Filmotéka - september 2022

Milé diváčky, milí diváci,

Keď Pier vo filme Michelangela Antonioniho, Zatmenie, povie, že sa cíti ako v neznámej krajine, Vittoria poznamená, že má rovnaké pocity - v jeho prítomnosti. “Berte to ako dovolenku. Takú, ktorá príde za vami”, znie pokus o definíciu služieb poskytovaných záhadnou firmou CRS vo filme Hra, režiséra Davida Finchera. Či už bolo vaše leto vyplnené návštevami neznámych končín, neplánovane dobrodružnou dovolenkou, či už ste ho strávili v hmlistých krajinách, podobných tým z filmov Theodora Angelopoulosa, v kalifornskej púšti ako Daria a Mark vo filme Zabriskie point alebo v púšti industriálnej, ravennskej, v pomyselnej púšti vyprázdnených vzťahov ako vo filme Červená pustatina... veríme, že ste v závere prázdnin napokon šťastne zakotvili doma. Vašou ďaľšou destináciou by mohlo byť kino Lumière.

Filmotéka je späť a v nej niekoľko jej stálic. Napríklad pondelky venované pásmam krátkych formátov. V ten prvý septembrový sa diváci konečne dočkajú reprízy pásma s názvom Šostakovič a tí druhí s jeho skúseným lektorom, profesorom Rudolfom Urcom, v rámci cyklu Očami filmových spravodajcov. Cyklus Rezy krátkym filmom nazrie do zákulisia kolibských ateliérov, pásmo Koliba nakrúca ponúkne šesť snímok a lektorský úvod Petry Hanákovej v druhý septembrový pondelok. Digitálne kino doručí v tretí septembrový pondelok výber krátkych filmov na tému pošty a filatelistiky. Vracia sa aj Zdravotná prehliadka, v posledný pondelok mesiaca ponúkne v pásme nazvanom Atóm je späť! päticu eklektických formátov – krátkych dokumentov aj inštrukčne ladených snímok, ktoré spája motív hrozby atómovej bomby, nácvik protiatómovej i civilnej obrany, ale aj mierové pokusy o odzbrojenie.

V júni oslávil 70. narodeniny filmový historik, riaditeľ Stredoeurópskeho domu fotografie, spoluautor Dejín slovenskej kinematografie a iných publikácií, profesor Václav Macek. Pri tejto príležitosti si zaspomínal na filmy, ktoré formovali jeho osobnosť a vkus. Päť svetových dlhometrážnych snímok a päť československých krátkych titulov, ktoré sa dostalo do jeho Carte blanche, premietneme postupne každý septembrový štvrtok.
80. narodeniny oslavuje 5. septembra režisér Werner Herzog, v prvú septembrovú sobotu premietneme jeho dlhometrážny debut Signál k životu a v poslednú sobotu tohto mesiaca film Zelená kobra z roku 1988, ktorý predstavoval piatu a finálnu spoluprácu režiséra s hercom Klausom Kinskym.
Na čerstvého šesťdesiatnika Davida Finchera si štrngneme v prvý a posledný septembrový piatok filmami HraKlub bitkárov.

Z velikánov, ktorí už nie sú medzi nami, by koncom septembra oslavoval 110. narodeniny taliansky režisér svetového formátu Michelangelo Antonioni. Vyhradili sme mu všetky septembrové utorky a z množiny jeho diel vylosovali snímky Zabriskie point, Zväčšenina, Červená pustatinaZatmenie.

„Boli sme tam v mesiaci november, keď sme odchádzali na letisko, tak bolo mínus dva a v Bombaji sme vystúpili z lietadla a bolo plus tridsať. To bol klimatický šok, vlastne veľmi tristný. A tie podmienky, v akých sa vtedy nakrúcal takýto film... na klasickú tridsaťpäťku, čo znamenalo dvadsaťkilovú kameru s plnou kazetou... na všetko sme boli dvaja, režisér a ja. Takže sme sa prepravovali s úžasne ťažkými bedňami, s materiálom, s kamerou, so statívom, s batériami, ktoré sami o sebe vážili 5-6 kilo, to všetko v tom dusnom, vlhkom indickom počasí, takže to bolo neuveriteľne fyzicky náročné, ale skutočne neuveriteľne. A ďalší fór boli jazykové bariéry, ani jeden, ani druhý sme nevedeli dostatočne anglicky, Kubenko bol francúzštinár, ja som mal akési základy angličtiny, s ktorými som v tej Indii moc nevystačil, ale napriek tomu som musel robiť Kubenkovi tlmočníka...“, spomínal pred desiatimi rokmi v projekte Oral History talentovaný slovenský kameraman Alexander Strelinger, ktorý nás navždy opustil 10. júla tohto roku. V deň jeho nedožitých 88. narodenín, 10. septembra, venujeme plátno aspoň zlomku z jeho bohatej tvorby – dvojhodinovému pásmu krátkych filmov, ktoré nasnímal, vrátane spomínanej snímky Črty z Indie, pod hlavičkou Kameraman Strelinger.

105. výročie narodenia režiséra a scenáristu Vojtecha Andreánskeho si takisto uctíme pásmom krátkych titulov a to v prvú septembrovú stredu, v programe označenú ako Dokumentarista Andreánsky. V zozname trinástich titulov sa objavia krátke dokumentárne snímky i reklamné spoty.

Historicko-politicky ladené septembrové vydanie Double Billu pre vás nakombinoval náš kolega z Oddelenia filmových podujatí, Tomáš Hudák. Vybral a porovnal dva filmy zaoberajúce sa vojnami o nezávislosť Alžírska a Angoly, ktoré máte možnosť vzhliadnuť v druhý piatkový večer, 9. septembra.

V archíve Slovenského filmového ústavu to môže byť aj romantické... napríklad sporadicky premietané romantické komédie, ktoré by chcela Filmotéka odkrývať každý mesiac pod značkou Romantika roka. Kinematografia mala vždy veľký vplyv na utváranie mienky o tom, čo možno považovať za romantické a to sa v priebehu dekád menilo. Prvé vydanie nového cyklu prinesie bláznivú komédiu Tulák vo fraku z roku 1938, v piatok, 23. septembra.

Romantika môže viesť aj... k deťom. A aj pre tie sa našlo v programe Filmotéky miesto, v dve nedele uprostred septembra, pod hlavičkou Filmotéka deťom. Najprv 11. septembra, v skoršom premietacom čase o 16:00 sa na plátne kinosály K3 a pred tribunálom detí ocitne kocúr v juhoslovanskom filme s názvom Kocúr pred súdom. Hneď v ďalšiu nedeľu, 18. septembra, v rovnakom čase o 16:00 a na rovnakom mieste, sa môžu rodičia s deťmi tešiť na maďarský animovaný film v slovenskom dabingu z druhej polovice 70-tych rokov, Husiar Maťo.

Film sa vraj stavia, scenár sa buduje. Spôsoby prepojenia dvoch „konštrukčne“ založených umení – filmu a architektúry – sa vám na konkrétnych filmoch a prostredníctvom krátkych lektorských úvodov pokúsi každý mesiac priblížiť architekt a filmový kritik Erik Binder. V prvom vydaní cyklu s názvom Kulisy vás prevedie Casablancou a to v stredu, v strede mesiaca, 14. septembra.

Od narodenia francúzskeho režiséra Alaina Robbe-Grilleta uplynulo v auguste sto rokov. Pre slovenského diváka predstavuje autora stojaceho za dvoma výraznými novo-vlnovými filmami – Muž, ktorý lužeEden a potom.... Obe snímky sú v programe Filmotéky, prvá v prvú a druhá v poslednú septembrovú nedeľu. Ich výnimočnosť spočíva aj v originálnej a nekonvenčnej kamere, stál za ňou Igor Luther, slovenský kameraman svetového formátu, ktorý spolupracoval s režisérmi ako Volker Schlöndorf, či Andrzej Wajda. Vo Filmotéke si pustíme Kristove roky, nielen dlhometrážny debut Juraja Jakubiska, ale aj ten kameramanský Igora Luthera, ktorý by v auguste oslavoval 80 rokov.

Filmotéka je späť a dúfa, že rovnako aj jej diváci, ktorým praje príjemne strávený čas v kine Lumière.

CARTE BLANCHE: VÁCLAV MACEK (CBVM)

Keď ma začiatkom 70-tych rokov prijali na štúdium na elektrotechnickej fakulte, tak oproti možnostiam, ktoré mi ponúkal života na severnej Orave, sa mi otvorili dva úplne nové svety. Jedným z nich bol antikvariát na Sedlárskej, kde som sa mohol dostať ku knihám, ktoré neobsahovali ani stredoškolská ani miestna knižnica v Nižnej na Orave, ale pre moju budúcu dráhu bolo dôležitejšie, že namiesto bežného repertoáru kín v Nižnej alebo Trstenej, som mohol od roku 1972 chodiť do filmového klubu v Mladosti, do kina Mier a na projekcie pre študentov scenáristiky a dramaturgie v kinosále Slovenského filmového ústavu. Tam som objavil svet Roberta Bressona, Miklósa Jancsóa, Krysztofa Zanussiho. Vďaka nim som pochopil myšlienku Jindřicha Chalupeckého, že „v umení nejde o to urobiť svet pekným a príjemným, ale veľkým a krásnym“. K tomu sa neskôr pridali ďalšie mená a autori, rozhodol som sa do výberu zaradiť diela Thea Angelopoulosa a Terrenca Malicka. Aby som pripomenul dobu mojej filmovej „iluminácie“, tak som vybral aj diela Karola Skřipského, Martina Slivku, Dušana Hanáka, Petra Solana, Fera Feniča. V tom čase sa pred hraným filmom museli totiž vždy premietať aj krátke filmy.

                                                                                                                                         Václav Macek

Double Bill: BITKA O AFRIKU (DB)
September 2022: Bitka o Alžír, Sambizanga

V polovici 50. rokov minulého storočia začal proces známy ako dekolonizácia Afriky, keď si v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí vybojovalo samostatnosť vyše 40 krajín. Nie vždy išlo o mierový proces, čoho dôkazom sú aj vojny o nezávislosť v Alžírsku a Angole. Kým prvá sa stala symbolom afrického boja proti kolonializmu (a Alžír sa potom staval do pozície hlavného mesta takzvaného „tretieho sveta“), druhá ostáva tak trochu zabudnutá. Filmy v tomto dvojprograme tematizujú zápas za oslobodenie Afriky. Bitka o Alžír režiséra Gilla Pontecorva, ktorá bola na benátskom festivale v roku 1966 ocenená Zlatým levom, zachytáva takmer neorealistickým spôsobom prvé roky vojny v Alžírsku. Sústredí sa predovšetkým na organizovanie odboja v uliciach hlavného mesta, kde bol dramatický a formálne drsný film aj nakrúcaný za účasti mnohých veteránov a veteránok, i snahu Francúzska chytiť vedúcich predstaviteľov FLN, nevyhýbajúc sa pritom ani vojnovým zločinom. Priekopníčka africkej kinematografie Sarah Maldoror (taktiež asistentka réžie na Bitke o Alžír) nakrútila o šesť rokov neskôr svoj celovečerný debut Sambizanga, pomenovaný podľa robotníckej štvrte hlavného mesta Luanda, kde vo februári 1961 došlo k prvým udalostiam vedúcim k angolskej vojne za nezávislosť. Strohý, civilne ladený film sa odohráva krátko predtým. Sleduje, ako je člen MPLA uväznený a mučený, zatiaľ čo jeho manželka putuje desiatky kilometrov za ním a snaží sa zistiť, kde je a čo sa stalo. Prostredníctvom nich i ďalších postáv napojených na odboj nám Maldoror predstavuje politickú a sociálnu realitu v krajine, ktorá vyústila do ozbrojeného konfliktu.

                                                                                                                                    Tomáš Hudák

HOMMAGE: DAVID WARNER (HOM)
September 2022: Balada o Cableovi Hogueovi

24. júla 2022 zomrel vo veku 80 rokov David Warner, jeden z najvšestrannejších charakterových hercov posledného polstoročia. Tento britský divadelný a filmový herec dokázal rovnako bravúrne zažiariť v úlohe romantického hrdinu, ako aj v roli podlého zloducha. Hovorí sa, že vďaka nemu a jeho hereckým zručnostiam bol takmer každý film, v ktorom hral, lepší. Počas svojej bohatej hereckej kariéry (hral vo viac než 200 filmoch) spolupracoval s mnohými velikánmi svetovej kinematografie: s Tonym Richardsonom, Karlom Reiszom, Johnom Frankenheimerom, Sidney Lumetom, Volkerom Schlöndorffom, Josephom Loseym, Richardom Donnerom, Ivanom Passerom, Terrym Gilliamom a Neilom Jordanom. V neposlednom rade hral v troch filmoch Sama Peckinpaha: postavu Hauptmanna Kiesela v dráme z obdobia 2. svetovej vojny Železný kríž (1977); vo filme Strašiaci (1971) stvárnil postavu opitého výtržníka Henryho Nilesa a ako Reverend Joshua Douglas
Sloan, samozvaný „utešiteľ“ osamelých žien v Balade o Cableovi Hogueovi (1970) šíril na nehostinnom Divokom západe Slovo Božie. Jeho herecké majstrovstvo si vo Filmotéke v septembri pripomenieme filmom Balada o Cableovi Hogueovi.