Priatelia archívneho filmu,
4. februára sa dožíva 85 rokov slovenská muzikologička Naďa Földváriová. Pani Földváriová vyštudovala hudobnú vedu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského na katedre profesora Jozefa Kresánka. Vo svojich textoch, z ktorých výber vyšiel v roku 2003 pod názvom Dialóg s časom, sa opakovane venovala aj filmovej hudbe. Pri príležitosti jej jubilea sme pani Földváriovú oslovili s ponukou vybrať päť filmov do programu FILMOTÉKY. Jej výber tvorí februárový cyklus Carte Blanche: Naďa Földváriová. V rámci neho budú uvedené filozofické sci-fi Andreja Tarkovského Stalker, fascinujúca meditácia o povahe pravdy z dielne Akiru Kurosawu Rašómon,poetické zamýšľanie nad procesmi pamätania a zabúdania Alaina Resnaisa (podľa scenára Marguerite Durasovej) Hirošima, moja láska, neskorý film talianskeho majstra Federica Felliniho Ginger a Fred s Giuliettou Masinovou a Marcellom Mastroiannim v hlavných úlohách a film Malá Viera Vasilija Pičula. V samostatnom texte na inom mieste tohto bulletinu pani Földváriová hovorí, prečo vybrala práve dané filmy. Za trpezlivosť pri zostavení cyklu ďakujeme pani Földváriovej a za pomoc pri organizácii profesorovi Václavovi Macekovi.
Vo februári si pripomíname aj viaceré ďalšie výročia osobností kinematografie. Slovenský kameraman Ladislav Kraus sa 10. februára dožíva 75 rokov. Do programu sme zaradili film Sedím na konári a je mi dobre, na ktorom spolupracoval s režisérom Jurajom Jakubiskom. 24. februára oslávi 75. narodeniny režisér a scenárista Juraj Bindzár. Pri tejto príležitosti uvedieme jeho film Okresné blues. Český režisér Jiří Menzel sa 23. februára dožíva 80 rokov. Menzel, jeden z čelných predstaviteľov mimoriadne silnej generácie začínajúcej v československej kinematografii v 60. rokoch minulého storočia, získal hneď za svoj prvý dlhometrážny film z roku 1966 Ostře sledované vlaky Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Uvedieme aj film Juraja Herza Upír z Feratu, v ktorom sa Menzel predstavil ako herec v úlohe dr. Mareka. Pripomeňme, že Jiří Menzel hrá jednu z hlavných úloh v novom filme Martina Šulíka Tlmočník, ktorého premiéra v slovenských kinách je plánovaná na 1. marca tohto roka.
Vo FILMOTÉKE pripomenieme aj výročie režiséra Costu-Gavrasa (12. februára sa dožíva 85 rokov) projekciou filmu Priznanie a aj 125. výročie narodenia režiséra Vsevoloda Pudovkina (narodený 28. februára 1893) uvedením jeho filmu Matka. Vo februári oslávi 70 rokov aj maďarský herec György Cserhalmi (17. februára) a 80 rokov maďarský režisér István Szabó (18. februára). Uvedieme filmy Počestná noc a Budapeštianske poviedky. Filmová historička Eva Filová zostavila pri príležitosti nedožitých 90. narodenín režiséra dokumentaristu Andreja Kristína (13. februára) pásmo Výročia: Andrej Kristín. Projekciou filmu Zabitá neděle si pripomenieme tvorbu zosnulej českej režisérky Drahomíry Vihanovej (umrela 10. decembra 2017). 5. januára tohto roka umrel aj významný slovenský divadelný a filmový herec Marián Labuda. Do programu FILMOTÉKY sme zaradili film Kým sa skončí táto noc Petra Solana, v ktorom sa slovenským filmovým divákom predstavil po prvý raz. Stvárnil v ňom postavu Miloša, ktorý sa so svojím kamarátom Kvetinkom v podaní Stana Dančiaka snaží očariť dve české dovolenkárky v bare horského hotela počas jednej noci.
V cykle Filmová hudba sa hudobný publicista Jozef Červenka tentoraz zameral na tvorbu českého skladateľa Luboša Fišera. Uvedieme dva filmy, na ktorých spolupracoval s Jurajom Herzom – Petrolejové lampy a Morgiana, a film Lásky mezi kapkami deště Karla Kachyňu. V cykle Otec a syn uvedieme filmy Kramerová verzus Kramer, Obyčajní ľudia a Junior Bonner. Februárovým majstrovským dielom francúzskej kinematografie je Vreckár Roberta Bressona. Cyklus Double Bill je venovaný dvom mužom, ktorí sa vydávajú na temnú púť hľadania samých seba vo filmoch Angel Heart a Blade Runner 2049. Profesor Rudolf Urc pripravil v rámci cyklu Očami filmových spravodajcov program nazvaný Malý slovenský február. Filmová historička Eva Filová zase zostavila program Kino Čas II: Ako sme plánovali.
Prajeme vám mnoho skvelých filmových zážitkov.
Dovidenia v prítmí kinosály, priatelia.
________________________________________________________________________________________________________
Filmotéka
Filmotéka je samostatná programová zložka Kina Lumière. Jej program zostavujú filmoví kurátori, zamestnanci Slovenského filmového ústavu (SFÚ): Michal Michalovič, Rastislav Steranka a Richard Šteinhübel. Pri koncipovaní programu spolupracujú s poprednými odborníkmi z oblasti filmovej histórie. Do programu sú zaraďované predovšetkým tituly z fondov Národného filmového archívu SFÚ. Tieto tituly sú uvádzané z archívnych 35 mm kópií, prípadne z digitálnych nosičov (pokiaľ filmy prešli procesom digitalizácie). Program Filmotéky je z veľkej časti prezentovaný v Študijnej sále SFÚ (K3). Študijná sála sa riadi pravidlami Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF), ktorej je SFÚ členom od roku 2001.
Lektorské úvody k vybraným projekciám zahraničných filmov zabezpečujú kurátori a externí lektori.
Lektorské úvody k vybraným projekciám slovenských filmov zabezpečujú študenti Katedry audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU.
Zdroj textov k slovenským filmom: SK CINEMA |Zdroj textov k filmom z Klubotéky ASFK: www.asfk.sk
Texty neprešli jazykovou redakciou.
Príbeh dvoch charakterovo rozdielnych priateľov - komedianta Pepeho a frontového vojaka Prengela - sa odohráva tesne po konci druhej svetovej vojny. Spoločne nájdené zlato ich postupne premení v nerozlučnú dvojicu. Do ich osudu vstupuje židovské dievča Ester, ktoré sa vracia z koncentračného tábora. Náhoda tak spojí troch ľudí bez domova, z ktorých každý sa snaží sebe vlastným spôsobom naplniť svoju predstavu o šťastí. Projekcia filmu laureáta Slnka v sieti za rok 2022 v kategórii Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre, kameramana Laca Krausa, za jeho osobnej účasti. Film uvedie Miro Ulman. Zobraziť viac
Príbeh odohrávajúci sa v malom provinčnom meste je vyrozprávaný podľa autentických zážitkov. Zachytáva svet amatérskych folkových muzikantov, vedených večne rebelujúcim Viktorom a ich „boj“ s malosťou okresných funkcionárov a ustráchaných miestnych osvetových pracovníkov. Uvádzame ako pripomienku tvorby nedávno zosnulého režiséra, scenáristu a spisovateľa Juraja Bindzára (24. 2. 1943 – 24. 6. 2019). Predfilm: OKO r. Juraj Bindzár * Československo * 1968 * 6‘ | Experimentálny film o tragédii ľudskej zloby. Zobraziť viac
Filmová adaptácia knihy ostravského rodáka Artura Londona, ktorý bol pri procese s Rudolfom Slánským odsúdený na doživotie (a neskôr prepustený a zbavený viny). Film vykresľuje zaobchádzanie s uväzneným počas výsluchov, tlaky, ktoré sú naňho vyvíjané, čo vedie až k vynútenému priznaniu. Zobraziť viac
Komorný príbeh armádneho dôstojníka v malom meste počas jednej letnej nedele nakrútený s dôrazom na atmosféru a evokáciu pocitu márnosti a banality okamihov neužitočného, premárneného života. Nadporučík Arnošt cíti svoju prázdnotu a podvedome sa utieka do spomienok a predstáv. Podstatným štýlotvorným prvkom je montáž, udeľujúca filmu osobitý „hudobný“ rytmus, kompenzujúci jeho nevýraznú dramatickú výstavbu. Film uvádzame pri príležitosti 80. výročia narodenia herca Ivana Palúcha (20. 6. 1940 – 3.7.2015). Zobraziť viac
Vždy, keď je reč o februárových udalostiach v roku 1948, uvádzajú sa štandardné zábery zo Staromestského námestia v Prahe, prípadne z rokovania Beneš – Gottwald. My sa sústredíme na takmer neznáme obrazy. Týkajú sa najmä Slovenska – volieb v roku 1946, politickej pozície Demokratickej strany, pouličných demonštrácií organizovaných komunistami, intríg okolo takzvaného „ľudáckeho podzemia“, perfídnej Husákovej hry v Zbore povereníkov. To všetko bol malý slovenský vklad k udalostiam, ktoré doboví propagandisti eufemisticky označili ako „februárové víťazstvo pracujúceho ľudu“. A potom nasledovali súdy a rozsudky. „Posledná bitka vzplála...“ Uvedené budú vydania Týždňa vo filme č. 23/1946, 40/1947, 47/1947, 10/1948, 11/1948, 19/1948. Zobraziť viac
Pravdepodobne najslávnejší film režiséra Pudovkina rozpráva tragický príbeh chudobnej rodiny v období revolučného roku 1905. Otec rodiny je alkoholik, kolaboruje s cárskym režimom. Syn Pavel Vlasov je naopak zapálený revolucionár a aktívny účastník generálneho štrajku. Počas štrajku je zabitý Pavlov otec a Pavol je pred očami matky surovo zbitý a odvedený. To matku definitívne zlomí a pridáva sa na stranu štrajkujúcich robotníkov. Zobraziť viac
Do malého mestečka prichádza na nakrúcanie nového filmu slávna herečka Marina Ruddová. Jej vrcholná sláva je už preč, ale stále dokáže očariť svojich fanúšikov. Marina usporiada v meste večierok pre svojich obdivovateľov. Tam sa s ňou dá do reči pani Babcocková, ktorá jej nadšene rozpráva, ako sa spolu už kedysi stretli, keď ona bola ešte dieťa a obe si dajú drink. Onedlho je pani Babcocková nájdená mŕtva. Vyšetrovaním prípadu je poverený inšpektor Darmot Craddock, synovec slečny Marplovej. Zobraziť viac
Počas jednej noci sa v bare tatranského hotela stretáva pestrá spoločnosť: mladé úradníčky aj mladí inštalatéri, stavebný majster aj bývalý major britskej armády. Film režiséra Petra Solana a scenáristu Tibora Vichtu vznikal na tú dobu unikátnym spôsobom. Nemal pevný scenár a nakrúcal sa viacerými kamerami na kontaktný zvuk. Svoje prvé väčšie úlohy tu stvárnili vtedy čerství absolventi a neskoršie herecké legendy Marián Labuda a Stano Dančiak. Film zaujal aj v zahraničí – získal Čestný diplom na festivale v Locarne. Zobraziť viac
Neo-noir s prvkami nadprirodzeného hororu je živou nočnou morou Harryho Angela, súkromného detektíva, ktorého si najme záhadný pán Cypher aby vypátral nezvestnú osobu. Prostredie americkej Louisiany, kde vlhko, dusná atmosféra, telesnosť, sexualita a ritualistické náboženstvá spolu vytvárajú lepkavý, nepreniknuteľný závoj, ktorý neradno odokrývať. Harry Angel však nedbá na početné znamenia a rúti sa tak strmhlav rovno do vlastného pekla. Film uvádzame ako pripomienku tvorby anglického režiséra a scenáristu Alana Parkera (14. 2. 1944 – 31. 7. 2020). Zobraziť viac
Blade Runner 2049 sa odohráva tridsať rokov po prvom filme. Na scénu prichádza nový blade runner menom K (Ryan Gosling), aby odhalil tajomstvo, ktoré môže uvrhnúť zvyšky spoločnosti do chaosu. Jeho pátranie ho privedie až k bývalému blade runnerovi (Harrison Ford), ktorý bol tridsať rokov nezvestný… oficiálny text distribútora Zobraziť viac
Na sklonku II. svetovej vojny slúži na malej českej staničke, ktorou prechádzajú ostro sledované vlaky, železničiarsky elév Miloš Hrma, obdivujúci úspešného sukničkára, výpravcu Hubičku, a trápi sa tým, že v milostnej chvíli u svojho dievčaťa ako muž zlyhal. V zúfalstve sa pokúsi o samovraždu, no s pomocou pôvabnej ilegálnej spojky Viktórie sa mu svoj handicap podarí prekonať. Sila tragikomickej výpovede je v tom, že kladie vedľa seba zdanlivo nesúmerateľné: vojnový heroizmus a banálne súkromné problémy, poetický pohľad na lásku a obscénnosť, psychologický príbeh a anekdotické príhody, štylizované fraškovitými výstupmi. Ucelená mozaika týchto dojmov vytvára poetiku filmu, poznamenanú uchvacujúcou fotogenickou krásou. Zobraziť viac
„V Nesvadbově povídce bylo jasně řečeno, že automobil jezdí na lidskou krev a je tedy „upír“. Já jsem trval na tom, že až do úplného konce musí mít divák ještě další, realistické vysvětlení. To, že je auto výkonné, protože jezdí na krev, kterou saje od svých řidičů, mohla být pravda, ale nemusela.“ Juraj Herz Zobraziť viac
Pásmo krátkych dokumentárnych a populárno-vedeckých filmov pri príležitosti nedožitých 90. narodenín kameramana a režiséra Andreja Kristína (13. 2. 1928 – 4. 9. 2008). Premietnuté budú filmy: Deň na vodách Latorice, Andrej Kristín 1960 (7´) Dokumentárny film o prírode okolo východoslovenskej rieky Latorice. Tri spomienky, Pavol Sýkora, Rudolf Urc, Andrej Kristín 1964 (10´) Spomienky očitých svedkov bombardovania bratislavskej Apolky v lete roku 1944. Beethoven na Slovensku, Andrej Kristín 1966 (23´) Dokumentárny film o pobyte a účinkovaní Ludwiga van Beethovena na Slovensku. Prerušené ticho, Andrej Kristín 1969 (12´) Dokumentárny film o vzťahu Oravskej priehrady a okolitého kraja. Slovenské sklo, Andrej Kristín 1970 (13´) Populárno-vedecký film o histórii a súčasnosti najlepších sklárskych dielní na Slovensku. Lavíny, Andrej Kristín 1987 (18´) Populárno-vedecký film osvetľuje problematiku lavínového nebezpečenstva a zaoberá sa činnosťou človeka na jeho odstránenie. Zobraziť viac
Smutná komédia o tom, že aj v morálne zúboženom prostredí môžu žiť ľudia, ktorí nestratili dobré a šľachetné srdce. Hlavným hrdinom je tu mladý bohém Jenö Kelepei (György Cserhalmi), ktorý po tom, čo nenašiel ubytovanie v meste, si prenájme izbu v nevestinci. Problém nastane, keď má prísť na návštevu jeho matka. Zobraziť viac
Ted Kramer je vorkoholik. V práci žne samé úspechy. V jeho osobnom živote je situácia diametrálne odlišná. Rodina sa mu rozpadá - opustí ho manželka a do opatery mu prenechá ich malého syna Billyho. Tedovi stojí v ceste jeho rozbehnutej kariéry starostlivosť o syna. Billymu sa zas od otca nedostáva dostatočné množstvo pozornosti a lásky, na ktoré bol u matky zvyknutý a ktoré mu teraz tak veľmi chýbajú. Obaja si musia k sebe nájsť cestu. Zobraziť viac
Rodinu Jarretovcov postihne krutá tragédia: ich najstarší syn sa utopil na mori. Mladší syn Conrad nešťastie prežil. Od tragickej nehody si v sebe nesie ohromný pocit viny, ktorá ho zožiera. Pokúsi sa o samovraždu. Po niekoľkomesačnom pobyte v psychiatrickej liečebni sa vracia domov. U matky nenachádza pochopenie ani pomoc. Otec mu chce pomôcť, no nie je schopný vyjadriť svoje pocity ani s ním hlbšie komunikovať. Jediným kto mu dokáže pomôcť je psychiater. Je to však práve otcovská láska a porozumenie, ktoré ho ešte môžu zachrániť. Zobraziť viac
Azda najosobnejší film legendárneho Sama Peckinpaha je príbehom rodeo jazdca Juniora Bonnera, ktorý sa po vážnom zranení pri páde z býka po dlhom čase vracia domov k rodine. Rodný dom nájde opustený a otca v nemocnici. Zisťuje, že jeho rodina spolu nežije a jeho starší brat, ambiciózny developer Curly rozpredáva rodinný majetok. V meste sa koná rodeo turnaj a Junior si zaumieni ho vyhrať a napraviť vzťahy v rodine. Zobraziť viac
Mladík Michel sa na dostihovej dráhe pokúsi odcudziť obsah kabelky, no zatkne ho polícia. Keď ho pre nedostatok dôkazov prepustia, naďalej sa hodlá živiť výlučne vreckovými krádežami. Spolčí sa so skupinou profesionálnych vreckárov, ktorí ho vycvičia. Michel sa pri návšteve svojej chorej matky spozná s Jeanne... + Prednáška: Robert Bresson28. februára 2022 Zdá sa, že po utlmení činností veľkých hnutí (surrealizmus, impresionizmus, poetický realizmus, ...) sa francúzska kinematografia v 40. a 50. rokoch začína individualizovať. Spomedzi ostatných autorov vyčnieva najmä Robert Bresson, pre ktorého je príznačné veľké experimentovanie predchádzajúce novej vlne. Bresson vychádza z presvedčenia, že kinematograf je stroj pracujúci s pohľadom. Pomocou neho dokáže zachytiť a vzájomne previazať veci. V pokornej askéze tvorcu je potom médium filmu schopné v zábleskoch zaznamenať oku unikajúcu Udalosť, ktorá privádza k Pravde. Zobraziť viac
Skupina ľudí putuje zimnou krajinou. Keď nájdu vykoľajenú električku, vrátia ju na koľajnice a smerujú na nej k mestu, ktoré skôr tušia kdesi za horizontom, než že by vedeli, kde sa nachádza. Vzhľadom na rozdielnosť postáv a abstraktnosť situácie môžeme film čítať ako alegóriu či metaforu medziľudských vzťahov a spoločnosti. Ide o jeden z menej známych filmov maďarského režiséra Istvána Szabóa, hoci v roku 1977 bol uvedený v hlavnej súťaži medzinárodného filmového festivalu v Cannes. Zobraziť viac
V pásme dokumentárnych a reportážnych filmov sa pozrieme na povojnové budovanie nového Slovenska a na niekoľko vzorových miest, ktoré sa prezentovali ako výdobytky socializmu (Dedina mládeže na Žitnom ostrove, Trať mládeže, Východoslovenské železiarne, tranzitný plynovod, Jaslovské Bohunice). Premietnuté budú filmy: A predsa sa stavalo..., Štefan Ondrkal 1949 (6´) Strihový dokument o rozmachu stavebníctva na Slovensku po februári 1948. Industrializácia Slovenska, Jozef Zachar 1950 (22´) Dokumentárny film o premene Slovenska zo zastaralej agrárnej krajiny na vyspelú poľnohospodársko-priemyselnú a o úspechoch prvého roku päťročnice. Dedina mládeže, Ján Beer 1952 (15´) Filmová reportáž o výstavbe Dediny mládeže na Žitnom ostrove. Pohľadnica z VSŽ, Štefan Kamenický 1963 (11´) Filmová reportáž o výstavbe Východoslovenských železiarní v Košiciach. Stavba storočia, Juraj Jakubisko 1972 (21´) Filmová báseň o ľuďoch a o práci na stavbe tranzitného plynovodu. Ovocie spolupráce, Milan Černák, Leopold Bródy 1973 (9´) Filmová reportáž z návštevy sovietskych odborníkov na stavbe prvej československej atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Zobraziť viac
Film Andreja Tarkovského je nakrútený na motívy vedecko-fantastickej novely bratov Arkadija a Borisa Strugackovcov Piknik pri ceste (v slovenskom preklade vyšla pod názvom Stalker), pričom bratia Strugackovci sú aj autormi scenára k filmu, na Tarkovského požiadanie veľakrát prerábaného. Film oproti svojej predlohe takmer stratil charakter vedeckej fantastickosti a nadobudol podobu filmu – podobenstva, pesimistickej predtuchy či varovania, v ktorom sa Tarkovskému podarilo, ako sa sám vyjadril, „dotknúť transcendentna“. Na pozadí monotónneho deja (Profesor a Spisovateľ putujú v sprievode jurodivého Stalkera zakázanou, magickou Zónou, kde sa po páde vesmírneho telesa odohrávajú anomálne javy, do tajomnej miestnosti v strede Zóny, ktorá môže každému splniť jeho najúprimnejšie, najtajnejšie želania) a s využitím pomerne asketických výrazových prostriedkov film otvára bytostne dôležité filozofické problémy o podstate človeka, o zmysle ľudskej existencie, technického pokroku, umenia, viery. Trojica protagonistov filmu vo svojich monológoch a sporoch o týchto zložitých, neriešiteľných problémoch vyjadruje vnútorný nepokoj a katastrofické predtuchy samotného režiséra. Na nastoľované otázky film nedáva odpovede, vysiela však impulz na ich hľadanie. Valerij Kupka Zobraziť viac
Akira Kurosawa sleduje vo svojom najväčšom diele pohyb hľadania a re-konštrukcie skutočnosti. Ukazuje, že tajomstvo síce môže stále unikať a stávať sa centrálnym prvkom, ale zároveň aj prvkom prázdnym, podobne, ako v prípade japonského kráľovského mesta. Rašómon pojednáva o udalosti, ktorá, napriek štyrom svedeckým výpovediam ostane neodhalená. Zobraziť viac
Atómová bomba vo verejnom živote a tragická láska Francúzky k nemeckému vojakovi v osobnom živote sú dva motívy, ktoré rámcujú úvahy vychádzajúce z tvrdenia, že minulosť je tým, kým sme, že život vyrastá z minulosti. On a Ona sa stretnú v meste poznačenom jednou z najväčších tragédií druhej svetovej vojny. Ako sa ukazuje, ani pätnásť rokov od skončenia vojny nie sú schopní nechať svoju lásku naplno rozvinúť. Ona sa s nemožnou láskou stretáva opätovne, keď tú prvú zažila (hoci v inom kontexte) už počas vojny... Zobraziť viac
Varietní tanečníci Amelia a Pippo sa preslávili číslom, v ktorom imitovali tanečníkov Ginger Robertsovú a Freda Astaira známych z klasických hollywoodskych muzikálov. Amelia a Pippo sa po dlhých rokoch zídu v televíznom programe. Keď vypadne prúd, majú možnosť spomínať na staré časy... Ide o neskorý film Federica Felliniho, v ktorom sa objavili jeho manželka Giulietta Masina a Marcello Mastroianni, s ktorým Fellini nakrútil svoje vari najslávnejšie filmy – Sladký život a 8 ½. Zobraziť viac
Panoráma špinavej krajiny, zdevastovanej „výdobytkami“ socialistickej industrializácie, vytvára rámec filmového portrétu robotníckej rodiny, obrazu mentality „prostých ľudí“ a životného štýlu priemyselného mesta. Pôvodný ruský názov znamená aj „malú vieru“ bytosti bez ideí a ideálov, žijúcej ako živočích uspokojovaním základných pudových potrieb. Viera v tomto zmysle opakuje svojich rodičov, ľudí nedotknutých kultúrou, militantne naladených proti intelektuálom, netušiacich a nechápajúcich, že existujú aj hodnoty nehmatateľné, potrebné pre vnútornú harmóniu. Lásku vlastnej dcéry nie sú schopní ctiť ani rešpektovať. Viera musí prejsť martýriom, aby pochopila, že muž po jej boku nie je len nástroj k sexuálnemu ukojeniu, ale človek, ktorého prostá existencia môže naplniť jej život pocitom tej viery a nádeje, bez ktorej sa život žije nudne a tupo. Zobraziť viac
Sugestívna dráma z prostredia českého malomesta odohrávajúca sa na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Obmedzenosť a pretvárka obyvateľov malomesta sa odráža na príbehu starnúcej dievky Štěpy (Iva Janžurová), ktorá si zoberie za muža skrachovaného dôstojníka. Režisérovi Jurajovi Herzovi sa podarilo vytvoriť podmanivú atmosféru filmu postavenú predovšetkým na Janžurovej hereckom podaní obetavej Štěpy a Čepkovom stvárnení rozpadávajúcej sa mysle syfilitika. Zobraziť viac
„V hlavě jsem měl výtvarnou predstavu, že by zábery měly vypadat jako obrazy Gustava Klimta, chtěl jsem celý film dostat do secesního stylu. To se sice dařilo, ale zároveň to znamenalo, že trvalo velmi dlouho, než se Iva (Janžurová) přelíčila z role jedné sestry do druhé.“ Juraj Herz Zobraziť viac
Poetický film z obdobia prvej republiky sleduje osud obuvníka Bursíka a jeho úsilie v nerovnom boji s obuvníckym koncernom, ale aj dospievanie jeho dvoch, povahovo rozdielnych, synov. Ich prvé milostné vzplanutia, hľadanie si miesta v živote poznamenanom sociálnou neistotou 30. rokov minulého storočia a neskôr aj okupáciou. Zobraziť viac
