Apríl 2018: Čekají na Godota; Kristove roky; Mlčení; Zbehovia a pútnici; Vysťahovalec; Vtáčkovia, siroty a blázni; Bubeník Červeného kríža; Postav dom, zasaď strom; Každý deň má svoje meno; Dovidenia v pekle, priatelia
Režisér, scenárista, kameraman a výtvarník Juraj Jakubisko sa v apríli dožíva 80 rokov (*30. 4. 1938). Študoval na pražskej FAMU spolu s rovesníkmi – režisérmi Dušanom Hanákom a Elom Havettom a kameramanom Igorom Lutherom. S posledným menovaným sa spájajú aj jeho začiatky v dlhometrážnom hranom filme. Podľa scenára, na ktorom Jakubisko spolupracoval s Luborom Dohnalom, spolu nakrútili film Kristove roky (1967) a o dva roky neskôr aj film Vtáčkovia, siroty a blázni. V Kristových rokoch sa tvorcovia dotkli témy človeka – umelca na životnej križovatke, ktorý však podľa všetkého ešte nie je celkom pripravený prijať záväzky a zodpovednosť vážneho dospelého života a utieka sa k hre. Téma hry a hľadania slobody sa objavuje aj vo Vtáčkoch, sirotách a bláznoch. Na tento film nadväzujú neskoršie Jakubiskove filmy Sedím na konári a je mi dobre (1989) a Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) a tvoria voľnú „trilógiu osudu a šťastia“ (Jakubiskovo označenie). Medzi Kristovými rokmi a Vtáčkami, sirotami a bláznami Jakubisko nakrútil Zbehov a pútnikov (1968) – pohľad na rôzne podoby vojny. Dej prvých dvoch poviedok filmu Zbehovia a Dominika je zasadený do obdobia 1., respektíve 2. svetovej vojny a dej poslednej poviedky s názvom Pútnici sa odohráva deň po výbuchu atómovej bomby. V 70. rokoch 20. storočia Jakubisko nútene nakrúcal dokumentárne filmy. K réžii hraného filmu sa vrátil na konci dekády filmom Postav dom, zasaď strom (1979) o mužovi, ktorý na ceste za svojím životným snom o vlastnom domove a šťastnej rodine využíva nedostatky daného spoločenského systému a nešváry ľudskej morálky. Film Dovidenia v pekle, priatelia, ktorý Jakubisko nakrúcal už v roku 1970, no nezostrihal ho, dokončil napokon v roku 1990. Príbeh sa odohráva na dedinskom sídle, kde sa skupina čudáckych ľudí oddáva neobvyklým radovánkam. Jakubisko pokračuje vo filmovej tvorbe do dnešných dní, aktuálne pracuje na pokračovaní svojej rozprávky z roku 1985 Perinbaba. V apríli pred každým režisérovým dlhometrážnym filmom uvedieme aj jeden krátkometrážny film z jeho portfólia. Za pomoc pri zostavovaní cyklu ďakujeme Petrovi Michalovičovi, spoluautorovi (s Vlastimilom Zuskom) knižnej monografie o Jurajovi Jakubiskovi.
Film Juraja Jakubiska Kristove roky má v dejinách slovenskej kinematografie významné postavenie, ktoré je okrem iného dané aj tým, že ho možno považovať nielen za Jakubiskov dlhometrážny hraný debut, ale aj za začiatok tvorby nastupujúcej generácie režisérov, ktorá študovala na FAMU. Kristove roky sú teda generačným filmom, čo okrem iného potvrdzujú aj príbeh mladého umelca hľadajúceho svoju identitu, narácia príbehu využívajúce netradičné filmové obrazy a výber hercov, a aj preto možno tento film bez pochybností považovať za cenný a dôležitý príspevok k rozvíjaniu estetiky a poetiky československej novej vlny. Film uvádzame pri príležitosti 80. výročia narodenia slovenského kameramana Igora Luthera. Zobraziť viac
Poviedkový film, ktorý podáva apokalyptický obraz troch vojen v troch príbehoch. V Zbehoch, príbehu z I. svetovej vojny, sa cigánsky zbeh, zhnusený ukrutnosťou vojny, vracia do dediny v túžbe po pokoji. Nájde tu však spoločnosť asociálnych živlov, vojenských mrzákov, vzbúrencov a šialených žien, ktorí zvyknutí na násilie vojny zimprovizujú anarchistickú vzburu, aby napokon všetci zahynuli. Poviedka Dominika, ktorej dej je zasadený do obdobia 2. svetovej vojny, rozpráva o miestnych partizánoch, ktorí pod vedením sovietskeho veliteľa ničia nepriateľské vojská a spôsobujú škody ustupujúcim fašistickým vojakom. Vo všeobecnom zmätku padajú ako obete obyčajní ľudia, ktorí sa previnili iba tým, že sa v kritickej chvíli náhodou ocitnú na nevhodnom mieste. Príbeh poviedky Pútnici sa odohráva deň po výbuchu atómovej vojny. Ľudia, ktorí katastrofu prežijú v podzemnom bunkri, sa navzájom povraždia. Zostane iba Smrť, žiada od Boha prímerie, návrat človeka na opustenú zem, ale márne. Napokon i Smrť zomiera. Film začleňuje udalosti spojené s národným povstaním do širšieho kontextu historickej a psychedelickej meditácie o vojne a povahe človeka uprostred nej. Viac informácií o Ladislavovi Ťažkom nájdete tu
Mozaikovité, hravé podobenstvo odohrávajúce sa v presne neurčenom časopriestore, v bláznivom svete bez ideálov, vo svete násilia, cynizmu a beznádeje. Jeho hlavní predstavitelia, traja opustení blázni v šialenom a škaredom svete prežívajú len vďaka svojmu bláznovstvu, vďaka princípu hry a filozofie radosti. Spoločne žijú, hrajú sa, milujú i nenávidia. Uvádzame pri príležitosti 100. výročia narodenia scenáristu, dramaturga a vedúceho tvorivej skupiny Alberta Marenčina (26. 7. 1922 – 9. 3. 2019). Zobraziť viac
Tragický príbeh mladého muža, ktorý na ceste za svojim životným snom o vlastnom domove a šťastnej rodine využíva nedostatky a nešváry ľudskej morálky daného spoločenského systému.
Lektorský úvod: Matej Sotník
Predfilm: Bubeník Červeného kríža
r. Juraj Jakubisko * 1977 * 13‘ * OV (sk)
Štylizovaný, silne emotívne a výstražne ladený dokument, je hlbokou sondou do sociálneho problému rodičmi opustených detí. Zobraziť viac
Bizarný príbeh odohrávajúci sa na dedinskom sídle, kde sa skupina čudáckych ľudí oddáva neobvyklým radovánkam. Ich príbeh sa prelína s úvahami o smrti, surrealistickými motívmi a narážkami na národnú tému. Všetko sa odvíja v retrospektíve, pretože svet je nenávratne postihnutý katastrofou. Zobraziť viac
