Priatelia archívneho filmu,
15. augusta oslávil 60. narodeniny generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Pri tejto príležitosti zostavil pre FILMOTÉKU cyklus Carte Blanche. Jeho výber je vskutku rôznorodý, o čom sa môžete presvedčiť v samostatnom texte na inom mieste bulletinu. Navyše Peter Dubecký k štyrom z celkovo piatich uvádzaných dlhometrážnych filmov priradil aj krátkometrážne filmy. Vo výbere sa objavuje satirická tragikomédia Petra Solana Prípad Barnabáš Kos (spolu s Tromi tonami šťastia Vladimíra Balca), ako aj zriedkakedy uvádzané filmy Brancaleonova armáda Maria Monicelliho (spolu so Sochou Jaroslavy Havettovej), western Jazda do Ox-Bow Williama A. Wellmana (spolu s Prišiel k nám Old Shatterhand Dušana Hanáka), Paríž horí Reného Clémenta a Som slon, madam Petra Zadeka (predfilm: Fotografovanie obyvateľov domu Dušana Trančíka). Ide vskutku o jedinečnú možnosť vidieť tieto filmy na plátne FILMOTÉKY po prvý raz. Chceli by sme aj touto cestou popriať Petrovi Dubeckému veľa zdravia a úspechov a poďakovať mu za zostavenie cyklu.
V októbri si pripomíname výročia viacerých významných slovenských filmárskych osobností. Pri príležitosti 75. narodenín režisérky a animátorky Jaroslavy Havettovej (nar. 5. októbra 1942) zostavila filmová historička Eva Filová pásmo Výročia: Jaroslava Havettová. Pani Havettová sa osobne zúčastní na projekcii pásma. 20. októbra sa dožíva 55 rokov režisér a v súčasnosti aj prezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Martin Šulík. Do programu sme zaradili jeho dlhometrážny debut Neha z roku 1991. Pripomíname, že Martin Šulík sa predstavil aj ako herec – vo filme (taktiež debute) Vladimíra Balca Uhol pohľadu, ktorý tiež nájdete v programe FILMOTÉKY. Projekciou tohto filmu chceme pripomenúť tvorbu režiséra, ktorý zomrel 31. augusta tohto roku vo veku 68 rokov. Vladimír Balco nakrútil viacero dlhometrážnych hraných filmov, doma aj v zahraničí boli oceňované jeho krátke dokumentárne filmy. Od roku 1998 pedagogicky pôsobil v Ateliéri dokumentárnej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, dlhé roky bol jeho vedúcim.
Herec Stano Dančiak sa 26. októbra dožíva 75 rokov. Do programu sme zaradili film Petra Solana Kým sa skončí táto noc. Dančiak v ňom stvárnil postavu Kvetinku, mladého inštalatéra, ktorý v bare horského hotela čaká na erotické dobrodružstvo a spolu so svojím kamarátom Milošom v podaní Mariána Labudu vycítia šancu u dvoch mladých dovolenkujúcich úradníčok.
Ešte koncom júla skonali v tesnom slede dve významné osobnosti svetovej kinematografie. 27. júla umrel dramatik, herec a scenárista Sam Shepard. Shepard napísal scenár k filmu Paríž, Texas Wima Wendersa a stvárnil hlavnú mužskú postavu vo filme Homo Faber Volkera Schlöndorffa. Oba uvedieme vo FILMOTÉKE, takže uvidíte rôzne aspekty Shepardovej práce pre film. Posledný augustový deň zomrela aj múza francúzskej kinematografie, herečka Jeanne Moreau. Uvidíte tri filmy troch významných režisérov, v ktorých sa Moreau predstavila v období konca 50. a prvej polovice 60. rokov. Koncom 50. rokov stvárnila hlavnú ženskú postavu vo filme Louisa Malla Milenci. V roku 1962 sa predstavila vo filme Jules a Jim Françoisa Truffauta ako Catherine, do ktorej sa zamilujú obaja mužskí protagonisti. Vo filme okrem iného zaspievala legendárnu pieseň Le Tourbillon (Vír; známa aj ako Le Tourbillon de la vie – Vír života), ktorú pre ňu napísal Serge Rezvani. Do tretice uvedieme film večného provokatéra Luisa Buñuela Denník komornej, adaptáciu rovnomenného románu Octava Mirbeaua, v ktorom Moreau stvárnila titulnú postavu komornej Célestine.
V októbri pokračuje aj prehliadka Nemecká jeseň. Hneď na začiatku mesiaca do Bratislavy zavíta profesor Thomas Elsaesser a na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU prednesie 2. októbra prednášku o filme Alexandra Klugeho Rozlúčka so včerajškom a o širších súvislostiach režisérovej tvorby. Vo FILMOTÉKE potom uvidíte niekoľko hraných filmov Alexandra Klugeho (Silný Ferdinand, Sila citu) a viacero kolektívnych projektov, na ktorých sa Kluge podieľal s ďalšími režisérmi a ktoré tematizovali rôzne aktuálne udalosti v nemeckej spoločnosti. Napríklad film Nemecko na jeseň sa venuje téme tzv. nemeckej jesene, teda predovšetkým mesiacom september – október 1977. V tom období došlo vo vtedajšom Západnom Nemecku k dramatickým udalostiam – členovia organizácie Frakcia červenej armády (RAF) uniesli (a neskôr ako reakciu na úmrtie svojich spolubojovníkov zavraždili) priemyselníka Hannsa Martina Schleyera, došlo k únosu lietadla spoločnosti Lufthansa atď. Tento rok uplynie 40 rokov od uvedených udalostí. V ďalších kolektívnych filmoch ako Vojna a mier či Kandidát sa Kluge a jeho spolupracovníci venujú témam, ako sú studená vojna či volebná kampaň pre voľby do Bundestagu v roku 1981 a kandidatúra Franza Josefa Straussa na post kancelára. V posledný októbrový deň sa potom prehliadka prehupne do druhej časti venovanej širším súvislostiam nového nemeckého filmu. Uvedieme pásmo krátkometrážnych filmov Oberhausenskí I – pôjde o filmy, na ktorých výrobe sa podieľal jeden či viacerí signatári tzv. Oberhausenského manifestu. Táto časť prehliadky bude pokračovať v mesiacoch november a december. Prehliadka sa koná vďaka podpore Goetheho inštitútu.
Pokračujú aj dlhodobé cykly. Výber spravodajských týždenníkov v rámci cyklu Očami filmových spravodajcov venoval profesor Rudolf Urc tentoraz téme prevratných udalostí rokov 1946 – 1956. Filmová historička Eva Filová v rámci cyklu Kraťasy z archívu pripravila pásmo Sonda do slovenskej kultúry. Do cyklu Double Bill sme zaradili dva české filmy s prvkami sci-fi Bílá nemoc a Konec srpna v hotelu Ozon.
V spolupráci s Francúzskym inštitútom pokračujeme aj v uvádzaní cyklu Majstrovské diela francúzskej kinematografie. V októbri nájdete v programe FILMOTÉKY hneď dva kľúčové filmy 30. rokov minulého storočia – Trojku z mravov Jeana Viga a Veľkú ilúziu Jeana Renoira.
Na záver by sme vám chceli dať do pozornosti špeciálnu projekciu pri príležitosti Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva (27. október). Za osobnej účasti režiséra Milana Černáka a strihačky filmu Margity Černákovej uvedieme dokumentárny film Majstrovstvá sveta z archívnych zbierok Národného filmového archívu Slovenského filmového ústavu, ktorý bol v tomto roku digitálne reštaurovaný.
Dúfame, že si z októbrového programu FILMOTÉKY vyberiete.
Dovidenia v prítmí kinosály, priatelia.
Každé desaťročie v dejinách ľudstva má svoje pozoruhodné udalosti. Desaťročie 1946 – 1956 však bolo nabité sériou udalostí priam prevratných. V Norimbergu sa skončil súd s nacistickými vojnovými zločincami. Vyhranilo sa etablovanie dvoch protichodných ideológií, podporené vznikom komunistickej Číny. Iba niekoľko rokov od skončenia vojnového požiaru tleli nové ohniská vojnových stretov (atómové skúšky, vojna v Kórei), ktoré postupne nadobúdali podobu trvalej studenej vojny. V sovietskej sfére vplyvu sa nečakane objavili náznaky politických zmien, neskôr označené ako nástup „oteplenia“ (XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v Moskve v roku 1956) a jeho dramatické dôsledky (Maďarské povstanie). Uvedené budú vydania Týždňa vo filme č.: 34/1946, 43/1946, 30/1950, 47/1954, 11/1956, 50/1956. Výber zostavil a lektorský úvod zabezpečí publicista a režisér Rudolf Urc. Zobraziť viac
Fundamentalista bezpečnostných síl. Vedúci bezpečnosti závodu je vo svojej práci odbornejší a zručnejší, než jeho nadriadení dovolia. Musí nejako ukázať, že jeho pozícia je cenná. „Najnebezpečnejšími oponentmi systému sú jeho ochrancovia.“ Film získal cenu FIPRESCI v rámci paralelnej sekcie na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes v roku 1976. Lektorský úvod: Tomáš Mészáros Zobraziť viac
Zrelá tridsiatnička a brilantná profesorka klavíru Erika Kohut vedie trojaký život. Kým počas dňa je váženou osobnosťou pedagogického zboru Viedenského konzervatória, večer ukája svoju zvrhlú sexualitu v obchodoch s najhrubším pornom, špehovaním mileneckých párov a masochistickým sebazraňovaním. Treťou podobou jej existencie je vypäté spolužitie s tyranskou matkou, plné brutálnych hádok a vášnivého zmierenia. Erika napriek tomu dokáže udržať svoj bizarný životný štýl pod kontrolou až do chvíle, kedy sa zoznámi so sympatickým a talentovaným študentom Walterom. Zobraziť viac
Nemecko v roku 1977, Frakcia Červenej armády (Rote Armee Fraktion – RAF), Mogadišu, väzenie v Stammheime, vražda Hannsa-Martina Schleyera. Filmová koláž zachytáva emócie týchto udalostí. „Čím bližšie sa pozeráte na to slovo, tým ďalej sa ono pozerá späť: Nemecko.“ Zobraziť viac
Jeanne je vydatá za vydavateľa novín plne oddaného práci a pokojnému rodinnému životu. Úloha matky a manželky ju však neuspokojuje, uniká do Paríža za mondénnou spoločnosťou a za milencom Raulom. Zdá sa, že parížske dobrodružstvá podliehajú rovnakej rutine ako rodinný život na vidieku. Všetko však zmení stretnutie s mladým archeológom... Film získal na MFF v Benátkach Zvláštnu cenu poroty. Zobraziť viac
Priatelia Jules a Jim zdieľajú okrem iného záľubu v umení. V Grécku ich fascinuje socha bohyne. V Paríži sa zoznámia so šarmantnou Catherine, ktorá im pripomenie grécku sochu. Jules sa s ňou ožení. Vypukne prvá svetová vojna, Jules a Jim bojujú za znepriatelené armády. Po vojne navštívi Jim manželov v Rakúsku a medzi trojicou sa rozvíja zvláštny vzťah... Zobraziť viac
Ide o prvú spoluprácu Luisa Buñuela a Jeana-Clauda Carrièra a zároveň o voľnú adaptáciu románu Octava Mirbeaua. Hlavnou postavou je komorná Céléstine, ktorá využíva svoje pôvaby na dosiahnutie svojich cieľov v rodine žijúcej na vidieckom zámočku. Film je oproti iným Buñuelovým dielam zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia vyrozprávaný pomerne klasicky, no zároveň je, napriek neľahkým témam, ktoré otvára (sexuálna posadnutosť...), plný špecifického humoru. Film uvádzame pri príležitosti 120. výročia narodenia španielskeho režiséra a scenáristu Luisa Buñuela (22. 2. 1900 – 29. 7. 1983). Zobraziť viac
Pásmo krátkych animovaných filmov pri príležitosti 75. narodenín animátorky a režisérky Jaroslavy Havettovej (*5. 10. 1942), za osobnej účasti jubilantky. Premietnuté budú filmy: Pieseň, Socha, Kým sa ucho neodbije, Kontakty, Posledný kameň, Pomóóóc!, Prečo máme radi sliepky, Úděl. Zobraziť viac
Učiteľka dejepisu Gabi Teichert kope jamu: „Alebo kope jamu ako zákop pre 3. svetovú vojnu, alebo hľadá nemeckú históriu.“ Kope stále hlbšie a hlbšie. V rámci svojho výskumu sa stretáva s bombardovaniami, so zjazdami strany SPD (Sociálnodemokratická strana Nemecka – Sozialdemokratische Partei Deutschlands), s vedou o ľudskom tele. Skúma prepojenia medzi ľúbostnou historkou a históriou, atď. Všetko toto robí veľmi dôsledne. Testuje rôzne nástroje. Vieme, ako máme narábať s motorovými autami, ale ako máme narábať s históriou? Alexander Kluge necháva plynúť históriu. Humorná koláž necháva priestor pre sny a predstavivosť. Lektorský úvod k filmu prednesie Tomáš Mészáros z Katedry teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Lektorský úvod: Tomáš Mészáros Zobraziť viac
Psychologický príbeh mladého študenta filmovej réžie, ktorý pri nakrúcaní absolventského dokumentárneho filmu o slávnom organistovi poznáva, že i tá najpravdivejšia umelecká výpoveď o skutočnosti je podriadená uhlu umelcovho pohľadu.
Filmová koláž, ktorej vznik motivovala volebná kampaň do nemeckého Bundestagu v roku 1981, keď sa o úrad kancelára usiloval Franz Josef Strauss. Táto inštitúcia v politike sa znova a opäť potáca, zakopáva kvôli skutočnosti vo federálnej republike. Nájsť si miesto na výslní nie je jednoduché, pretože keď sa tam človek dostane, slnko už medzičasom zapadlo. Zobraziť viac
Epidémia zákernej smrteľnej choroby nivočí obyvateľov totalitného štátu. Jeho vodca, maršal Krieger pripravuje ďalšiu vojnovú expanziu. Doktor Galén objaví liek, no lieči ním výhradne chudobných a odmieta liečiť mocných a bohatých - zodpovedných za rozpútanie vojen a chudobu. Maršal spočiatku nemá pocit ohrozenia a „bielu nemoc“ považuje iba za nemoc chudobných. Avšak keď začne prejavovať príznaky aj on, nastupuje strach a karta sa obracia... Zobraziť viac
Vízia sveta po atómovej katastrofe sa zámerne vzdáva akýchkoľvek atraktívnych prvkov a dôsledne sa sústreďuje na jediné: ako človek v takých podmienkach klesá na úroveň zvieraťa, ako v ňom začínajú prevládať zvieracie pudy a inštinkty, ako sa celkom vytrácajú regulujúce funkcie svedomia ako prejavu ľudskosti. Zobraziť viac
Keď životný stroskotanec Travis počas zúfalého putovania skolabuje po prejdení z mexickej strany hraníc v púšťovej osade Terlingua, prichádza poňho jeho brat Walter, ktorému zavolal lekár. Pri ceste autom do Los Angeles sa Travis dozvedá, že Walter s manželkou Anne sa pred štyrmi rokmi ujali jeho malého syna Huntera. Pomalé zbližovanie sa otca a syna postrčí spoločné sledovanie superosemmilimetrového filmu, ktorý zachytáva niekdajšie idylické šťastie Travisovej rodiny. Travis sa upne na nádej obnoviť popretŕhané väzby; vábi ho pustá, pre neho mýtická osada Paríž v Texase, kde bol údajne splodený... Zobraziť viac
Adaptácia rovnomenného románu švajčiarskeho spisovateľa Maxa Frischa je klasickou tragédiou odvíjajúcou sa na tematickom základe incestného vzťahu otca a dcéry. Hlavný predstaviteľ Walter Faber je typom racionálneho technokrata, ktorému život zmení stretnutie s o tridsať rokov mladšou Sabeth. Až neskôr zistí ako sa s ním osud zahral. Zobraziť viac
V rokoch 1976 až 1990 vyrobil Spravodajský film 180 publicistických mesačníkov s názvom Sonda. Sledovali záujmovú a klubovú činnosť mládeže, prípravu na povolanie, kultúru, šport, pracovné úspechy aj spoločenské problémy. Premietnuté budú filmy: Sonda. 4/1985. Domy na rázcestí; Sonda. 1/1986. Pamodaj šťastia, rozprávka; Sonda. 7/1987. Návšteva; Sonda. 7/1988. Rozhovory o poézii; Sonda. 6/1990. Bude nám do smiechu…?; Sonda. 12/1990. Knižná kultúra... Sonda. 4/1985. Domy na rázcestí, Rudolf Ferko 1985 (16´) Publicistický film o problematike využívania kultúrnych domov v Západoslovenskom kraji. Sonda. 1/1986. Pamodaj šťastia, rozprávka, Peter Záchenský 1986 (12´) 100. výročie od úmrtia rozprávkára slovenského ľudu – Pavla Dobšinského. Sonda. 7/1987. Návšteva, Martin Valent 1987 (14´) Dokumentárny film venovaný životnému jubileu národného umelca Miroslava Válka. Sonda. 7/1988. Rozhovory o poézii, Ján Oparty 1988 (15´) Publicistický film o poézii a vzťahu mladej generácie k nej. Sonda. 6/1990. Bude nám do smiechu…?, Andrej Horák 1990 (10´) Pojednávanie o tom, či majú Slováci zmysel pre humor. Sonda. 12/1990. Knižná kultúra..., Peter Lukáčik 1990 (9´) Sonda do problémov v našej knižnej kultúre, ktorá sa ocitla v nezávideniahodnej situácii. Zobraziť viac
Studená vojna vrcholí. Kríza rakiet krátkeho doletu a neutrónové bomby mohli potenciálne zničiť strednú Európu. V Bonne protestuje 300 000 ľudí. Kancelár Schmidt abdikuje. Prečo robiť filmovú koláž o vojne? „Nič neodradí (človeka) viac, než neprekuknúť hru, od ktorej závisí život.“ Zobraziť viac
Dieťa umrie počas vojny; dieťa je ubité na smrť; štátny pohreb zavraždeného politika; rozlúčka; odchod vlaku; Giuseppe Verdi, Rigoletto, posledné dejstvo. Päť zmien času, päť zmien miesta – množstvo fragmentov a časozberný princíp, ktorý zanecháva inú skúsenosť než skutočne prežitý okamih. Zobraziť viac
Dlhometrážny hraný debut režiséra Martina Šulíka Neha nadväzuje na československú novú vlnu zobrazením partnerského trojuholníka (napr. Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska), ale zároveň ju aj posúva. Vírivé, tvorivé a hravé tempo novej vlny sa u Šulíka mení na bezradnú strnulosť. Hlavná postava usilujúca o sebaurčenie, sa stáva skôr citlivým strateným pozorovateľom behu udalostí, než aktívnym konateľom. Zobraziť viac
Počas prvej svetovej vojny padnú dvaja francúzski dôstojníci, kapitán de Boeldieu a poručík Maréchal, do zajatia. Prvý z nich je aristokrat, zatiaľ čo druhý bol pred vojnou mechanikom. Tesne pred plánovaným útekom sú však prevezení do pevnosti, ktorej velí kapitán von Rauffenstein. Medzi de Boeldieuom a von Rauffensteinom sa rozvíja priateľstvo založené na triednej príslušnosti... + Prednáška: Francúzska kinematografia 30. rokov 22. 11. 2021 V polovici 30. rokov sa vo Francúzsku rozvíja smer nazývaný poetický realizmus. Jeho najvýraznejšími predstaviteľmi boli režiséri Marcel Carné a Julien Duvivier. Realistické príbehy filmov sú často situované do mestských prostredí a dôraz sa kladie na poetickú atmosféru (hmlu v nočných uliciach krájajú len lúče pouličného osvetlenia.). Poetický moment zastupuje aj časté angažovanie básnika Jacquesa Préverta ako scenáristu. Najvýznamnejším predstaviteľom obdobia je ale Jean Renoir, syn slávneho impresionistického maliara Augusta Renoira, ktorý najmä dvomi filmami – Veľká ilúzia a Pravidlá hry – predznamenáva nový vývin kinematografie. Zobraziť viac
Festival Konvergencie v spolupráci s Kinom Lumière premietnu digitalizovaný film Miloša Formana Amadeus (1984) v režisérskom zostrihu. Táto výnimočná projekcia sa uskutoční v deň jeho 92. nedožitých narodenín a 40 rokov od premiéry pôvodnej filmovej verzie. Jedinečný historický veľkofilm nie je oslavou legendy, ale skutočného človeka s výnimočným nadaním aj chybami. Z 53 nominácií získal až 40 ocenení, vrátane 8 Oscarov, 4 cien BAFTA a 4 Zlatých glóbusov. Píše sa rok 1781 a Antonio Salieri (F. Murray Abraham) pôsobí ako dvorný skladateľ cisára Jozefa II (Jeffrey Jones). Keď k dvoru príde Mozart (Tom Hulce), Salieri si s hrôzou uvedomí, že božské hudobné nadanie, ktoré si prial mať on sám, dostal do vienka tento obscénny vtipkár. Salieri je svojou žiarlivosťou dohnaný až k zúrivosti. Intriguje s cieľom zničiť Mozarta, na čo je ochotný použiť všetky dostupné prostriedky. Čo sa zakladá vo filme na pravde a čo je len mýtus? To sa dozviete v krátkej diskusii pred projekciou. Projekcia filmu sa uskutoční 18.2. o 18:00 v Kine Lumière na Špitálskej 4. Zobraziť viac
Paródia dobrodružných rytierskych filmov. Píše sa rok 1000 n.l. Malá talianska dedina je pustošená nájazdom maďarských barbarov, ktorých zastaví až chrabrý nemecký rytier. Po bitke, keď si lieči utŕžené rany ho napadne skupinka preživších a zmocní sa jeho brnenia i zbrane. Objavia listinu ktorou Rímsky cisár udeľuje nebohému rytierovi majetok v podobe mesta Aurocastro. V hlave im skrsne nápad, ako si tento majetok privlastniť: nájdu si chudobného rytiera Brancaleoneho a presvedčia ho, že Cisár daroval mesto jemu. Vydávajú sa tak na veľkolepú púť za slávou a bohatstvom... predfilm: Socha * r. Jaroslava Havettová * 1969 * 7‘ * OV (sk) * animovaný film Klasický kreslený film o Michelangelovom odkaze. Zobraziť viac
Epizodický film, ktorý „dáva zbohom klasickému filmu“ (Alexander Kluge). Črepiny skutočnosti, ktoré však napriek tomu prísne sledujú myšlienku, ako jeden jediný okamžik môže pohltiť všetko predtým i potom. Zobraziť viac
Dvaja kovboji Art a Gil prechádzajú mestom práve v čase, keď niekto zavraždil obľúbeného miestneho farmára a ukradol mu dobytok. Miestny šerif je mimo mesta a tak domáci okamžite berú spravodlivosť do vlastných rúk. K rozhnevanému davu sa pridajú aj Art a Gil. Nájdu ukradnutý dobytok a spolu s ním aj troch mužov. Sú presvedčení o ich vine. Príde na rad krvavá pomsta alebo spravodlivosť? predfilm: Prišiel k nám Old Shatterhand * r. Dušan Hanák * 1966 * 12‘ * OV (sk + cz + angl. + rus. + franc. + tal.) * dokument Filmová feéria o "nájazde" cudzincov do našej domoviny a problémoch s nimi. Zobraziť viac
Smrť na jednotke intenzívnej starostlivosti o piatej hodine ráno. Syn chráni svoju matku so zbraňou. Prípad kanibalizmu v Stalingrade. Čašník Max, ktorý miluje africkú prostitútku a umiera na svoju lásku. Rôzne správy: na poslednej strane novín. Málo redakčného dohľadu. Veľa emocionálnej suroviny. Zobraziť viac
Veľkolepý historický vojnový opus o oslobodení Paríža v auguste 1944 podľa rovnomenného románu Larryho Collinsa a Dominiqua Lapierra. Adolf Hitler tesne po neúspešnom pokuse o atentát na svoju osobu vymenuje generála Dietricha von Choltitza vojnovým guvernérom Paríža. Očakáva, že Choltitz splní jeho príkaz mesto zrovnať so zemou než aby sa Paríž dostal do rúk spojencov... Zobraziť viac
Nemecká komediálna dráma. Rull je žiakom posledného ročníka na nemeckej štátnej škole. Búri sa voči akýmkoľvek autoritám. Jeho správanie sa stáva až bizarným. Mení sa doslova na slona v porceláne, znepriatelí si kamarátov, príde o priateľku a ešte viac rozzúri svojich, už aj tak nahnevaných, učiteľov... predfilm: Fotografovanie obyvateľov domu * r. Dušan Trančík * 1968 * 15‘ * OV (sk) * dokument Najkrajšie i najtragickejšie okamihy života jednej vidieckej rodiny. Zobraziť viac
Film ťaží z bohatej poetickej obrazotvornosti Hrabalovej predlohy, vyvierajúcej zo spomienok na pokojný život v mestečku, kde bol jeho otec správcom pivovaru. Sled humorne ladených epizód spojených hlavnými protagonistami – pôvabnou pani správcovou s neodolateľným fluidom, jej milujúcim manželom Francinom a jeho bratom Pepinom, čelným predstaviteľom hrabalovských „pábiteľov“ – je pretkaný konfliktom snaživého Francina so správnou radou, tvorenou predstaviteľmi mesta. Francinovu kariéru ohrozujú bláznivé kúsky jeho manželky Maryšky, ktorej neodolateľnému fluidu podliehajú všetci muži z okolia, a hlučného Pepina. Film uvádzame pri príležitosti 100. výročia narodenia herca Rudolfa Hrušínského (17. 10. 1920 – 13. 4. 1994), ktorý vo filme stvárnil postavu doktora Gruntoráda, predsedu správnej rady pivovaru. Zobraziť viac
Pásmo krátkych filmov pri príležitosti nedožitých 85. narodenín kameramana Pavla Čileka (*21. 10. 1932). Premietnuté budú filmy: Bez konca, Neušiel, Ján Mudroch, Cesta túžby, Sila prázdnej ruky, Červené symboly. Bez konca, Miroslav Horňák 1960 (16´) Dokumentárny film o bezstykovom spájaní koľajníc. Neušiel, Ctibor Kováč 1962 (17´) Príbeh šoféra, ktorý v podnapitom stave zabil človeka. Ján Mudroch, Miroslav Horňák 1965 (11´) Filmový medailón venovaný životnému jubileu jedného z najstarších výtvarných modernistov na Slovensku. Cesta túžby, Ivan Húšťava 1965 (14´) Dokumentárny film o krásach Slovenska a o možnostiach mototuristiky. Sila prázdnej ruky, Josef Kolber 1980 (15´) Dokumentárna filmová úvaha o etických a estetických hodnotách karate. Červené symboly, Štefan Kamenický 1982 (15´) Dokumentárna filmová štúdia o histórii symbolov revolúcie. Zobraziť viac
V roku 1962 bol počas medzinárodného festivalu krátkych filmov v Oberhausene predstavený manifest, ktorý vošiel do dejín pod názvom Oberhausenský manifest. Mladí filmoví tvorcovia, ktorí realizovali v tej dobe krátkometrážne filmy, žiadali nové možnosti pre nemecký film a hlásali, že „tatkovské“ (či dokonca „fotrovské“) kino je mŕtve („Das Papas Kino ist tot“). V rámci pásma uvedieme viaceré filmy týchto tvorcov z obdobia tesne predchádzajúceho ich kolektívnemu vystúpeniu s manifestom. Uvedené budú filmy: Ľudia v kaviarni, Príbeh operného domu, Žeravý ostrov Kréta, Čarovný pás, Volá Moskva!, Poklusom klus, Saliny, Tiene. Uvedený bude aj film o fenoméne mladého nemeckého filmu „... Duchaplnosť a trocha šťastia“. Ľudia v kaviarni (Menschen in Espresso, r. Herbert Vesely, 1958, čb., 16‘) Príbeh operného domu (Schicksal einer Oper, r. Bernhard Dörries, Edgar Reitz, Stefan Meuschel, 1958, čb., 10‘) Žeravý ostrov Kréta (Glühendes Eiland Kreta, r. Pitt Koch, 1958, čb., 12‘) Čarovný pás (Das magische Band, r. Ferdinand Khittl, 1959, far., 21‘) Volá Moskva! (Moskau ruft!, r. Peter Schamoni, 1959, čb., 12‘) Poklusom klus (Trab Trab, r. Dette Schleiermacher, 1959, čb., 11‘) Saliny (Salinas, r. Raimond Ruehl, 1960, čb., 11‘) Tiene (Schatten, r. Hansjürgen Pohland, 1960, čb., 10‘) „... Duchaplnosť a trocha šťastia“ („... Geist und ein wenig Glück, r. Ulrich Schamoni, 1965, čb., 30‘) Zobraziť viac
