Vážení diváci,
tento rok si pripomíname 75. výročie skončenia druhej svetovej vojny. Tento vojenský konflikt sa zásadným spôsobom dotkol aj Slovenska, a tak nie div, že filmári pociťovali potrebu vyrovnať sa s ním aj umeleckými prostriedkami. Filmy s tematikou druhej svetovej vojny začali vznikať bezprostredne po jej skončení, najskôr v oblasti krátkometrážnej non-fiction produkcie, neskôr sa začali objavovať aj dlhometrážne hrané filmy. Vo FILMOTÉKE vám pri tejto príležitosti ponúkame rozsiahly päťmesačný (február – jún) cyklus Slovensko vo vojne, do ktorého sme zaradili výber hraných filmov tematizujúcich rôzne aspekty druhej svetovej vojny na našom území. Februárový program nesie podtitul Slovenský štát. Filmy, ktoré uvedieme, zobrazujú špecifické okolnosti života na Slovensku v období rokov 1939 – 1945. Organ Štefana Uhra (1964) rozpráva príbeh poľského utečenca, ktorý sa pod menom brat Félix ukrýva v kláštore v malom slovenskom meste. Tu sa však kvôli svojmu talentu organistu dostane do konfliktu s miestnym regenschorim. Uhrov film Veľká noc a veľký deň z roku 1974 zachytáva poslednú noc vojny a prvý deň oslobodenia v dedine Vidovce, kde sa skrýva nepočetná skupina nemeckých vojakov na ústupe, pričom okolie dediny obsadili partizáni. Cnostný Metod Jána Lacka (1979) je satirickou tragikomédiou o postupnej morálnej degradácii provinčného malomeštiaka a jeho premene na cynického stúpenca dobového politického a mocenského režimu. Uvedieme aj filmy Muž nie je žiadúci (r. Jozef Zachar, 1983) o mladom učiteľovi, ktorý v roku 1943 začína pôsobiť na východnom Slovensku, kde spoznáva tamojšie pomery, biedu a zaostalosť a dostáva sa do konfliktu s kolaborantmi režimu, a Sýkorka Pavla Gejdoša ml. (1989) o veľkom priateľstve dcéry českého kníhtlačiara Danky a citlivého židovského chlapca Tea. S témou cyklu korešponduje aj tohtomesačný dvojprogram Double Bill s podtitulom Mať a nemať. Filmy Obchod na korze (r. Ján Kadár, Elmar Klos, 1965) a Naši pred bránami Ľudovíta Filana (1970) tematizujú špecificky slovenský aspekt holokaustu – arizáciu. Oba filmy sa, hoci celkom odlišne, venujú problematike osobného prospechárstva a obohacovania občanov na úkor osôb, ktoré čakal tragický osud v koncentračných táboroch.
3. februára sa dožíva 80 rokov slovenský herec a divadelný režisér Milan Lasica. Vo filmoch sa v menších úlohách začal objavovať v prvej polovici 60. rokov 20. storočia. Zaujímavosťou Nylonového mesiaca (1965) Eduarda Grečnera je, že sa tu Lasica objavuje síce len nakrátko – ale ako on sám – spolu so svojím dlhoročným hereckým a komediálnym partnerom Júliusom Satinským. Obaja sa predstavili aj vo filme Juraja Herza Sladké hry minulého leta (1969). Film je adaptáciou poviedky Guy de Maupassanta Muška. Lasica tu stvárnil Barona, jedného z piatich nápadníkov mladej práčky Mušky (Jana Plichtová). V sci-fi komédii Olřicha Lipského Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982) sa Lasica predstavil ako jeden z dvojice návštevníkov z vesmíru (druhého stvárnil Satinský), ktorých cieľom je spoznať život na planéte Zem. Milanovi Lasicovi prajeme touto cestou všetko najlepšie k narodeninám!
Vo februári si pripomenieme 120. výročie narodenia významného francúzskeho básnika a scenáristu Jacquesa Préverta (4. 2. 1900 – 11. 4. 1977). Z jeho tvorby pre film sme vďaka spolupráci s Francúzskym inštitútom na Slovensku zaradili do programu filmy Svetlo leta (1943) Jeana Grémillona a Deti raja (1945) Marcela Carného. Rovnaké výročie pripomenieme vo februári aj v prípade španielskeho scenáristu a režiséra Luisa Buñuela (22. 2. 1900 – 29. 7. 1983). Z jeho filmografie sme vybrali filmy z jeho neskoršieho tvorivého obdobia. Film To je úsvit (1956) nakrútil Buñuel v Európe vo francúzsko-talianskej koprodukcii po viac než desaťročnom pôsobení v Mexiku. Melodramatický príbeh spája milostnú líniu (vzťah protagonistu – mladého lekára – k jeho manželke a tiež k mladej vdove, s ktorou ho spojí hlboké citové puto) s politickou (odpor a rebélia proti moci). Po tomto filme nakrútil ešte Buñuel viacero filmov v Mexiku. V prvej polovici 60. rokov nadviazal Buñuel tvorivú spoluprácu s mladým scenáristom Jeanom-Claudom Carrièrom. Ich prvým spoločným filmom bola adaptácia románu Octava Mirbeaua Denník komornej z roku 1964, v ktorej titulnú rolu komornej stvárnila Jeanne Moreau. Zo spolupráce s Carrièrom vzišla aj satirická Mliečna dráha (1969), ktorá sa venuje rôznym herézam v rámci katolíckej cirkvi. Z ďalších výročí významných osobností kinematografie spomeňme 80. narodeniny poľského herca Daniela Olbrychského (nar. 27. 2. 1945). Z jeho početnej filmografie sme do programu vybrali film Andrzeja Wajdu Krajina po bitke (1970) a menej známy film Witolda Leszczynského Sekerezáda. 95. výročie narodenia amerického režiséra Sama Peckinpaha (21. 2. 1925 – 28. 12. 1984) pripomenie projekcia filmu Balada o Cable Hogueovi.
V spolupráci s Talianskym kultúrnym inštitútom uvedieme film Elia Petriho Nezvyčajné vyšetrovanie z roku 1970. Film bude uvedený pri príležitosti návštevy pána Guya Borléeho z Cineteca di Bologna na Slovensku, ktorý tiež predstaví pôsobenie jeho domovskej inštitúcie. Pre viac informácií o tomto podujatí sledujte webovú stránku Kina Lumière. Vo februári uvedieme vďaka spolupráci s Francúzskym inštitútom na Slovensku aj cyklus 4x Costa-Gavras, ktorý predstaví 4 filmy tohto významného tvorcu (v súčasnosti prezidenta Cinémathèque Française) z rokov 1965 – 1970. Tešiť sa môžete na filmy Zločin v exprese (1965), Jeden muž navyše (1967), Z (1969; držiteľ Oscara za najlepší cudzojazyčný film) a tiež Priznanie (1970) s Yvesom Montandom v hlavnej úlohe, ktorý rozpráva o udalostiach v Československu v 50. a 60. rokoch.
V programe FILMOTÉKY reflektujeme aj tohtomesačné parlamentné voľby. Hoci filmov, ktoré by tematizovali priamo voľby zákonodarcov nie je veľa, do cyklu Voľby sme zaradili filmy, ktoré sa venujú fenoménu volieb aj v rámci iných inštitúcií, ako napríklad hongkonských triád (film Voľba Johnnieho To z roku 2005) či katolíckej cirkvi (Máme pápeža Nanniho Morettiho, 2011). Božský (2008) Paola Sorrentina je zase extravagantným portrétom výraznej postavy talianskej povojnovej politiky – Giulia Andreottiho (v skvelom hereckom stvárnení Toniho Servilla), ktorý stál v druhej polovici 20. storočia sedemkrát na čele talianskej vlády. Profesor Rudolf Urc pripomenie v rámci cyklu Očami filmových spravodajcov pôsobenie kameramana Jána Ďuriša v spravodajskom filme. Pokračuje aj pravidelný cyklus Kraťasy z archívu. Filmová historička Eva Filová sa tentoraz venuje téme O fotografii a pamäti.
Prajeme vám veľa pozoruhodných filmových zážitkov.
Február 2020: Obchod na korze; Naši pred bránami
Tóno Brtko je jednoduchý, bezúhonný človek v malom meste. Pod tlakom manželky a vysokopostaveného švagra arizuje galantériu. Vidina ľahko nadobudnutého majetku a spoločenského postavenia sa veľmi rýchlo rozplynie, keď zistí, že podnik patriaci starej židovskej vdove Rozálii je na pokraji krachu. Stará pani vôbec netuší, čo sa deje okolo nej a Tóna považuje za svojho pomocníka. Tóna morí svedomie a nedá mu spávať. Štvorčlenná rodina starého Gavoru prichádza z dediny do hlavného mesta, aby tu zbohatla. Pri honbe za majetkom a spoločenským postavením nemajú žiadne škrupule. Ich podnikateľské plány sa rúcajú ako domčeky z karát. Vypuknutie vojny im prekazí ich pôvodný zámer, založenie družstva na výrobu detských vaničiek. Neúspešne sa pokúsia arizovať prosperujúce železiarstvo. Začnú vyrábať bábiky pre Červený kríž, o ktoré však nakoniec nie je záujem. Obetujú svoju česť i svedomie v honbe za vidinou majetku, ktorá sa rozplynie ako ranná hmla nad mestom.
Február 2020: Organ; Veľká noc a veľký deň; Cnostný Metod; Muž nie je žiadúci; Sýkorka
V roku 2020 si pripomíname 75. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Tento vojenský konflikt sa zásadným spôsobom dotkol aj Slovenska, a tak nie div, že takmer bezprostredne po jeho skončení začali filmári reflektovať vojnové udalosti. Vo FILMOTÉKE vám v mesiacoch február – jún ponúkneme cyklus Slovensko vo vojne. V uvedených mesiacoch nájdete v programe blok slovenských dlhometrážnych hraných filmov s vojnovou tematikou. Februárový blok Slovenský štát je venovaný filmom zobrazujúcim špecifické okolnosti života na Slovensku v období rokov 1939 – 1945. V tomto období bol spoločenský mikrokozmos mesta a vidieka poznačený konformizmom, prospechárstvom, kolaboráciou s klérofašistickým režimom, napomáhaním partizánom, každodenným strachom o holý život či majetok. Na ďalšie mesiace sme pripravili bloky Láska (o láske kvitnúcej aj v ťažkých vojnových časoch, hoci nemá na ružiach ustlané), Zločin a trest (čo je vo vojnových časoch vlastne možné považovať za zločin? Kolaboráciu s režimom či s odbojom?), Odboj (o zásadnej úlohe odboja pri oslobodzovaní Slovenska) a Ľudskosť (aj v najtemnejších časoch vojny by mal človek zostať človekom). Ku každej téme priradíme aj dvojprogram Double Bill, ktorý sa organicky napája na tému mesiaca.
Február 2020: Voľba; Božský; Máme pápeža
29. februára tohto roku nás čakajú parlamentné voľby. Vo volebný deň pristúpime k urnám a podľa najlepšieho vedomia a svedomia budeme voliť politických predstaviteľov, ktorí by následne mali čo najzodpovednejšie viesť túto krajinu. Keď sme sa zamýšľali nad tým, aké filmy tematizujú fenomén volieb, uvedomili sme si, že kinematografia väčšinou reflektovala predovšetkým prezidentské voľby. Film Paola Sorrentina Božský z roku 2008 je v tomto ohľade výnimkou potvrdzujúcou pravidlo: protagonistom filmu je Giulio Andreotti (v podaní bravúrneho Toniho Servilla), ktorý stál celkovo sedemkrát na čele talianskej vlády v pozícii premiéra. Hoci je film predovšetkým portrétom mocného muža, zachytáva aj kľúčové okamihy, keď Andreotti v roku 1992 tŕpol v napätom očakávaní volebných výsledkov.
Aj katolícka cirkev si volí svoju hlavu, pápeža. Čo sa však stane, ak si zvolený pápež nie je tak celkom istý svojím mandátom? Túto provokatívnu otázku kladie film Nanniho Morettiho Máme pápeža! (2011). Vo filme Voľba (2005) sa Johnnie To zameral tiež na voľbu hlavy špecifickej inštitúcie, konkrétne jednej z hongkonských triád. V tomto tieňovom svete je kupovanie hlasov legitímnym nástrojom používaným v predvolebnej kampani. Vybrané filmy nazerajú na voľby z rôznych perspektív, problematizujú jednoznačnosť voľby, zameriavajú sa na temnejšie stránky volených reprezentantov inštitúcií či záujmových skupín. Ukazujú, že výsledky žiadnych volieb nie sú také jednoznačné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať...
