Znovuobjavené filmové klenoty

27.01. - 10.02.2020

Projekt Znovuobjavené filmové klenoty je prezentácia činnosti filmového archívu Cineteca Di Bologna a filmového festivalu Il Cinema Ritrovato v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom. Uvedie viaceré tituly, ktoré boli zubom času zabudnuté“ a budú oživené projekciami v kine  Lumière.  Prezentáciú otvorí premietanie filmu Rím, od Federerica Felliniho, ktorý by tento rok oslávil svoje 100. narodeniny. 

 

 

Viac info

Rím | Znovuobjavené filmové klenoty

Roma (Federico Fellini); Federico Fellini, 1972, verzie: OR , ST : ita

27. 1. 2020 19:30: Projekcia digitálne reštaurovaného filmu pri príležitosti 100. výročia narodenia Federica Felliniho a ako súčasť projektu Znovuobjavené filmové klenoty, organizovaného v spolupráci s Talianskym kultúrnym inštitútom a filmovým archívom Cineteca di Bologna Fellini sa vo filme vyznáva zo svojej lásky k Rímu a Rimanom, k nádhernému mestu plnému kontrastov a histórie. Film je kombináciou dokumentárnych pasáží a snových vízií, mozaikou obrazov, faktov a fantázie, ktorými nás sprevádza chlapec prichádzajúci do legendárneho mesta z Rimini, mladý muž, pohltený pulzujúcim životom a nakoniec filmár usilujúci sa zachytiť jedinečnú atmosféru mesta. Film bol reštaurovaný laboratóriami L‘Immagine Ritrovata, Bologna. Zobraziť viac

2D OR ST 15
Viac info

Prezentácia Filmového archívu Cineteca di Bologna | Znovuobjavené filmové klenoty

Prezentácia Filmového archívu Cineteca di Bologna; rôzni, verzie: OR : eng

Prezentácia činnosti filmového archívu Cineteca Di Bologna a filmového festivalu Il Cinema Ritrovato s exkluzívnym uvedením niekoľkých vzácnych krátkych filmov z archívnych zbierok. Koordinátor filmového festivalu :Guy Borlée, (v anglickom jazyku s tlmočením do slovenčiny) Satanova rapsódia (Rapsodia Satanica)
réžia: Nino Oxilia, Taliansko, 1915 – 1917, 45 min., DCP Faustovský príbeh o žene z vysokej spoločnosti, ktorá v snahe získať späť stratenú mladosť, uzavrie zmluvu s Mefistom. Podmienkou dohody je, že sa nesmie nikdy zamilovať, čo však platí len do chvíle, kým jej nezačnú dvoriť dvaja mladí bratia. Ide o jeden z najdôležitejších filmov svojej generácie s Lydou Borelliovou v hlavnej úlohe. Pod hudbou je podpísaný Pietro Mascagni, ktorý sa ako prvý hudobný skladateľ v Taliansku podujal na skomponovanie hudby k filmu a jej synchronizáciu s jednotlivými scénami. Digitálna verzia v 4K bola vyrobená z farebnej, tónovanej a ručne maľovanej kópie patriacej Cinémathèque Suisse. Obnovu filmu podporila Nadácia Cineteca di Bologna a Cinémathèque Suisse. Brodenie cez rieku (Fording the River)
réžia: George Albert Smith, 1910, Veľká Británia, 3 min., DCP, vyrobil Charles Urban pre spoločnosť Natural Color Kinematograph Company Prvýkrát v histórii filmu sa v systéme Kinemacolor začali filmy nakrúcať a premietať prostredníctvom zelených a červených filtrov a ponúkli tak farebný obraz. Striedavé použitie zeleného a modrozeleného filtra na každej snímke reprodukuje táto unikátna digitálna reštaurácia z laboratórií L‘Immagine Ritrovata v Bologni z roku 2018. Coiffures et types de Hollande (Holandské účesy a klobúky)
réžia: Alfred Machin , 1910, Francúzsko , Prod Pathé, 4 min., DCP Krátky farebný dokument o klobúkoch a účesoch v Holandsku. Reštaurované v Cineteca di Bologna v laboratóriu L‘Immagine Ritrovata v r. 2010 Impozantná Bologna (Bologna monumentale)
1912, Taliansko, 5 min. Film bol reštaurovaný v Cineteca di Bologna v laboratóriu L‘Immagine Ritrovata. Zobraziť viac

2D OR 12
Viac info

Nezvyčajné vyšetrovanie | Znovuobjavené filmové klenoty

Indagine su un cittadino al di sopra di ogni sospetto; Elio Petri, 1970, verzie: ST : ita

10. 2. 2020 18:00: Projekcia digitálne reštaurovaného filmu v rámci projektu Znovuobjavené filmové klenoty, ktorý organizuje Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci s filmovým archívom Cineteca di Bologna V deň, keď šéfa oddelenia vrážd v Ríme menujú do novej funkcie, zabije svoju milenku. Muž žije v presvedčení, že ho nebude nikto podozrievať a nič mu nehrozí. Na mieste činu zanechá množstvo stôp vedúcich k jeho osobe, dokonca zatelefonuje na políciu. Začína sa vyšetrovanie a jeho postavenie muža stojaceho nad zákonom sa, bohužiaľ, potvrdí. Vo filme sa prelína viacero žánrov, je trochu satirou, trochu trilerom a čiastočne psychologickou drámou. Film je verejnou obžalobou talianskej korupcie a elitárstva a dodnes nestráca na aktuálnosti. Snímka získala okrem Oscara za najlepší cudzojazyčný film aj Veľkú cenu poroty a Cenu Fipresci na festivale v Cannes. Film bol reštaurovaný v Cineteca di Bologna v laboratóriu L‘Immagine Ritrovata. Elio Petri sa vymyká z rámca klasických filmových tvorcov, bol režisérom, ktorý viac ako ktokoľvek iný zachytával príbehy nižšej a strednej vrstvy v Taliansku 60-tych a 70-tych rokov. Vo svojich filmoch vystihol všetky protirečenia svojej doby, pričom s majstrovstvom využil celú škálu filmových prostriedkov. Jeho tvorivý prístup spočíval v dôslednom a vrstvenom scenári a prepracovanej a funkčnej réžii. Nezvyčajné vyšetrovanie tvorí spolu s filmami "La classe operaia va in paradiso" (Robotnícka trieda ide do neba) a "La proprietà non è più un furto" (Vlastniť už neznamená kradnúť) tzv. trilógiu o moci, pod ktorej námetom a scenárom je podpísaný režisér spolu s Ugom Pirrom. Ich spojenectvo vychádzalo z potreby rozprávať o aktuálnych premenách talianskej spoločnosti a najrozličnejších formách triedneho boja. A to všetko spôsobom, ktorý robia film nadčasovým, povyšujú ho nad rámec historických, geografických či dobových súvislostí. Film je zaujímavý z viacerých hľadísk: je príkladom politického filmového žánru s jasnou obžalobou systému; vyznačuje sa prepracovanou analýzou a psychologickým vykreslením postáv; uvedomele sa pohráva s obrazom a využíva všetky vtedy dostupné možnosti kamery. Hoci Petri patril medzi stúpencov marxizmu, čelil kritike aj vo vlastných radoch práve pre svoj umelecký prístup. Nerobil „realistické“ umenie, znázorňoval postavy v celej ich zložitosti. Gian Maria Volonté sa práve vďaka tejto role stal hviezdou svetového formátu. Odkazy na film nájdeme aj v tvorbe jeho amerických súputníkov: "Klute" Alana J. Pakulu, "Tri dni v Kondore" Sydneyho Pollacka, či "Rozhovor" di Francisa Ford Coppolu. Film bol prijatý publikom i filmovou kritikou s veľký nadšením. Získal Oscara za najlepší zahraničný film. Z festivalu v Cannes si v roku 1970 odniesol Veľkú cenu poroty a cenu FIPRESCI, v roku 1971 bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší scenár. Do Československa sa dostal v roku 1972 v rámci Filmového festivalu pracujúcich. Dnešnou projekciou si pripomíname 50. výročie jeho uvedenia do talianskych kín, ktoré sa uskutočnilo 12.2.1970. Zobraziť viac

2D ST 15