamiluje… Tajomná sieť príčinných súvislostí sa realizuje ako poetické rozprávanie o milostnom trojuholníku, ale tiež ako príbeh o zodpovednosti a vášni. Viac o Jozefovi Kronerovi (1924-1998):
Film začína nálezom dievčaťa, ktoré zamrzlo. Následne sledujeme jej túlanie sa krajinou južného Franúczska. Nemá zjavný cieľ, len sa túla a stretáva rôznych ľudí, spoznáva rôzne životné štýly. Hlavnú postavu stvárnila Sandrine Bonnaire, ktorá zaujala o dva roky skôr v Pialatovom filme Našim láskám, a ktorá sa stala jednou z najvýraznejších herečiek svojej generácie. Zobraziť viac
Aj vo svojom treťom filme ostáva Schorm pri horkom videní, keď dáva „dievčenskému románu“ podobu tragickej hry na život. 14-ročná dcéra mestského funkcionára Nataša sa dvakrát pokúsi o samovraždu. Vohnaná do samoty, zradená podlosťou včerajších kamarátok, sa v trpkej pomstychtivosti pričiní, aby ich stihol trest. Téma pubertálnej opustenosti a zúfalstva ústi do pesimistického záveru – zlé inštinkty sprevádzajú človeka od detstva a horkosť jeho dospievania je v tom, že sa učí odpovedať na ranu ranou. Do deja sú vložené úryvky z Weberovho Čarostrelca, predvádzaného s operným manierizmom v miestnom divadle, čím vznikol kontrapunkt romantickej a dnešnej tváre života. Zobraziť viac
Monumentálna poetická kompozícia s náročnými výtvarnými a významovými podtextami je kongeniálnou interpretáciou rovnomennej Vančurovej predlohy. V čase lúpežných rytierov, prepadávajúcich pocestných na kráľovských cestách, stredovekého násilia a krutosti, boja s vierou v pohanských bohov, krvavej pomsty a vášní, keď ľudský život mal len nepatrnú cenu, sa Marketa z lúpežníckeho rodu Lazara z Obořišťa zriekne pre svoju lásku k Mikolášovi, synovi Kozlíka z Roháčku (ktorého lúpežnícky rod je s Lazarovým v roztržke), lásky k Bohu, ktorému bola zasľúbená. Film uvádzame pri príležitosti 70. narodenín herečky Magdy Vášáryovej (*26. 8. 1948), ktorá vo filme stvárnila postavu Markety. Zobraziť viac
Pásmo dokumentárnych a reportážnych filmov pri príležitosti 80. narodenín kameramana, režiséra a dramaturga Mikuláša Fodora (27. 5. 1938). Premietnuté budú filmy:
16 dní , Milan Černák 1965 (12´)
Dokumentárny film o súčasnom živote na južnom Slovensku, postihnutom pred rokom povodňami.
Tatranské leto 69 , Štefan Kamenický 1969 (12´)
Dokumentárny film o problémoch s výstavbou objektov a komunikácií pre Majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970.
Pracovná návšteva , Mikuláš Fodor, Oskár Šághy 1970 (10´)
Reportážny film o pracovnom pobyte prezidenta republiky Ludvíka Svobodu na Slovensku v septembri 1970.
Každý po socialisticky? , Mikuláš Fodor, Oskár Šághy 1971 (13´)
Kritický pohľad na pracovnú morálku a na vzťahy jednotlivca a kolektívu k socialistickému vlastníctvu.
Jubileum Zamaguria , Mikuláš Fodor 1978 (11´)
Reportáž z XXV. ročníka medzinárodného pieninského slalomu, ktorý sa každoročne koná v Zamagurí.
Deväť dní pre majstrov padáka , Ľudovít Veselý 1982 (16´)
Reportážny film z priebehu XVI. ročníka Majstrovstiev sveta v parašutizme v Lučenci. Zobraziť viac
Čiernobiely príbeh začína monológom pripomínajúcim historku, ktorá sa odohrala 3. januára 1899 v Turíne, keď sa filozof Nietzsche stal svedkom bičovania koňa, v dôsledku čoho postupne prepadol šialenstvu. Hlas rozprávača uzatvára: „Nevieme, čo sa stalo s koňom." Film ponúka predpokladaný osud koňa, ale v skôr tušených obrysoch. Strohá dejová línia sa odohráva v priebehu piatich dní na odľahlom gazdovstve počas nevľúdnej veternej smršte, kde v neúprosných podmienkach a mlčanlivosti žijú starnúci muž s dospelou dcérou. Ich priam asketický rutinný stereotyp je inscenovaný s dokonalou precíznosťou a úmyselným opakovaním každodenných úkonov. Zdanlivo realistická dejová linka ústi viacvýznamovým posunom do metafyzického podobenstva, a vlastne „metafilmového" rébusu. „Je to film o ťažobe ľudskej existencie. Chceli sme skrátka vidieť, aké je ťažké a hrozné, keď musíte ísť každý deň k studni po vodu, v lete, v zime... Všetky dennodenné rutinné opakovania ukazujú, že niečo je v neporiadku s týmto (ich) svetom." (Béla Tarr) Zobraziť viac
Atmosféra šesťdesiatych rokov minulého storočia rozohraná v prípade tohto „novovlnového“ filmu na pôde sochárskeho ateliéru pražskej AVU. Vtip dialógov a situácií je tu prenikavý. Študentom pózujú ako modely staručký dôchodca (ktorý stále zaspáva), mladá žena na materskej (s veľmi žiarlivým manželom) a muž v stredných rokoch, čo podnecuje študentov k diskusií, ktorý vek je ten najkrajší. Zobraziť viac
Príbeh natočený podľa poviedky Bernarda Malamuda o zbedačenom židovskom krajčírovi z New Yorku, ktorého trápia bolesti chrbta, osobná finančná kríza a blížiaca sa smrť jeho manželky. Keď už stráca chuť do života i židovskú vieru, vstupuje mu do života muž, ktorý vytvára konflikt s krajčírovým dogmatickým vnímaním viery. Tvrdí o sebe, že je jeho strážny anjel. Levine je však černoch a svoje krídla si zaslúži len vtedy, ak krajčíra navedie späť na správnu cestu. Ak krajčír dokáže prekonať svoje konzervatívne vnímanie už značne naštrbenej viery, má šancu zachrániť seba pred bolesťou, svoju manželku pred smrťou a anjela pred peklom.
Matej Sibyla
„Ľudia sa veľmi boja, aby nestratili prácu, a zrejme práve preto sú omnoho nesamostatnejší než ich európske a menovite východoeurópske náprotivky. Zásadne ide o to, aby vyhoveli. Robia svoju prácu veľmi svedomito, ale ako čerti sa vyhýbajú akejkoľvek vlastnej iniciatíve. Rozpačitý bol maskér, keď som sa ho spýtal na jeho názor – očakával len presnú inštrukciu. Keď režisér nie je obklopený ľuďmi, s ktorými ho spájajú roky spoločnej práce, je hrozne sám.“ (Kadár o svojej skúsenosti z prvého nakrúcania v USA) Zobraziť viac
