Milé diváčky, milí diváci,
Hirošima, moja láska je film, ktorý začína záberom na ľudské telá v tom najkrajšom okamihu, v okamihu lásky a zároveň v tom najškaredšom momente, kedy sú znetvorené dôsledkami výbuchu atómovej bomby. Hlavná hrdinka prahne po tele svojho milenca, hovorí mu, aby sa jej zmocnil, priam ju zdeformoval, zatiaľ čo divák na pozadí sleduje skutočnú deformáciu ľudského mäsa a kostí. Film Alaina Resnaisa pomenúva svojich hrdinov názvami miest, ktoré na nich zanechali vojnové rany, pre francúzsku herečku je to Nevers, pre japonského architekta Hirošima. Dnes sa, žiaľ, opäť píšu bolestné vojnové príbehy a za privysokú cenu ľudských životov vznikajú zárodky filmových postáv s menami Mariupoľ, Charkov, Cherson, Kyjev…
Hirošima, moja láska je jeden zo štyroch filmov, ktorý do svojej Carte blanche vybral režisér Milan Černák pri príležitosti svojich 90. narodenín. Scenárista, dramaturg, tvorca stoviek spravodajských a dokumentárnych filmov, ale aj priamy svedok druhej svetovej vojny si okrem filmu odkazujúcemu na skazu nukleárnymi zbraňami zvolil aj film Andrzeja Wajdu o Varšavskom povstaní s názvom Kanály. Slovenskými príspevkami na Bielej karte pána Černáka sú nestarnúce Obrazy starého sveta režiséra Dušana Hanáka a pravidelne sa do programu Filmotéky vracajúci Drak sa vracia režiséra Eduarda Grečnera.
Deväťdesiatich rokov sa dožíva aj slovenská strihačka Stanislava Jendraššáková, pri tejto príležitosti sme posledné dve aprílové stredy vyhradili pásmam krátkych dokumentárnych filmov, z ktorých väčšinu režírovala a všetky strihala. Jedno pásmo bude tematicky eklektické, druhé venované snímkam o hudobných skladateľoch: Ludwigovi Van Beethovenovi, Eugenovi Suchoňovi, Janovi Nepomukovi Hummelovi a Jánovi Cikkerovi.
Pondelky vo Filmotéke patria pásmam krátkych archívnych filmov, týždenníkom, kinožurnálom. Prvý pondelok v mesiaci otvára cyklus zostavený režisérom, pedagógom a publicistom Rudolfom Urcom s názvom Očami filmových spravodajcov. Jeho aprílové vydanie opráši tému Tanečnice z Lúčnice jedným Kinožurnálom z roku 1988 a piatimi číslami spravodajského Týždňa vo filme datovaných do obdobia rokov 1951-1981.
Druhý aprílový pondelok je vždy venovaný cyklu Rezy krátkym filmom. Historička, kritička a kurátorka Petra Hanáková v ňom upriami pozornosť na rómske etnikum v súvislosti s Medzinárodným dňom Rómov, ktorý každoročne, 8. apríla, oslavuje rómske umenie a jeho vplyv na európsku kultúru. Pásmo Roma lives matter budú tvoriť Sondy z rokov 1979 a 1986, dva krátke filmy Ladislava Kudelku a polhodinový, naratívne štylizovaný, čiernobiely, osvetový film o potrebe dodržiavania čistoty v osadách, ale aj film, ktorý sa snaží reštaurovať dôveru medzi rómskym obyvateľstvom a štátom, ktorý ho počas vojny zradil, výtvarne uhrančivé dielo režiséra Dimitrija Plichtu z roku 1958, Upre Roma.
Späť je aj pravidelný cyklus tretieho pondelka v mesiaci, Digitálne kino, tentokrát s témou Stredometrážny film. Do výberu, ktorý zostavuje riaditeľ filmového archívu, Marián Hausner, sa tentokrát prebojoval dojímavý príbeh kamarátstva malej baletky a psíka, Slovenským filmovým ústavom digitálne reštaurovaný film režiséra Štefana Uhra s názvom Bolo raz priateľstvo.
Posledný, štvrtý pondelok apríla uzatvára mesačnú dávku pondelkových cyklov Zdravotná prehliadka. Aprílové pásmo s názvom Životné prostredie sa na ploche deviatich krátkych filmov vymedzených rokmi 1964 až 1989 venuje nielen predvídateľným témam ekológie, klimatickej krízy, nedostatku zelene, či znečisťovania ovzdušia, ale aj hygienickej stránke nášho bývania, či škodlivosti nadmerného hluku.
Naopak, paródiou na nebezpečenstvo hluku v našom životnom prostredí je krátky animovaný film Buch buch!, režisérsky počin Milana Černáka, zostavovateľa aprílovej Carte blanche. Snímka sa objaví v cykle Slovenský animovaný film, ktorý pod hlavičkou prebiehajúceho projektu 100 rokov slovenského filmu uzrieme na plátne v druhú aprílovú stredu. Kurátorka pásma nazvaného Cudzinci, Lea Pagáčová, sa na úsvite novej imigračnej vlny a s pomocou ôsmich slovenských animovaných filmov pozastavila nad rôznymi situáciami (nielen na ceste za dovolenkou), v ktorých sa každý z nás raz za čas stáva cudzincom.
„Očami cudzinca“ je len jednou z perspektív, akou je možné nazerať na mesto, či už je ním Hirošima, Nevers alebo Bratislava – ako v prípade hesla M ako mesto v rámci línie Abecedár slovenského filmu. Ďalšími perspektívami je napríklad tá detská, alebo kritická, ktorá porovnáva „starú“ a „novú“ Bratislavu. Filmová historička a kritička Petra Hanáková sa postarala o prípravu tohto i nasledovného hesla N ako Nástup. „Prvé roky bol hlavným produktom primárne propagandistickej monopolnej spoločnosti Nástup filmový týždenník, neskôr sa žánre diferencovali a spoločnosť sa personálne rozrastala. Vyrábali sa v nej ‚kultúrne filmy‘, tematicky viazané na „krásy Slovenska“, budovanie a zveľaďovanie priemyslu či na tzv. ‚svojráz‘ “, objasňuje kurátorka Hanáková a dodáva, že z produkcie Nástupu by sa dalo dramaturgicky naplniť aj viacero projekcií, tentokrát sa však orientujeme na dokumentárne prvotiny Paľa Bielika.
Mestské scenérie – ulice, budovy, obchody zachytáva objektív kamery častokrát len mimovoľne, neplánovane, popri snímaní hlavnej akcie. Nič však nemení na tom, že danými zábermi dokumentuje dobu. „Objektív sám od seba nič nespraví. Je len a len na tvorcoch, čo ním nasnímajú a ako obraz ďalej spracujú“, zamýšľa sa v hesle O ako objektív jeho kurátorka a lektorka Kristína Aschenbrennerová. Historička Eva Filová sa vo svojom výbere k heslu L ako láska myšlienkovo viaže na začiatok tohto úvodníka, orientuje sa totiž najmä na obnažené telá milencov, lásku telesnú, na otázky sexuálnej výchovy, predovšetkým jej filmárskeho spracovania v rokoch šesťdesiatych až osemdesiatych.
Pravidelný režim vraj pomáha udržiavať myseľ v pokoji v nepokojných časoch, tak si tú filmotékovú pravidelnosť zhrňme: pondelky sa ponesú v znamení pásiem, utorky už tradične napĺňa Abecedár slovenského filmu, stredy patria už spomenutému Slovenskému animovanému filmu a dvom porciám krátkych filmov, na ktorých sa podieľala Stanislava Jendraššáková a štvrtky sú venované filmom Carte blanche Milana Černáka.
V abecednom poradí pokračuje aj línia Režisér projektu 100 rokov slovenského filmu, ktorá posledné dva rokyprezentuje diela slovenských režisérov ocitnuvších sa v zborníku Petra Hamesa, Best of Slovak Film 1921-1991. Aprílové soboty budú patriť režisérom Dimitrijovi Plichtovi, Jaroslavovi Siakeľovi a Petrovi Solanovi. Posledného v zozname bude reprezentovať satirická tragikomédia o skromnom triangelistovi, ktorý sa nečakane stane riaditeľom orchestra, film Prípad Barnabáš Kos. Sobota venovaná režisérovi nášho prvého filmového Jánošíka bude pásmom kratších filmov o Jaroslavovi Siakeľovi a jeho tvorbe. Dimitrija Plichtu si pripomenieme dokumentárnym filmom Stroskotáme zajtra, v ktorého distribučnom liste sa píše, že nie je len dobrodružným cestopisom, ale aj psychologickým pokusom, testom, ktorý sa snaží odpovedať na otázku, ako sa v ťažkých podmienkach správa skupina ľudí a ako sa chovajú jednotlivci v tejto skupine. „Je to nielen filmový záznam o priebehu cesty dvoch československých športových lodí, ale predovšetkým film o ilúzií a dezilúzií každého z nás. O túžbach, ktoré po splnení neprinášajú uspokojenie. Je to štúdia ľudských vzťahov, štúdia o autentických hrdinoch, ktorí boli uzavretí na dlhé dni a noci do malého priestoru, v ktorom jeden nemohol uniknúť druhému ani so svojimi myšlienkami.“
Na pôde kina Lumière sa začiatkom apríla uskutoční Týždeň slovenského filmu, Filmotéka preto nebude dňa 9. apríla premietať. Pre mesiac apríl je však ikonický jeho prvý deň, ten, ktorý je zasvätený žartíkom a smiechu. Napriek dobe, ktorú žijeme, alebo azda práve preto, sme pri príležitosti 80. narodenín herečky, speváčky, režisérky a producentky Barbry Streisand vybrali na tento deň odľahčenú, hudobnú komédiu o zámene štyroch totožných batožín s názvom A čo ďalej, doktor?, ktorá získala Cenu britských kritikov za rok 1972. Film Myš, ktorá revala, politická satira (nielen) na vojnu a zbrojenie režiséra Jacka Arnolda z roku 1958 v hlavnej úlohe s Petrom Sellersom je takisto pokusom rozveseliť diváka Filmotéky.
Francúzska herečka Anouk Aimeé oslávi na konci mesiaca okrúhle 90. narodeniny. Spolu s Jean-Louisom Trintignantom si zahrala v Oskarom i Zlatou palmou ocenenej psychologickej melodráme Clauda Leloucha z roku 1966, Muž a žena. Filmové postavy Anne Gauthierová a Jean-Louis Durok, sú jednou z mileneckých dvojíc, ktoré sa vinú aprílovým programom. Bezmenná Francúzka a bezmenný Japonec v snímke z roku 1959 Hirošima, moja láska druhou takouto dvojicou. Tretím párom sú Katie a Hubbell v podaní Barbry Streisandovej a Roberta Redforda vo filme režiséra Sydneyho Pollacka z roku 1973, Takí sme boli.
Muž a žena končia na vlakovom nástupišti, Hirošima, moja láska na hotelovej izbe a snímka Takí sme boli na rušnej newyorskej ulici. Niektoré z dvojíc sa objímajú, niektoré z dvojíc sa možno objímajú naposledy. A v pozadí záverečnej scény jedného z týchto filmov visia transparenty manifestujúce zákaz atómovej bomby...
Carte Blanche Milan Černák(CBMC)
Apríl 2022: Kanály, Drak sa vracia, Hirošima, moja láska, Obrazy starého sveta
Najprv som obdivoval filmy nestora slovenského filmu Paľa Bielika. Neskôr, už ako súčasník tvorcov na bratislavskej Kolibe, diela svojich priateľov Števa Uhra či Martina Hollého, ako aj neopakovateľným autorským rukopisom poznačené filmy Juraja Jakubiska.
No ak mám vybrať jediný, vrátane tvorby súčasných tvorcov, z ktorej mnohé oceňujem veľmi vysoko, je to film Drak sa vracia. Priznávam, že je to voľba viac-menej intuitívna. Ale Drak reprezentuje v mojich očiach esenciu všetkých kritérií...
Spomedzi dokumentov sú to Obrazy starého sveta.
Narodil som sa do generácie, ktorá vari posledná (žijúca) ešte zažila 2. svetovú vojnu na úrovni reálneho vnímania, i keď pubescentnými očami. Preto sú v mojom výbere filmy, ktoré sa vojny priamo či nepriamo dotýkajú. Na Wajdove Kanály nikdy nezabudnem. Obraz povstalcov na ceste za vyslobodením – či útekom? – sprevádzaný drobnými hrdinstvami, ktoré sa však neskončia vytúženým výsledkom, je deprimujúci aj oslobodzujúci zároveň.
A Hirošima, moja láska? Môže byť na svete niečo, čo sa spolu menej znáša, ako vojna a láska?
Milan Černák
Double bill: Mestečko, tváre a súdy (DB)
Apríl 2022: Tvár v okne, Prípad pre obhajcu
Malé bezmenné mesto. Jednoducho Mestečko. Každý o každom vie, nič sa tu neskryje. Treba si zachovávať tvár. Mladý žalobca by mal mať tvár prísnu. Jeho vášňou je trúbka a twist, čo sa nezhoduje s tvárou, ktorú by mal človek v jeho postavení mať. Kedysi prestížny obhajca, dnes dôchodca nie je ochotný sa vzdať svojej „reakcionárskej“ tváre ani keď ide o život. Na dobu v ktorej žije tvár nevhodnú si zachováva napriek nevôli rodiny a okolia. Sudca tesne pred dôchodkom žije navonok usporiadaný manželský život. Pod tvárou príkladného harmonického spolunažívania je už iba zhorenisko. Iné Mestečko. Pokojne by mohlo byť aj to isté. Traja kamaráti, kedysi spolužiaci na vysokej škole, dnes žalobca, obhajca a sudkyňa. Na kraji Mestečka došlo k znásilneniu a vražde mladého dievčaťa. Každý z priateľov sa snaží napraviť si svoju tvár pokrivenú nedávnym obdobím vykonštruovaných politických procesov. Tu už nejde iba o tváre jednotlivcov v súkolí právnej mašinérie, ale najmä o tvár súdnictva ako takého. Každý o každom vie, nič sa už neoplatí skrývať.
