29. 10. 2019 - 21. 11. 2019
Andrej Tarkovskij (4. apríla 1932 Zavražie – 29. decembra 1986 Paríž) je vo všeobecnosti považovaný za jedného z najvýznamnejších režisérov svetovej kinematografie 2. polovice 20. storočia. Bol synom básnika Arsenija Tarkovského (vo filme Zrkadlo nechal otca recitovať jeho vlastné verše). Po absolvovaní moskovskej filmovej školy VGIK (študoval v ročníku Michaila Romma) debutoval dlhometrážnym hraným filmom pre kiná Ivanovo detstvo. Film rozpráva o zážitkoch chlapca Ivana, ktorého rodičov zabili nemecké jednotky počas 2. svetovej vojny. Nasledoval film Andrej Rubľov, ktorého protagonistom je záhadný ikonopisec. Dej filmu sa odohráva na začiatku 15. storočia a zobrazuje umelca a krutú dobu, v ktorej žil. Zároveň kladie otázky o zmysle tvorby, umenia v živote človeka a o vzťahu človeka k tomu, čo ho presahuje. Tarkovskij počas svojej kariéry nakrútil aj dva filmy vo všeobecnosti zaraďované do dejín žánru sci-fi – Solaris a Stalker, oba podľa literárnych predlôh: v prvom prípade išlo o rovnomenný román Stanisława Lema, v druhom prípade o novelu Piknik pri ceste bratov Arkadija a Borisa Strugackovcov. V oboch filmoch sa Tarkovskij snažil potlačiť explicitné vedecko-fantastické prvky a zamerať sa skôr na hlboké vnútorné prežívanie protagonistov filmov, čo viedlo aj k rozporom medzi ním a autormi predlôh. Zrkadlo, ktoré Tarkovskij nakrútil medzi Solarisom a Stalkerom, je zase jeho najautobiografickejším dielom, v ktorom hlbokým poeticko-filozofickým spôsobom stiera hranice medzi minulosťou a prítomnosťou, spomienkou a skutočnosťou či skutočnosťou a snom. Posledné dva filmy Nostalgia a Obeť nakrútil režisér už mimo Sovietskeho zväzu a spolupracoval na nich so západnými producentmi a filmármi. Nostalgia vznikla v Taliansku a Obeť vo švédsko-francúzskej koprodukcii a s prispením kameramana Svena Nykvista. V oboch filmoch sa Tarkovskij dotýka témy blížiaceho sa konca sveta a postoja človeka k nemu. Pre zaujímavosť dodajme, ako sa na margo Tarkovského vyjadril iný velikán svetovej kinematografie Ingmar Bergman: [Tarkovskij je] „tým najväčším, tým, kto vynašiel nový jazyk, verne zobrazujúci prirodzenú povahu filmu, pretože zachytáva život ako odraz, život ako sen.“ Chceli by sme vás taktiež upozorniť na prednášku doc. PhDr. Valerija Kupku, CSc. s názvom Návrat času strateného v pamäti zrkadla (Andrej Tarkovskij: Zrkadlo), ktorá sa uskutoční 12. novembra o 18:20 pred projekciou Tarkovského filmu. Retrospektívu filmov Andreja Tarkovského organizujeme v spolupráci s Veľvyslanectvom Ruskej federácie v Slovenskej republike, s Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave, Mosfilmom, Ruscicom, filmovou školou VGIK a so Švédskym filmovým inštitútom. Ďakujeme našim partnerom, spoločnosti Aerofilms a tiež Kristíne Aschenbrennerovej zo Slovenského filmového ústavu.
Tarkovského úspešný debut (jeho obhajcom v medzinárodnej polemike bol napr. J. P. Sartre) rozpráva pomocou pozoruhodnej subjektívnej kamery, asociatívnej montáže a sústredenia sa na výtvarnú stránku príbeh 11-ročného „dieťaťa vojny“, ktorého údelom sa stala neprístupná samota v utrpení a horkosti, úplné privlastnenie svetom nenávisti, pomsty, rizika a smrti, odcudzenie sa všetkému a všetkým bez náznaku túžby žiť a prežiť. Ivan prestal byť dieťaťom vo chvíli, keď mu fašisti pred očami zavraždili matku. V čiernobielom obraze, majstrovsky zvládnutom kameramanom Jusovom, rezonuje Tarkovského poetická štylizácia prírody (makrodetaily krajiny, výrečné siluety stromov – frontové zuhoľnatelé pahýle, nežné brezy v zázemí, skryté významy plynutia vody v rieke, hladiny močiara, odraz chvejúcej sa hviezdy v hlbine studne, pomaly sa kotúľajúce jablká vypadnuté z auta a obhrýzané koňmi...). Zobraziť viac
Počas štúdia na VGIK-u u významného sovietskeho režiséra Michaila Romma sa Tarkovskij podieľal na nakrútení dvoch krátkych ročníkových filmov: Zabijaci (podľa poviedky Ernesta Hemingwaya), na ktorom režijne spolupracoval s Marikou Beiku (Tarkovskij s ňou nakrúcal epizódu v kaviarni) a Alexandrom Gordonom, a Dnes sa nikam nejde (podľa skutočnej udalosti, správa o ktorej sa objavila v novinách), ktorý režíroval spolu s A. Gordonom a objavil sa v ňom aj ako herec. Tretí, diplomový film Valec a husle, už nakrútil samostatne. Týmto dojímavým príbehom malého chlapca – huslistu a robotníka – vodiča valca sa začala jeho scenáristická spolupráca s Andrejom (Andronom) Michalkovom-Končalovským a taktiež spolupráca s kameramanom Vadimom Jusovom. Film, v ktorom sa Tarkovskij ako režisér a Jusov ako kameraman do istej miery inšpirovali poetikou filmu francúzskeho režiséra Alberta Lamorissa Červený balón, získal prvú cenu na festivale študentských filmov v New Yorku a otvoril Tarkovskému bránu do sveta veľkého filmu. Už v tomto krátkom študentskom filme sa prejavujú pre Tarkovského neskôr typické režijné postupy ako dlhé zábery, spomalenie deja, zmysel pre symboliku farieb, objavujú sa tu preňho charakteristické obrazy vody, dažďa, kvapiek či jablka, ako aj jedna zo zásadných otázok, ktoré bude nastoľovať počas celej svojej tvorby – otázka zmyslu umenia ako večnej hodnoty pre bežný život. Valerij Kupka Zabijaci Ubijcy * Sovietsky zväz * 1956 * čb. * 20‘ * OV (rus.) + eST (sk) Réžia: Andrej Tarkovskij, Alexander Gordon, Marika Beiku Scenár: A. Gordon, A. Tarkovskij Kamera: Alexander Rybin, Alfred Álvarez Hrajú: Julij Fajt, A. Gordon, Valentin Vinogradov, Vadim Novikov, Jurij Dubrovin, A. Tarkovskij, Vasilij Šukšin Dnes sa nikam nejde Segodňa uvoľnenij ne budet... * Sovietsky zväz * 1958 * čb. * 47‘ * OV (rus.) + eST (sk) Réžia: Andrej Tarkovskij, Alexander Gordon Scenár: A. Gordon, Inna Machovová, A. Tarkovskij Kamera: Lev Bunin, Ernst Jakovlev Hudba: Jurij Mackevič Hrajú: Oleg Borisov, Alexej Alexejev, Piotr Ljubeškin, Oleg Mokšancev, Vladimir Marenkov Valec a husle Katok i skripka * Sovietsky zväz * 1960 * far. * 45‘ * OV (rus.) + eST (sk) Réžia: Andrej Tarkovskij Scenár: Andrej Michalkov-Končalovskij, A. Tarkovskij Kamera: Vadim Jusov Hudba: Viačeslav Ovčinnikov Hrajú: Igor Fomčenko, Vladimir Zamanskij, Natalia Archangeľská, Marina Adžubejová Zobraziť viac
Dej filmu sa odohráva v stredovekom Rusku na začiatku 15. storočia, po víťaznej bitke na Kulikovom poli v roku 1380, v ktorej ruské vojská porazili vojská tatárskej Zlatej hordy. Hlavným hrdinom filmu je slávny záhadný ikonopisec (o jeho živote a tvorbe sa dodnes vie veľmi málo), mních Andrej Rubľov. Tarkovskij sa pokúša o asociatívnu (intuitívnu) rekonštrukciu obrazu Rubľova ako umelca a mysliteľa a krutej doby, v ktorej žil, plnej zloby, nenávisti, závisti a násilia. Andrej Rubľov prechádza celým filmom ako navonok pasívny pozorovateľ, neustále váhajúci, pochybujúci svedok udalostí, ktoré sa ako hlboká rana ukladajú v jeho nepokojnom, citlivom vnútri. Valerij Kupka Zobraziť viac
Tarkovskij, ktorý nemal rád sci-fi, nakrútil film o skúmaní vesmíru s minimom prvkov vedeckej fantastiky. Film bol nakrútený podľa rovnomenného filozofického vedecko-fantastického románu Stanisława Lema, avšak v podaní Tarkovského, ktorý bol aj jedným z autorov scenára, sa výrazne vzdialil od predlohy, čo sa stalo príčinou ostrého konfliktu medzi autorom románu a autorom filmu. V Tarkovského filme sa vesmírna odysea odohráva v duši človeka, vo vnútornom svete astronauta Krisa Kelvina vo vesmíre. Kris prilieta na vesmírnu stanicu preskúmať príčiny záhadných udalostí, ktoré viedli k smrti viacerých členov posádky. Krisov prelet zo Zeme na vesmírnu stanicu sa v podstate stáva preletom z jeho vonkajšieho sveta do sveta vnútorného a v podstate všetko, čo sa s ním na stanici odohráva, je materializovaným obrazom tohto vnútorného sveta. Takto sa pôvodne fantastický príbeh mení na príbeh o svedomí, o uzdravujúcom pocite hanby a o láske a jej najvyššej hodnote – schopnosti obetovať sa pre milovaného človeka. Valerij Kupka Zobraziť viac
Pôvodne chcel A. Tarkovskij nakrútiť film Spoveď. Potom od tohto zámeru upustil a neskôr, v roku 1973, začal nakrúcať film Zrkadlo, ktorého základom sa stala idea spovede. Autobiografický filmový hrdina nadväzuje na myšlienku vyslovenú vo filme Solaris: „Človek potrebuje človeka!“, potrebuje ho ako svoj odraz v zrkadle pamäti. Hlavný hrdina filmu Zrkadlo hľadá človeka v sebe samom, odraz seba v sebe, hľadá jednotu medzi svojím vonkajším vnútorným ja. Jeho vnútorný človek je jeho svedomím, spovedníkom, zrkadlom, uchováva zvečnený (zachytený, zastavený) čas a v spomienkach ako film oživuje, vyplavuje na povrch všetko, čo pamäť považovala za potrebné uchovať a čo podvedome formovalo osobnosť hrdinu v pozitívnom i v negatívnom zmysle slova. VSTUP VOĽNÝ, PREDNOSTNÝ VSTUP PRE DRŽITEĽOV VSTUPENIEK NA PREDSTAVENIE ZRKADLO. Zobraziť viac
12. 11. 18:20 sa uskutoční k filmu prednáška doc. PhDr. Valerija Kupku, CSc.:
Návrat času strateného v pamäti zrkadla
„Pôvodne chcel A. Tarkovskij nakrútiť film Spoveď. Potom od tohto zámeru upustil a neskôr, v roku 1973, začal nakrúcať film Zrkadlo, ktorého základom sa stala idea spovede. Autobiografický filmový hrdina nadväzuje na myšlienku vyslovenú vo filme Solaris: „Človek potrebuje človeka!“, potrebuje ho ako svoj odraz v zrkadle pamäti. Hlavný hrdina filmu Zrkadlo hľadá človeka v sebe samom, odraz seba v sebe, hľadá jednotu medzi svojím vonkajším vnútorným ja. Jeho vnútorný človek je jeho svedomím, spovedníkom, zrkadlom, uchováva zvečnený (zachytený, zastavený) čas a v spomienkach ako film oživuje, vyplavuje na povrch všetko, čo pamäť považovala za potrebné uchovať a čo podvedome formovalo osobnosť hrdinu v pozitívnom i v negatívnom zmysle slova. Zrkadlo je najintímnejším a najpoetickejším (v danom prípade autobiografickým) filmom Andreja Tarkovského. Je to filmová spoveď, ktorá neočakáva zľutovanie, ale skôr pochopenie, pritom nie pochopenie racionálne, logické, ale pochopenie nepochopiteľné, také, ktoré môžeme intuitívne vycítiť vďaka rozumom nekontrolovanému stotožneniu sa s lyrickým hlavným hrdinom, hľadajúcim seba samého v disharmonickom svete plnom násilia, zloby, strachu, nevraživosti a nepochopenia. Zrkadlo je iracionálny film, ktorého režisér sa neusiluje, aby bol zrozumiteľný. Striedanie motívov, fragmentov dejín, osobných spomienok, snov a aktuálnych udalostí vytvára zložitú mozaiku života, ktorá dáva zmysel len ako celok, odráža človeka tak viditeľného, ako aj neviditeľného, tušeného, ozajstného. Tarkovskij tu neukazuje človeka, ale stav, v ktorom sa človek nachádza." doc. PhDr. Valerij Kupka, CSc. Zobraziť viac
Film Andreja Tarkovského je nakrútený na motívy vedecko-fantastickej novely bratov Arkadija a Borisa Strugackovcov Piknik pri ceste (v slovenskom preklade vyšla pod názvom Stalker), pričom bratia Strugackovci sú aj autormi scenára k filmu, na Tarkovského požiadanie veľakrát prerábaného. Film oproti svojej predlohe takmer stratil charakter vedeckej fantastickosti a nadobudol podobu filmu – podobenstva, pesimistickej predtuchy či varovania, v ktorom sa Tarkovskému podarilo, ako sa sám vyjadril, „dotknúť transcendentna“. Na pozadí monotónneho deja (Profesor a Spisovateľ putujú v sprievode jurodivého Stalkera zakázanou, magickou Zónou, kde sa po páde vesmírneho telesa odohrávajú anomálne javy, do tajomnej miestnosti v strede Zóny, ktorá môže každému splniť jeho najúprimnejšie, najtajnejšie želania) a s využitím pomerne asketických výrazových prostriedkov film otvára bytostne dôležité filozofické problémy o podstate človeka, o zmysle ľudskej existencie, technického pokroku, umenia, viery. Trojica protagonistov filmu vo svojich monológoch a sporoch o týchto zložitých, neriešiteľných problémoch vyjadruje vnútorný nepokoj a katastrofické predtuchy samotného režiséra. Na nastoľované otázky film nedáva odpovede, vysiela však impulz na ich hľadanie. Valerij Kupka Zobraziť viac
Protagonista filmu, ruský spisovateľ Andrej Gorčakov, pátra v Taliansku po materiáloch o dávno zosnulom ruskom skladateľovi. Prostredníctvom hlavnej postavy Tarkovského film skúma melanchóliu vysťahovalca. Gorčakov prichádza so svojou krásnou tlmočníčkou Eugeniou do toskánskej dediny, kde sa mu vynárajú spomienky na jeho ženu a deti. Stretáva sa tu s miestnym bláznom Domenicom, ktorý ho postaví pred veľkú výzvu. Taliansko je mimoriadne slnečná krajina, no vo filme sa javí ako miesto, kde stále prší. V cudzom svete majú aj spomienky na život v Rusku ďaleko od idylických, blednú, až sú takmer nereálne... Zobraziť viac
Alexander žije na samote v prepychovom dome so svojou rodinou uprostred nehostinného ostrova. Do intenzívneho nekľudu ho dostanú čudesné zvuky začínajúcej sa atómovej vojny značiacej koniec ľudstva. Pre lásku k rodine a odvráteniu hrôz je schopný obetovať čokoľvek – majetok, súdnosť, dokonca celý svoj doterajší život. + PREDNÁŠKA: ANDREJ TARKOVSKIJ (Juraj Oniščenko) Filmografiu Andreja Arsenjeviča Tarkovského tvorí len sedem filmov. Tie sú však natoľko previazané, že kritici navrhujú interpretovať Tarkovského tvorbu ako jediný film, ktorý sa začína v dlhometrážnom debute Ivanovo detstvo obrazom dieťaťa pri strome a končí rovnakým obrazom vo filme Obeť (nakrútenom o dvadsaťštyri rokov neskôr). Nepreniknuteľnosť Tarkovského diela je zapríčinená predovšetkým tým, že autor rozpracoval vo svojich filmoch tie najzložitejšie motívy a témy. Všetkým predchádza motív času, ktorý zakladá nielen formálny prístup ku kompozícii záberu a výstavbe obrazu, ale je aj východiskom pre hodnotové ukotvenie tvorby v pamäti a jej morálnej stránke - svedomí. Zobraziť viac
