Milé diváčky, milí diváci,
z májovej Filmotéky bude intenzívne presakovať téma zamestnania. Hneď prvého, na Deň sviatku práce, otvorí program film z roku 1996, Mraky odtiahli. Snímka fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho, ktorý minulý mesiac oslávil 65. narodeniny, dáva nádej v zmysle nadobudnutia pracovnej pozície aj po jej viacnásobnej strate.
Medzinárodný deň práce, prvý májový deň, vychádza na nedeľu, na všetky ostatné májové nedele sme pre vás pripravili filmy, ktorými si chceme pripomenúť narodenia významných slovenských i svetových herečiek. Emília Vášáryová slávi jubilejných 80 rokov a z plejády jej hereckých úspechov sme vybrali dva, oba pochádzajúce z prvej polovice šesťdesiatych rokov, teda z obdobia jej kariérnych začiatkov: slovenskú snímku režiséra Vladimíra Bahnu Námestie svätej Alžbety a český film režiséra Vojtěcha Jasného, Až přijde kocour, z roku 1963. V prvom z menovaných stvárnilaEmília Vášáryová tragickú postavu židovky Evy v čase druhej svetovej vojny a vo Filmotéke ho uvedieme 8. mája, práve v čase, keď si svet pripomína Deň víťazstva nad fašizmom. V Jasného rozprávkovej satire, ktorú premietneme v poslednú májovú nedeľu, uvidíme pani Vášáryovú ako krásnu cirkusovú artistku Dianu.
Z výročí zahraničných herečiek sme do májového programu vybrali 115. výročie narodenia americkej hviezdy Katherine Hepburnovej, ktorá za postavu kráľovnej Eleonóry Akvitánskej v snímke Lev v zime z roku 1968, dostala jeden zo svojich štyroch Oscarov.
V znamení zamestnania sa bude niesť aj Double Bill tohto mesiaca, v piatok 13. mája budú mať diváci možnosť porovnať prácu ženských hrdiniek v dvoch slovenských filmoch, ktoré od seba delí približne jedno desaťročie. Pravidelný dvojprogram druhého piatka v mesiaci tentokrát pod názvom Žena na pracovisku, poukáže na podobnosti a rozdiely filmov Most na tú stranu z roku 1961, režiséra Vladimíra Pavloviča a známej komédie Jána Kadára z roku 1949 s názvom Katka.
Vo vedľajšej úlohe spolupracovníčky a kamarátky hlavnej postavy vo filme Most na tú stranu sa objaví vo svojej vôbec prvej filmovej úlohe aj 19-ročná Božidara Turzonovová, ktorej 80. narodeniny si tento mesiac taktiež pripomíname.
Z českých hercov oslávia v máji šesťdesiatku charizmatickí a talentovaní Karel Roden a Ondřej Vetchý. Prvého z nich si pripomenieme postavou zmanipulovaného Milana v dlhometrážnom debute Ireny Pavláskovej z roku 1989, Čas sluhů. Film z prostredia tlačiarenskej firmy s názvom Dům pro dva, v ktorom sa Vetchý objavil vo svojej prvej hlavnej, no nie veľmi sympatickej postave Dana Píšťalu, v sebe okrem iného ukrýva aj príbehovú linku o správaní sa mužských zamestnancov tlačiarne k práve nastupujúcej, novej kolegyni.
Pondelky v májovej Filmotéke budú ako obyčajne patriť krátkym formátom z archívu. Otvorí ich pravidelný cyklus zostavený profesorom a filmárom Rudolfom Urcom s názvom Očami filmových spravodajcov, ktoré v máji zopakuje pásmo s názvom Šostakovič a tí druhí. Mnohí ste ho pred lockdownom vymeškali a tak sme sa ho rozhodli zreprízovať.
Druhý pondelok mája bude patriť Rezom krátkeho filmu. Filmová teoretička a kurátorka cyklu, Petra Hanáková, v ňom upriami pozornosť – opäť na prácu – v tomto prípade s drevom. S názvom Obyčajné drevo ponúkne dovedna šesť dokumentárnych filmov, ktoré vznikli v období štyridsiatych až osemdesiatych rokov a každý je výtvorom iného slovenského režiséra.
Digitálne kino má v máji vyhradené vopred avizované dva termíny, pásmo s názvom Filmový portrét vyplní program tretieho pondelka Filmotéky a pásmo s názvom Objednávkový film štvrtý májový pondelok. Vo výbere, ktorý zostavuje riaditeľ filmového archívu, Marián Hausner, vám tento cyklus dožičí dovedna až 12 krátkych filmov, ktoré digitálne reštauroval Slovenský filmový ústav.
Slovenský animovaný film dostane v máji – podobne ako Digitálne kino – dvojnásobný priestor. Na druhú stredu mesiaca pre vás kurátorka cyklu, Lea Pagáčová, pripravila deväť animovaných snímok pod názvom (S)poznanie a poslednú stredu v mesiaci to opäť deväť krátkych animákov, tentokrát pod hlavičkou Hranica.
Na konci mája uzatvorí mesačnú dávku pondelkových cyklov Zdravotná prehliadka, v ktorej sa kurátorka, Nina Nováková, pozrie na zuby krátkym československým osvetovým filmom na tému starostlivosti o chrup. Pásmo s názvom Zuby premietne sedem dokumentárnych filmov vymedzených rokmi 1958 až 1988.
Abecedár slovenského filmu bude pokračovať každý utorok, čo je dovedna päť ďalších písmen: P, R, S, T a U. Riaditeľ Národného kinematografického centra a lektor hesla P ako povstanie, Rastislav Steranka, vás prevedie – ako už samotný názov napovedá – filmami o Slovenskom národnom povstaní, premietnutý bude film režiséra Martina Hollého z roku 1977 s názvom Súkromná vojna. Minulý mesiac sme si pripomenuli Medzinárodný deň Rómov, Petra Hanáková sa vtedy vo svojom pravidelnom cykle Rezy krátkym filmom venovala rómskej téme. Filmová teoretička, pedagogička a spisovateľka Zuzana Mojžišová na ňu myšlienkovo nadviaže, vo svojom abecedárovom hesle R ako róm ponúkne film z roku 1979 s názvom Kým prejdeme do nového a dva televízne tituly: kratší Deti vetra... sú nežiadúcimi režiséra Martina Slivku a dlhometrážny titul Zvonky šťastia z roku 2012. Zvyšné tri heslá májového Abecedára budú mať na starosti tri kurátorky: Katarína Mišíková s filmom Eden a potom v rámci hesla S ako sfinga, Jana Dudková predstaví útvar Televíznej filmovej tvorby heslom T ako tft a Denisa Jašová na záver mesiaca predstaví takú ľudskú prácu, ktorú možno nazývať umeleckou v hesle U ako umenie.
Cyklus Spotlight Slovensko uzatvára po šiestich mesiacoch svoje filmotékové turné poslednou myšlienkovo prepojenou dvojicou staršieho a novšieho slovenského filmu: predskokanom ikonického diela režiséra Dušana Hanáka, Obrazy starého sveta, bude snímka mladého slovenského režiséra Mareka Moučku s názvom V plytkej vode.
Reprezentačnú vzorku slovenských režisérov zo zborníka Petra Hamesa, Best of Slovak Film 1921-1991, budú v štyri májové soboty predstavovať ďalší dvaja adepti: Martin Šulík a Dušan Trančík. Predstavu o tvorbe toho druhého si môžu diváci vytvoriť na základe špecifického kurátorského výberu – filmov, v ktorých ústrednou témou je život športovca a športovkyne: filmom Víťaz z konca sedemdesiatych rokov a snímkou z počiatku rokov osemdesiatych, Fénix, so Zuzanou Krónerovou (v hlavnej úlohe), ktorá minulý mesiac oslávila jubilejné 70. narodeniny.
V jednom z nedávnych rozhovorov režisér Martin Šulík objasnil, že Neha vznikla do veľkej miery ako vzdor proti tomu, čo sa dovtedy považovalo v kinematografii za dôležité a síce sociálne pozadie postáv, to, že každá postava musela byť niekde zamestnaná, musela mať konflikt v práci. V druhom Šulíkovom filme vybranom do cyklu Režisér, Slnečný štát, téma zamestnania, ktorú sme načrtli v začiatku tohto úvodníka, však už znova vypláva na povrch. Trojica kamarátov stratí prácu a s ňou aj všetky doterajšie istoty, vrátane kusu svojej identity. V novej existenčnej situácii sa nedokážu začleniť do spoločnosti. Podivnými spôsobmi sa pokúšajú zarobiť peniaze, ale obmedzuje ich vlastná neskúsenosť, neschopnosť vziať zodpovednosť za seba do vlastných rúk. Výsledkom ich naivnej podnikateľskej snahy je krach. Napätá situácia sa prenáša do vzájomných vzťahov aj do ich súkromia. Začínajú sa hádať o peniaze, prestáva medzi nimi fungovať pocit vzájomnej spriaznenosti a solidarity.
Pred sto rokmi sa narodil Dimitrij Plichta, slovenský režisér hraných a dokumentárnych filmov. V apríli sa v práve spomenutej línii Režisér objavil jeho dokumentárny titul Stroskotáme zajtra, pri príležitosti 100. výročia Plichtovho narodenia si ho pripomenieme hranou snímkou Šerif za mrežami. V piatok 20. mája uvedieme v súvislosti so 110. výročím narodenia režiséra Richarda Brooksa filmovú adaptáciu rovnomennej, kultovej literatúry faktu spisovateľa Trumana Capoteho, Chladnokrvne. Ak by sme československý film o mladých delikventoch v nápravnom zariadení postavili k snímke o brutálnom vyvraždení rodiny Clutterovcov v Kansase, zistili by sme, že ich spája nielen približná doba vzniku, či originálne použitie jazzovej hudby, na ktorej stojí nervná, napätá atmosféra (v americkej snímke ju skomponovala skladateľská legenda Quincy Jones), ale zároveň by sa pred našimi očami rozprestrela akási mrazivá vízia možného prerodu sprvu drobného kriminálnika na nebezpečného jedinca zodpovedného za tie najzávažnejšie trestné činy.
Double bill: žena na pracovisku (DB)
Máj 2022: Katka, Most na tú stranu
Okrem toho, že je veselohra Jána Kadára typickou budovateľskou agitkou, ozývajú sa v nej aj rané náznaky emancipácie žien. Hlavná postava Katka Jakubová hneď v úvode nastoľuje svoju motiváciu odchodu z rodného domu za prácou do pančuchárskej fabriky: odmieta doma čakať na ženícha. Zároveň naznačí, že nie je úplne vyrovnaná s predstavou svojho budúceho života stráveného dojením kráv a kŕmením ošípaných. Navyše, práve zaobstaranie si manžela je podmienkou, ktorú si kladie jej otec v prípade, že chce Katka zdediť dve sľúbené kravy.
Dievča z dediny odchádzajúce z domu za prácou do zváračského závodu vo filme Most na tú stranu nepovie nič, úvodná scéna, v ktorej sa nežne lúči s matkou, sa odohráva bez slova, za zvuku burcujúcej, orchestrálnej hudby.
Obe dedinčanky prídu z domu nabalené s nejakým pamlskom (Katka prinesie škvarky, Marienka včelí plást), ktorými ponúknu svoje kolegyne. Zatiaľ čo Katka býva na závodnej ubytovni s viacerými fabrikantkami, v Moste na tú stranu obýva Mária čosi ako samostatnú garsónku s jedinou spolubývajúcou. V oboch filmoch majú hlavné hrdinky partiu okolitých spolupracovníčok a eventuálne priateliek, ktoré aktívne zasahujú do ich osudov a okrem iného iniciujú za účelom zvýšenia produktivity podniku nadštandardné pracovné nasadenie, sformujú tzv. úderky.
Podobná, priam totožná premisa vybraných titulov: mladé dievča odchádzajúce z dediny do mesta kvôli práci a ďalšie menované podobnosti filmov generujú – azda pod vplyvom odlišných žánrov – rôzne vyústenia príbehov. Postava Márie Štehlíkovej vo filme zo začiatku 60-tych rokov si prejde sklamaním z prvej lásky, Katke Jakubovej zasadenej do konca 40-tych rokov je dopriaty typický happy-end. Ako to už v romantickej komédii býva, Katku podhodí osud do cesty Šimonovi (v podaní charizmatického Júliusa Pántika), alebo presnejšie povedané ona jemu vozík plný pančúch rovno pod nohy. Vzájomné nastavenie hlavných hrdinov je na začiatku tohto „romcomu“ tradične antagonistické: Katka napriek dobrým úmyslom spôsobuje od príchodu do areálu jednu drobnú neplechu za druhou, čo vedúceho Šimona iba utvrdzuje v správnoti jeho predošlej žiadosti o preloženie na iné pracovisko...
Je zaujímavé analyzovať v týchto dielach správanie sa mužských postáv voči ženským (nielen z hľadiska situácie príchodu novej zamestnankyne). Šimonove pohundranie si slovami „baba jedna“, ktoré v dôsledku nešikovnosti zamestnankýň zaznie z jeho i kolegových úst, vyznieva pomerne pochopiteľne a mierne, naopak v Moste na tú stranu sme už svedkami ostrejších slovných útokov na ženy (vyjadrení ako „ohava“), priam urážok, ktoré slúžia na dokreslenie Milanovho podozrivého charakteru. Ženy sú preňho korisťou, Milan si Máriu doslova vytipuje, akonáhle sa objaví v závode, rozohrá premyslenú „baličskú“ stratégiu: hrá na gitaru v okne v čase, aby ho Marienka počula a keď sa dievča nedostaví na rande, pretože ju jej kolegyne zamkli v šatni (o čom Milan nevie), dáva jej to vyžrať akousi ťažko čitateľnou psychologickou manipuláciou založenou na predstieraní sklamania a emočnom vydieraní. Neskúsené dievča sa napokon poddá neodbytnému dvoreniu a zvyšok príbehu nasvedčuje tomu, že v nočnej scéne, keď sa dvojica ukryje pred dažďom v rozostavanej budove, je Mária donútená k nedobrovoľnému pohlavnému aktu.
Katka sa pred koncom filmu ocitne so Šimonom v podobnom prostredí – v rozostavanom domčeku pre pracovníkov fabriky – ale v inom kontexte: je to denná, odľahčená scéna, ktorá vtipne demonštruje realitu partnerského spolužitia, keď každý z dvojice má iné predstavy, ako by obydlie zariadil.
Vybrané dve diela lákajú k mnohým ďalším komparáciám, divák ich určite spozoruje aj sám, bez ďalšej pred-analýzy a veríme, že toto nachádzanie ho bude tešiť rovnako, ako nás, preto to už len uzavrime: žena na pracovisku, či už v továrni, fabrike na pančuchy alebo zváračskom závode, bola v danom čase (ale aj v iných dobách) vystavená prevažne dvom typom reakcií svojich mužských nadriadených. Buď sa snažili získať si jej náklonnosť alebo ju profesijne podceňovali.
Abecedár slovenského filmu (1921-2021): P ako Povstanie
Máj 2022: Súkromná vojna
„Slovenský film je bytostne spätý s Povstaním. V Povstaní sa narodil, v Povstaní prešiel ohnivým názorovým krstom a v Povstaní sa zákonite ustálil na pozíciách boja proti násiliu, boja proti vojne a zhubnému fašizmu.“
– Paľo Bielik
Slovenské národné povstanie [Povstanie] sa v slovenskom dokumentárnom a hranom filme stalo kľúčovou témou. V zobrazovaní tesne po skončení vojny dominoval pocit víťaza, mravnej a fyzickej prevahy, národnej hrdosti. Po nástupe komunistickej strany k moci dochádza v súvislosti s politickými čistkami k stagnácii v produkcii slovenských filmov s tematikou povstania. Povstanie sa stalo citlivou politickou témou. Uvoľnenie klímy v 60. rokoch, najmä v ich druhej polovici, prinieslo relativizujúci, revizionistický a existencialistický prístup. Po vpáde Varšavských vojsk do Československa v auguste 1968 nastupuje aj v kinematografii obdobie normalizácie. Dochádza ku generačnej obmene tvorcov. Povstanie už pre nich nie je bezprostredne prežitou skúsenosťou. Stalo sa iba témou, často naplnenou nezmyslami, gýčom a prázdnym pátosom, ktorá slúžila na upevnenie povedomia o hrdinstve komunistickej strany. Napokon, od 80. rokov až po súčasnosť vzniklo v slovenskej kinematografii len pár filmov tematizujúcich povstanie.
