Každý utorok
Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021 je celoročná filmová prehliadka koncipovaná pri príležitosti 100. výročia vzniku slovenskej kinematografie (v roku 2021 si pripomíname 100. výročie premiéry prvého slovenského dlhometrážneho filmu Jánošík Jaroslava Siakeľa). Prehliadka predstaví dejiny slovenskej kinematografie prostredníctvom vybraných hesiel, ktoré pokrývajú najcharakteristickejšie témy, problémy, fenomény a udalosti slovenskej kinematografie. Ide o netradičný, ne-chronologický a ne-hierarchický spôsob prezentácie poznania, pri ktorom projekt rezignuje na kanonizovaný prehľad slávnych tvorcov a majstrovských diel.
Slovenský film i jeho reflexia sú od svojich začiatkov po druhej svetovej vojne výrazne determinované ideou autorstva, viažucej sa k postave filmového režiséra. Dá sa vývin slovenského filmu charakterizovať prostredníctvom generačného kľúča, spoločných dominánt debutov a autorských profilov? Uvedené budú filmy: Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne, Hlas 98 a Hana a jej bratia. Pásmo zostavila a lektorský úvod k nemu prednesie autorka hesla A ako absolvent doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD.
Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne, Matej Kladek, Vanda Raýmanová, Martin Snopek, Katarína Kerekesová, Karol Holubčík, Maroš Končok, Vladimír Král, Martina Králová-Matlovičová, Michal Struss, 1995, 5‘
Príspevok študentov Katedry animovanej tvorby k storočnici svetového filmu.
Hlas 98, Marek Kuboš, 1999, 15‘
Parlamentné voľby v roku 1998 znamenali pád vlády Vladimíra Mečiara. Dokumentárny film Hlas 98 zachytáva atmosféru, ktorá vládla v tom období na Slovensku, strach občanov, volebné machinácie, ovplyvňovanie voličov a rozpoltenosť spoločnosti.
Hana a jej bratia, Vladimír Adásek, 2000, 79‘
Film Hana a jej bratia je úsmevný, no pritom poetický príbeh z mestského prostredia, ktorý rozpráva o „väzení na slobode“. Odohráva sa v dvoch líniách – v kabarete a v rodine hlavného hrdinu Martina. Postavičky z kabaretu ako keby žili v celkom inom svete ako Martinova „uletená“ rodina. Jeho očami sa zoznámime s jeho rodičmi, tetami, ujami, sesternicami a bratrancami, ale aj s obyvateľmi ulice, ktorých každodenne stretá. Každá z postáv príbehu má svoj problém a každá si ho svojsky rieši. Martin v spleti týchto zložitých vzťahov hľadá niekoho, s kým by si aspoň trochu rozumel.
Zobraziť viac
Slová beštia a bes pochádzajú z rovnakého (indoeurópskeho) koreňa s významom mrzký, ohavný a súvisia so slovesom báť sa. Strach striehne vonku – v podobe konkrétneho zla, ale rozmanitejšiu paletu úzkostí poskytuje vnútro človeka. Slovenský film sa spočiatku uberal cestou zobrazenia vonkajšieho zla (téma vojny). Spolu s uvoľňovaním obzorov a zvýšením výroby sa otvoril priestor pre vypúšťanie národných démonov a krívd, ale aj pre hľadanie vnútorných pohnútok ľudských činov, morálnych dilem a zlyhaní. Uvedené budú filmy: Triedny nepriateľ, Týka sa nás všetkých, Osudné okamihy a Zbehovia. Pásmo zostavila a lektorský úvod k nemu prednesie autorka hesla B ako beštia Jelena Paštéková.
Triedny nepriateľ, Vlado Kubenko, 1952, 7‘
Dokumentárny film o procese s bývalým zlatníkom a klenotníkom Frostigom.
Týka sa nás všetkých,Kazimír Barlík, 1958; 15‘
Dokumentárny film o včasnej pomoci civilnej obrany pri použití atómových zbraní.
Osudné okamihy,Ladislav Kudelka, 1967, 25‘
Film pojednáva o mladých zločincoch a snaží sa poukázať na príčiny ich kriminality najmä v rodičovskej výchove.
Zbehovia, Juraj Jakubisko, 1967, 55‘
Dramatický príbeh z obdobia 1. svetovej vojny. Cigánsky zbeh, zhnusený ukrutnosťou vojny, sa vracia do dediny v túžbe po pokoji. Nájde tu však spoločnosť asociálnych živlov, vojenských mrzákov, vzbúrencov a šialených žien, ktorí zvyknutí na násilie vojny zimprovizujú anarchistickú vzburu, aby napokon všetci zahynuli.
Zobraziť viac
Slovo cena sa vzťahuje k cene za film, ale aj k cene pre film, k oceňovaniu filmov na festivaloch doma a v zahraničí. Za akú cenu sa u nás vyrábali filmy? Existuje v slovenskej kinematografii fenomén diváckeho filmu? Aké filmy vyhrávali v diváckych anketách? Na akých festivaloch dokázali slovenské filmy uspieť? Uvedené budú filmy: Dobrý deň Sorrento a Nič nekrváca večne. Pásmo zostavil a lektorský úvod k nemu prednesie autor hesla C ako cena Miroslav Ulman.
Dobrý deň Sorrento
Štefan Ondrkal, 1969, 10‘
Zobraziť viac
Medzi potešenia, ktoré kriminálne príbehy prinášajú svojim divákom, jednoznačne patrí vedomie, že rozhodujúca stopa pre vyriešenie zločinu môže byť niečo, čo sa ľahko prehliadne alebo odignoruje. Či už preto, lebo to pôsobí nenápadne, alebo preto, že to nezapadá do očakávaných spoločenských či iných vzorcov. Na zločin v slovenskom filme sa pozrieme prostredníctvom detektívky Andreja Lettricha Smrť prichádza v daždi. Film vybral a lektorský videoúvod k nemu prednesie autor hesla D ako detektív Olaf Möller. Smrť prichádza v daždi , Andrej Lettrich, 1965, 90‘ Zobraziť viac
Heslo sa venuje imaginácii a obrazom raja, krajiny ako rajskej záhrady, útočiska pred svetom a života v mieri a hojnosti, v slovenskej kinematografii od roku 1948. Emblematika raja sa postupne spája s ideálom mladých ľudí a detí, nezaťažených minulosťou, spája sa s jarou, s nekompromisnou družnosťou a spoločnou prácou ale i s úsmevom šťastných ľudí. Prehliadku najrôznejších filmových predstáv raja uzatvára ponovembrová Záhrada Martina Šulíka. Modalita rajskej záhrady i postava panny zázračnice tu totiž rozkrývajú kontinuitu tradície zobrazovania záhrad od antiky a zároveň aj jej kontinuitu v domácej literárnej i filmovej kultúre.
Záhrada
Tridsiatnik Jakub, nespokojný so svojim doterajším učiteľským životom, uteká z mesta do schátraného domu svojho deda. Dom obklopený veľkou záhradou si ho postupne podmaňuje svojim magickým, silne personifikovaným čarom a Jakub si dokáže postupne vyriešiť konfliktné vzťahy k blízkym a nájsť svoje miesto v živote. Film uvádzame pri príležitosti nedožitých 75. narodenín herca Mariána Labudu (28. 10. 1944 – 5. 1. 2018), ktorý vo filme stvárnil postavu Jakubovho otca.
+ predfilmy: Jablko poznania, V krajine divov Zobraziť viac
Príbeh všímajúci si život mladých ľudí, ich snahu uniknúť pred vlastnou rozorvanosťou, nespokojnosťou a nervozitou okolitého sveta. Na pozadí rušného života súdobej Bratislavy sa rozvíja milostný príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy. Andrej, doteraz vo vzťahu k ženám cynický a bezohľadný, sa po prvýkrát skutočne zamiluje. Filmová adaptácia rovnomennej novely Jaroslavy Blažkovej. Zobraziť viac
Heslo G ako Graperfruit sa bude venovať počiatočnému procesu očisty a reštartu žánru veselohry a satiry v povojnovej, poštátnenej slovenskej kinematografii. Zameria sa na nevyhnutnosť inšpirácie sovietskym vzorom, no nebude sa venovať len humoru, smiechu, satire v dlhom hranom filme, ale aj v rôznych žánroch krátkeho a stredometrážneho filmu (napr. krátke hrané agitky). Hlavnou témou sa teda stane vývoj filmovej satiry, humoru, veselohrania slovenských filmárov. Súčasťou hesla bude aj podtéma exotických rekvizít (slony, palmy a grapefruity) a pitoreskného ozvláštňovania „obyčajných“ príbehov.
Archimedov zákon, r. Andrej Lettrich, 1964, 86'
Súdobá satira pranierujúca karierizmus, diktátorské spôsoby, podlizovanie sa a servilnosť. Úradník Javorník sa vďaka omylu dostáva do pracovného postavenia, na ktoré vôbec nemá primerané schopnosti. Javorníkov pracovný a úradný vzostup sprevádza jeho morálny úpadok.
+ predfilmy:
Komu dôverovať, Peter Solan, 1954, 11 min.
Rebrík, Viktor Kubal, 1978, 5 min
Zobraziť viac
Tri pätiny územia Slovenska tvoria hory. A slovenské výtvarné umenie, dráma, literatúra, film a dokonca i hudba tento fakt v podstate nemôžu a nechcú ignorovať. Reflektujú krajinu, hory a občas aj ich vrcholy, príbehy z hôr. Vytvárajú fikčné svety, ktoré sa v horách odohrávajú a súvisia s nimi. Hory majú niekedy dramatickú funkciu, niekedy sú iba pozadím. Ale prítomné sú tu výrazne a významne. V nasledujúcom texte sa stručne sústredíme na filmové diela, kde majú hory dramatickú úlohu, sú nevyhnutné pre rozvíjanie deja. Heslo sa zameria predovšetkým na tvorbu Karola Skřipského, známeho režiséra horských filmov. Sneh pod nohami Premietame s predfilmami: Na lyžiach cez hrebene Tatier (Skřipský, 1947), Cesta k Slnku (Skřipský, 1949) Zobraziť viac
Heslo sa pokúsi o malý kultúrny profil jedenia, stolovania, zábavy, pitia, slávností v slovenskom filme. Zameria sa na priestory kuchýň a jedální, verejných (závodných) i súkromných. Načrtne fenomén rodinného krbu, domácej kuchyne, spoločného rodinného obedovania. Zameria sa na jedlo ako nutnosť lepšieho pracovného výkonu, na kritiku jedenia ako záhaľky. V ďalšom pláne chce heslo spomenúť aj osudové stretnutia či rozhodovanie sa človeka pri jedle. Heslo nevyhnutne pripomenie chlieb/jedlo ako hodnotu, zároveň sebareflexívne rozvinie analógie chleba a filmu, pečenia a tvorby.
predfilmy:
Chcete?,r. Vojtech Andreánsky, 1948
Vystrúhať znovu dreveného koníka detstva, r. Vlado Kubenko, 1973 Zobraziť viac
Spoločnosť a jednotlivec do nich premietajú svoje predstavy o dokonalosti. Spájajú sa s plnením snov, vyjadrujú túžbu po harmónii, psychologicky reprezentujú obranné mechanizmy na zachovanie života. Národné kultúrne dejiny, vrátane tých filmových, si predstavujem ako mapu pohybu vĺn. Na tom istom mieste sa po čase objaví chrbát ďalšej vlny - tak vzniká obraz v pohybe. Dôležitá je ich sila, rýchlosť, ale najmä návratnosť a pretrvávanie. Ideológia z tohto hľadiska predstavuje vlnolamy, ktoré majú ambíciu regulovať spoločenský horizont - totalitne, alebo pluralitne. Vnútorný pohyb tohto hesla Abecedára určujú historické mantinely konca druhej svetovej vojny, Februára, ako nastolenia druhej totality, narúšanej liberalizačnými vlnami päťdesiatych rokov, až po tzv. pražskú jar so slovenskými národno-identifikačnými ambíciami, okupáciou 1968 a vlnolamom normalizácie. Viac nám k tejto téme povie v krátkom úvode známa filmová historička Jelena Paštéková.
Film 322 režiséra Dušana Hanáka je psychologickým príbehom o chorobe jednotlivca a spoločnosti. Námet filmu vznikol na motívy poviedky Jána Johanidesa Potápača priťahujú pramene mora.
Premietame s predfilmom: Obec plná vzdoru, r. Ladislav Kudelka, 1969, 16'
Zobraziť viac
Krátky život Jánošíka (1688-1713) ponúka mnoho interpretácií na slovenskej aj poľskej strane: bol to obyčajný zbojník, národný hrdina, či mladý chlap s dušou dobrodruha? Dá sa vôbec vyrozprávať Jánošíkova „pravdivá história“, keď sa môžeme oprieť o tak málo zdokladovaných historických faktov z jeho života? Čím menej faktov, tým väčší priestor pre básnickú imagináciu. Poľská romantická literatúra nepovzniesla Jánošíka do slovenských mytologických výšok, Jánošíka ako hrdinu výraznejšie zaznamenal až poľský Modernizmus. V tom čase už bol tento hrdina na Slovensku súčasťou populárnych, dobrodružných príbehov. Napokon sa Jánošík udomácnil v poľskej pop-kultúre. Jeho „historické“ pôsobenie sa posunulo do 19. storočia – najznámejší je TV seriál Jánošík z roku 1973 a jeho filmový zostrih režiséra Jerzyho Passendorfera z roku 1974, ktorý lámal divácke rekordy.
Premietame s predfilmami:
Paľo Bielik
réžia: Vojtech Andreánsky, 1971, 21 min.
Trikrát o Jánošíkovi
réžia: Štefan Ondrkal, 1963, 8 min. Zobraziť viac
Hoci jedným z výdobytkov socializmu bola emancipácia žien, tá sa odvíjala skôr od rovnosti tried než od rodovej rovnosti. Ženy sa stali ekonomicky nezávislé, ale nad často toxickými stereotypmi sa nezamýšľali ani ony ani muži. Obraz, aký o sebe vytvárali vo filme, tieto stereotypy upevňoval. Jediný autor, ktorý do animácie priniesol aktívnejšie ženské postavy, bol Viktor Kubal. Z pasívnych žien, ktoré treba zachrániť alebo ukradnúť sokovi sa pomaly stávali aktívne ženy s vlastnými záujmami a túžbami. Napriek tomu s karikatúrou, ako prostriedkom spoločenskej kritiky a zosmiešnenia, pracoval v súvislosti so ženami oproti mužským postavám veľmi rezervovane. V pásme uvedieme: 1. Studňa lásky 11´ 2. Nevera 4´ 3. Kino 6´ 4. Selekcia 5´ 5. Marcipánová komédia 40´ 6. Deduško a komputer 7´ - TV film 7. Deduško a drak 6´ - TV film Zobraziť viac
Láska hory aj filmy prenáša, mohli by sme doplniť do ľudového porekadla. Láska má veľa podôb, je prítomná vari v každom filmovom príbehu, platonická, erotická, rodičovská, láska k strane či k vlasti. V liberalizačnom období šesťdesiatych rokov aj naša spoločnosť prežívala explóziu lásky. Vo filme, umení aj medicíne s pomocou antikoncepčnej pilulky. Lenže boli sme na lásku pripravení? Sexuálna výchova pod krycím názvom Výchova k rodičovstvu sa v sedemdesiatych rokoch dostala aj do školských lavíc. A ako nechcené dieťa tam s odretými ušami dodnes živorí. Ako vyzerala filmová sexuálna osveta kedysi? Čím a ako sa prihovárala „cieľovke“? V pásme budú premietnuté filmy Pieseň, Trinásta komnata, Zakázané ovocie, Čas prvých lások a Vôňa života .
Pieseň, Jaroslava Havettová, 1969
Animovaná fantázia na pieseň Heleny Vondráčkovej a Waldemara Matušku "To se nikdo nedoví".
Trinásta komnata, Rudolf Urc, Karol Floreán, 1972
Školský film, prvý diel seriálu filmov o sexuálnej výchove určený pre deti predškolského veku.
O prvých krokoch dieťaťa do oblasti intímneho sveta dospelých.
Zakázané ovocie, Karol Floreán, 1976
Druhý diel seriálu filmov o sexuálnej výchove určený pre šesť až dvanásťročné deti.
Čas prvých lások, Karol Floreán, 1978
Tretí diel seriálu filmov o sexuálnej výchove hovorí o problémoch dospievajúcej mládeže.
Vôňa života, Dezider Ursiny, 1986
Poeticko-erotický pohľad na funkciu a hodnotu sexu v ľudskom živote. Hudbou sme začali a hudbou silnejšou než slová končíme. Zobraziť viac
„Medzi nami: všetko to bolo z Bratislavy. A oni mi to kúpili. Ako z celého Slovenska. (...) Aj tak to nik nepozná. Ešte aj tráva rastie všade rovnaká...“ – komentuje Dibarborov „komunálny fotograf“ v krátkom filme Pohľadnice svoje výrobky, distribuované po celom Slovensku... Hoci slovenská kinematografia nikdy nebola striktne „blavo“-centrická, predsa len si logisticky náročné filmové umenie akosi prirodzene žiadalo tvoriť sa v blízkosti Centra. Vo výbere pre písmeno M (mesto) si pozrieme niekoľko krátkych filmov, ktoré ponúkajú netypickú či „tematickú“ perspektívu pohľadu na naše hlavné mesto. Niekde je to perspektíva dieťaťa (Evička ide mestom), inde „mokrá“ perspektíva (Ďalší na izbu). Inokedy mesto vnímame víkendovou prizmou („a siedmy deň v týždni“), alebo očami cudzinca (Prišiel k nám Old Shatterhand). Výnimočne je mesto nazerané – za socializmu možno aj častejšie ako dnes, kritickým okom človeka, ktorému sa „nová“ Bratislava pozvoľna odcudzuje a „stará“ Bratislava doslova rozpadá pred očami.
Tu kráčajú tragédie, r. Štefan Uher, 1957, 25´36´´
Evička ide mestom, r. Dušan Kodaj, 1958, 22´
„a siedmy deň v týždni“, r. Vojtech Andreánsky, 1958, 10´
Ďalší na izbu, r. Jozef Zachar, 1963, 10´
Pohľadnice, r. Pavol Sýkora, Mikuláš Fodor, 1966, 8´
Prišiel k nám Old Shatterhand, Dušan Hanák, 1966, 12´ 27´´
Bratislava očami Taliana, Carmine de Lipsis, 1965, 9´35 Zobraziť viac
Sporadické pokusy o rozbeh vlastnej kinematografie podchytila až „štátotvorná“ iniciatíva slovensko-štátnej filmovej spoločnosti Nástup. Primárne propagandistická monopolná spoločnosť vznikla na prelome 30. a 40. rokov z iniciatívy agilného úradníka Tatrabanky Pavla Čambalu. Prvé roky bol hlavným produktom spoločnosti „servisný“ filmový týždenník. Neskôr sa žánre diferencovali a spoločnosť aj personálne rozrástla. Vyrábali sa tu „kultúrne filmy“, tematicky viazané na „krásy Slovenska“, budovanie a zveľaďovanie priemyslu či na tzv. „svojráz“. Z produkcie Nástupu nad rámec týždenníka by sa dali dramaturgicky pripraviť tri, možno štyri projekcie. Pre večer s písmenkom „N“ sme z Nástupu vytvarovali autorský profil, v ktorom si pozrieme dokumentaristické „juvenílie“ Paľa Bielika. Ex-Jánošík Bielik v spoločnosti Nástup začínal a od prvej chvíle bol jej najsľubnejším talentom.
Pod holým nebom, 1942, 14´
O zdravie robotníka, 1942, 9´14´´
Travertín – slovenský mramor, 1942. 7´47´´
V tábore HM-GIL, 1942. 6´
Chlieb náš každodenný, 1943. 6´46´´
Hlavátky, 1943. 17´
Na ostrove kormoránov, 1946. 17´28´´ Zobraziť viac
Hoci sú mu pripisované občas až magické vlastnosti, objektív je – tak ako kamera, ktorej je súčiastkou – iba nástrojom. Sám od seba nič nespraví. Je len a len na tvorcoch, čo ním nasnímajú a ako obraz ďalej spracujú. Platí to pre reportáže a dokumentárne filmy a platí to i pre fikciu. Komédia je žáner, cez ktorý sa dajú relatívne bezbolestne kritizovať neduhy či nešváry. Rovnako je však šikovným a nenápadným výchovným nástrojom. Divák môže v rôznych situáciách spoznať seba, svojich susedov, ale aj tú nepríjemnú pani za okienkom pošty či iného úradu. Zatiaľ čo je objektív sústredený na hlavnú akciu, „nechtiac“ dokumentuje realitu doby: ako sa bývalo, ako vyzerali obchody, aká bola móda. Skalní v ofsajde, filmová adaptácia románu Jána Bodeneka s názvom Katastrofa je komédiou zo športového prostredia o nekritických športových fanúšikoch a o výtržníkoch na ihriskách i na štadiónoch. Lektorský úvod zabezpečí kurátorka hesla Kristína Aschenbrennerová. Zobraziť viac
Súkromná vojna zaujme nielen opätovným zapojením súdobého mestského priestoru do príbehu z vojnových čias (po snímke Do posledného dychu), ale predovšetkým aktualizovaným odkazom na španielsku občiansku vojnu. Paralela s obdobným vzbĺknutím občianskej zrážky s medzinárodnými intervenciami a všetkými politickými následkami pre jej účastníkov sa vo filme stala príbehovým podložím osobného konfliktu, zrady a následnej pomsty. Súkromná vojna púta aj neobvyklou postavou zlomeného revolucionára, ktorí už prestal „snívať ten sen“. Netypický je tiež ľahký obraz trhovo-podnikateľského segmentu dobového veľkomestského prostredia. Neideologizovaný film rozširujú pohľady do historických väzieb minulosti. Snaha preniknúť do politického napätia vojnových čias, ktoré otvárajú staré rany a politickú cestu k pomste, čiastočne trpí nevyrovnanou rozprávačskou líniou a nedostatočne kompenzovanou pointou motívu prenasledovania a hrozieb. Zobraziť viac
Rómovia. Pokúšala sa nás od nich oslobodiť Mária Terézia; veľmi sa o to snažili naši predkovia počas nacistického Slovenského štátu; komunisti tiež usilovne prikladali ruku k dielu celých štyridsať rokov – oni už dokonca aj videli svetielko na konci tmavého tunela. Našťastie sa to nikomu z nich nepodarilo. Prečo našťastie? Lebo bez Rómov by bolo horšie na svete. V rámci hesla R ako róm budú premietnuté filmy: Deti vetra... sú nežiaducimi, r. Martin Slivka, 1990 Kým prejdeme do nového, r. Igor Dobiš, 1979 Zvonky šťastia, r. Jana Bučka, Marek Šulík, 2012 Zobraziť viac
Neprehľadná detektívna historka o ukradnutom obraze je súčasťou pradiva efektných špekulácií na tému vzniku rozprávania. V kaviarni Eden sa schádza skupina univerzitných študentov, oddáva sa tu improvizovaným výstupom, skrývajúcim pod ironickým obalom romantické sny na tému násilia a vášne. S príchodom exotického cudzinca Duchemina sa rozvíja dobrodružstvo, v ktorom sa pátrajúce dievča dostáva na tuniský ostrov Džerba, kde stretáva priateľov, Duchemina i kaviarenského čašníka Franca, ktorým prisúdi role lupičov, postupne hynúcich v snahe získať obraz. Film uvádzame pri príležitosti 100. výročia narodenia Alaina Robbe-Grilleta. Zobraziť viac
Výnimočne sfilmovaná literárna predloha Dostojevského poviedky bola posledným televíznym filmom Stanislava Barabáša na území Československa, pred jeho emigráciou na západ. Príbeh nešťastného manželstva, vopred odsúdeného na zánik. Hlavne úlohy stvárnili Magda Vášáryová a Ctibor Filčík. Film premietame vrámci 100. výročia režiséra Stanislava Barabáša. Zobraziť viac
Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska je ľudové umenie, tvorba insitných, resp. neprofesionálnych umelcov a remeselníkov. V socialistickom Československu bolo umenie systémovo zaradené medzi spôsoby trávenia voľného času obyvateľstva, a preto ľudové formy umenia zažili v tomto období nevídaný rozvoj. Ľudové umenie a remeslá sa preto frekventovane objavovali aj vo filmových dielach popredných slovenských profesionálnych filmových tvorcov, a týmto dielam boli dokonca vyhradené samostatné kategórie na významných československých filmových festivaloch ako Arsfilm Kroměříž, Etnofilm Čadca. Výber filmov, ktoré sú známe aj pod pojmom arsfilmy či etnofilmy, pozostáva z umeleckých portrétov, etnografických reportáží či lyrických dokumentárnych diel ocenených na spomenutých festivaloch o rozličných druhoch ľudového umenia. V pásme budú uvedené snímky: Umenie vzdoru (1979) Petra Záchenského, Kresané do dreva (1976) a Martin Jonáš (1973) Martina Slivku, Pozvanie ku streľbe kráľovskej (1973) Evy Štefankovičovej, Výzva do ticha (1965) Dušana Hanáka a film Kraslice (1971) režiséra Ivana Húšťavu. Zobraziť viac
Vedecké bádanie, objavy a vynálezy mal vo svojom tematickom okruhu vedecký film, donedávna súčasť populárno-vedeckej filmovej tvorby. Na Slovensku i v Čechách sa tejto filmovej disciplíne venovala veľká pozornosť, lebo bola výpotokom takzvanej vedecko-technickej revolúcie. Existovali štúdiá populárno-vedeckého filmu, odbory, ateliéry a iné organizačné zoskupenia. Ale samotný vedecký film tvoril len malú časť tvorivého záujmu autorov, pretože bol náročný a svojím spôsobom aj výlučný. Omnoho väčší okruh priaznivcov – nielen medzi tvorcami, ale aj divákmi – mali filmy náučné a účelové. Na Slovensku mala táto oblasť filmovej produkcie tradíciu ešte z predvojnových čias – uveďme diela z Matice slovenskej, najmä fenomenálne dielo Karola Plicku, a z obdobia Slovenského štátu filmy zo spoločnosti Nástup a predovšetkým z Ústavu pre školský a osvetový film /Školfilm/. Po roku 1948 sa tvorivý i výrobný potenciál sústredil na pôde Československého štátneho filmu, kde o dva roky neskôr zriadili Štúdio populárno-vedeckého filmu a do jeho čela postavili horolezca a talentovaného kameramana, fotografa a manažéra Karola Skřipského. Štúdio potom prechádzalo viacerými organizačnými zmenami, k starším pracovníkom /Skřipský, Zachar, Orth, Čalovka, Andris, Patočka, Andreánsky/ prichádzali mladší, väčšinou absolventi pražskej FAMU /Slivka, Kubík a ďalší/. Paleta tvorivých záujmov sa nevídaným spôsobom rozšírila, stúpal počet filmov, pribúdali objednávatelia. Pribudli aj teoretické polemiky zamerané na špecifickosť populárno-vedeckého filmu ako samostatného filmového žánru, akoby vyčleneného z rodiny dokumentárnej kinematografie. Čas uhladil spory, týkajúce sa akýchsi „demarkačných čiar“ medzi dokumentárnym a populárno-vedeckým filmom /takéto označenie dnes už beztak málokto používa/ a presadili sa diela s úprimnou snahou o rozšírenie poznatkov alebo o vierohodný emocionálny zážitok. Do výberu tohto pásma sa dostali tituly Čo videla kamera, Na ostrove kormoránov, Budú hovoriť dobre, Umelé srdce, Mucha domáca a Na 150 000 metroch. Zobraziť viac
„Zase kvákaš, dušička.“ „Rozmýšľaj hlavou, kým začneš sukňou!“ „Ty stará škatuľa, ja ťa po vojne nájdem!“ „A ty čo otváraš zobák? Na otváranie a rozkazovanie sme tu my!“ „Ja ti dám také decko, že ti hlava odletí!“ „Nemudruj moja, škodí to kráse.“ Ako v ľudovej kultúre, tak i v slovenských filmoch boli sexizmus a násilie na ženách dlhodobo udomácnené. Ženská odveta prebiehala oveľa zdržanlivejšie cez postavy nesympatických dedinských jazyčníc, ktoré sa prekárajú na priedomí a duria spitých mužov z krčmy, nespútaných, zmyselných a sebavedomých žien, ktoré treba skrotiť, dostať pod čepiec alebo aspoň do postele. Lenže nespratné ženy fungujú mimo noriem a predurčených rodových rolí. Kto sa bojí... Vandy, Johany, Betky...? Au pair Alžbeta sa zúfalo snaží vytvoriť si nový domov v Írsku tým, že si nájde chlapa za každú cenu. Alžbetina staršia sestra Tina, zasnúbená s Írom Stevom, ju chce ochraňovať a pomáhať jej za každú cenu. Alžbeta však pomoc sestry kategoricky odmieta a vyzerá to tak, že na idylický život Tiny so Stevom žiarli. Od začiatku je medzi sestrami nevypovedané napätie, ktoré bráni, aby sa zblížili. To napätie spôsobila udalosť z minulosti, ktorú si nikto nechce pripustiť... Líštičky sú filmom o závisti, žiarlivosti, zrade a závislosti, ale hlavne o vzájomnej sesterskej láske a odpúšťaní. Zobraziť viac
