Sedemnásť filmových projekcií v týždňovej periodicite uvádzaných v bratislavskom Kine Lumière. Rozsiahla prehliadka menej známych, prehliadaných alebo zabudnutých filmov pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania. Netradičný program venovaný príbehom z odboja, Povstania a aj ich „odvrátenej strane“ vo filmoch, ktoré vznikli prevažne v minulom režime, chce pripomenúť kľúčové historické (spoločenské, politické, kultúrne) kontexty, poukázať na vybrané umelecké prístupy vo filmovej tvorbe, ako aj na úroveň a zdatnosť dobovej komunistickej propagandy a demagógie.
V dejinách slovenskej kinematografie predstavuje Povstanie jednu z najdôležitejších národných tém. Napriek mnohým peripetiám v rôznych dekádach komunistického režimu ostávajú príbehy o odboji a Povstaní vždy zaujímavé práve z hľadiska dobových predstáv o dejinách, vrátane človeka v ich krízových situáciách, ktoré odkrývajú charakter či túžbu konať. Filmové štúdiá na Kolibe pravidelne produkovali hrané a dokumentárne filmy najmä pri príležitosti výročných osláv Povstania.
Do programu filmových prehliadok k výročiu SNP sa vždy vyberali snímky divácky obľúbené a kritikou dobre hodnotené. Takýto program by sa dal zostaviť aj k aktuálnemu 80. výročiu Povstania. Viaceré z nich budú uvedené v televíziách a určite aj v programe Kina Lumière. V koncepte tejto prehliadky však ide hlavne o zámer uviesť filmy podstatne menej známe, resp. nie kladne hodnotené. Niektoré snímky sú umelecky zdatnejšie, iné menej. Ale väčšina vybraných filmov sa pri zobrazovaní protifašistickej rezistencie, ozbrojeného boja a obdobia Slovenského štátu, v lone ktorého domáci odboj vznikol, aspoň čiastočne snažila odokryť historické alebo sociálno-psychologické okolnosti dramatickej vojnovej doby.
Nejde len o obraz samotného Povstania, aktivity domácej armády a partizánske boje, drsné a odohrávajúce sa v zložitej dobe, ale aj o tajný, väčšinou mestský protifašistický odboj a spletité zahraničné intervencie. A tiež o obraz samotného Slovenského štátu, voči ktorého štátnosti a vazalstvu sa vzdor formoval a vo vojenskej podobe prepukol. Uvádzané filmy zároveň vypovedajú nielen o dobe, ktorú sa snažia zobraziť, ale aj o dobe, v ktorej vznikli a ktorej boli viac či menej poplatné. Prísny pohľad dnes zmierňuje nielen nemalý časový či osobný odstup, ale aj potreba prekročiť čiernobiele schémy videnia a rozplietať hodnoty domáceho filmového archívu. Ak normalizačná kinematografia sedemdesiatych rokov, ktorú filmy v prehliadke pomerne hojne zastupujú, je vnímaná ako regres voči experimentujúcej, ofenzívnej filmovej reči šesťdesiatych rokov, je to oprávnený postoj, ale nemožno ho aplikovať paušálne, keďže dobový zlom okrem ideologizovaného donucovania odráža aj prirodzenú generačnú zrážku.
Prehliadku otvorí realizačne zrelý film V hodine dvanástej (1958), nepriamo inšpirovaný skutočnou udalosťou o rukojemníkoch, zajatých jednotkou SS v čase potlačenia Povstania do hôr. V programe uvedieme napríklad aj drámu o rozhodovaní sa medzi službou okupantom a rezistenciou Človek na moste (1972), diptych o armádnom odbojárovi, disidentovi a nakoniec povstalcovi Ľudovítovi Kukorellim Život na úteku (1975) a Choď a nelúč sa (1979), obraz občianskeho konfliktu prerastajúceho do osobného revanšu Súkromná vojna (1977), zaujímavý pohľad na kritickú situáciu v obci počas prechodu frontov snímky Veľká noc a veľký deň (1974), umelecky a výpovedne veľmi hodnotný a neprávom zabudnutý film s ironickým názvom Zlaté časy (1978) či sčasti ideologizovanú komédiu Cnostný Metod (1979).
Odvrátenou stranou povstaleckej tematiky sú snímky, ktoré sa snažili oživiť reálie, príbehy a postavy mimo odboja a priniesť kritický, ale v rámci okolností vierohodný obraz z dejín vytesňovaného Slovenského štátu, ako psychologicko-spoločenské drámy Námestie svätej Alžbety (1965) a Sýkorka (1989) a žánrovo exkluzívna historická satira Naši pred bránami (1970). Bonusom prehliadky bude snímka Nedodržaný sľub (2009), nakrútená už v iných spoločensko-ekonomických podmienkach a prechádzajúca celým vojnovým obdobím prostredníctvom postavy prenasledovaného židovského mladíka.
Prehliadku filmov obohatia dva tematicky analogické dokumenty Návrat do horiaceho domu (2014) a Ako som sa stala partizánkou (2021) v dramaturgii Evy Filovej, spoluautorky publikácie Slovenský štát vo filme, dobové dokumenty a žurnály spoločnosti Nástup z obdobia Slovenského štátu v dramaturgii Petry Hanákovej, autorky nedávno vydanej publikácie Máme svoj film! o slovenskej filmovej kultúre a propagande rokov 1939 – 1945 a dve pásma predtým prevažne trezorovaných krátkych (Nedokončená kronika, 1967, Povstaleckí letci, 1974) a stredometrážnych dokumentov (Maličká ríša, 1964, Generáli, 1969) v dramaturgii ich uznávaného tvorcu či spolutvorcu Rudolfa Urca, spolu s dobovo šikanovaným dokumentom o Ľudovítovi Kukorellim Monológy (1964) v réžii Martina Slivku a Miloslava Kubíka, ktorý sa venuje pôsobeniu partizánskej brigády Čapajev na východnom Slovensku a tiež nejasnostiam okolo smrti jedného z jej veliteľov Ľudovíta Kukorelliho.
Autorka textu a dramaturgička cyklu Lumière pod paľbou - Odboj a povstanie vo filme: Eva Vženteková
A dramatic story capturing the tough and dangerous life of the Čapajev partisan group led by Ľudovít Kukorelli during WW II. The film retrospectively depicts how the Slovak National Uprising reached eastern Slovakia. (http://www.sfd.sfu.sk) + short movie Show more
Monológy (r. Martin Slivka, Miloslav Kubík, 1964, 52´)
Povstaleckí letci (r. Rudolf Urc, 1974, 29´)
Nedokončená kronika (r. Rudolf Urc, 1967, 13´)
Projekciu dňa 3.10. v K3 uvedie zostavovateľ pásma, režisér a dramaturg Rudolf Urc.
Dokument Monológy odkrýva pálčivú problematiku Povstania na východnom Slovensku – históriu partizánskej brigády Čapajev. Z autentických výpovedí vo filme plynie viacero otázok a bolestí, týkajúcich sa podozrenia z úkladnej vraždy jedného z jej veliteľov, Ľudovíta Kukorelliho. Požiadavka na prešetrenie udalosti a prítomnosť sovietskych bezpečnostných orgánov v tejto veci vyvolala domácu ostražitosť a film bol uložený do trezoru. Povstaleckí letci boli prvým dokumentom sústredeným na komplexný obraz slovenského letectva v Povstaní, vrátane zahraničnej leteckej pomoci. Viacerí účastníci Povstania ako začiatkom 70. rokov politicky „nepreverení“, však do filmu neboli pripustení. V dokumente sú použité domáce i zahraničné archívne materiály. Nedokončená kronika sleduje osud Vladimíra Clementisa, právnika, diplomata, publicistu, patriota, vzdelanca, politika a muža s tragickým koncom politickej popravy v roku 1952. Aj keď ho v roku 1963 rehabilitovali, dokument o ňom bol dvadsať rokov zavretý v trezore. Show more
Súkromná vojna zaujme nielen opätovným zapojením súdobého mestského priestoru do príbehu z vojnových čias (po snímke Do posledného dychu), ale predovšetkým aktualizovaným odkazom na španielsku občiansku vojnu. Paralela s obdobným vzbĺknutím občianskej zrážky s medzinárodnými intervenciami a všetkými politickými následkami pre jej účastníkov sa vo filme stala príbehovým podložím osobného konfliktu, zrady a následnej pomsty. Súkromná vojna púta aj neobvyklou postavou zlomeného revolucionára, ktorí už prestal „snívať ten sen“. Netypický je tiež ľahký obraz trhovo-podnikateľského segmentu dobového veľkomestského prostredia. Neideologizovaný film rozširujú pohľady do historických väzieb minulosti. Snaha preniknúť do politického napätia vojnových čias, ktoré otvárajú staré rany a politickú cestu k pomste, čiastočne trpí nevyrovnanou rozprávačskou líniou a nedostatočne kompenzovanou pointou motívu prenasledovania a hrozieb. Show more
Ironický názov filmu Zlaté časy pre obdobie dobovo karikovaného alebo tabuizovaného Slovenského štátu nenesie hlbšie politické konotácie, len ukazuje prostomyseľný pohľad malého človeka, ktorý chce utŕžiť svoj podiel pri zlomoch veľkých dejín. Zmierlivý pohľad na klasickú dobovú rurálnu rodinu a monolitný, archetypálny vidiecky život uprostred vojnovej búrky je tu znásobený pútavou hrou významov a nevtieravo bohatou obraznosťou. Motív detinského nadšenectva v pozvoľnej konfrontácii s drsnou okupačnou realitou sa vo filme nestáva oslavou dezilúzie a márnosti, ale oslavou donkichotskej viery v šťastie, ktorú nevie poraziť ani vlastná smrť. Zlaté časy sú neprávom zabudnutým filmom domácej kinematografie a z umeleckej stránky najhodnotnejšou snímkou prehliadky. Mimo iného ide o prakticky jediný hraný film minulého režimu poukazujúci na rómsky holokaust. Show more
Cnostný Metod je moralistickou režimovou komédiou, ktorá sa vysmieva zo súdobej meštiackej rodiny politicky privilegovaného katolicizmu. Prostredníctvom viery dôverčivého hlavného hrdinu sa vo filme otvára drsný útok na zneužitie cirkevného prostáčika mocenskými štruktúrami novovzniknutého štátu, ktoré pod kepienkom kresťanstva neváhajú nielen užívať si ale mimo iného aj prosperovať z výnosného obchodu so sexom. Ideologická kritika reakcionárstva v jeho pokryteckom šate sa však nesie v celkom ústrojnom komediálnom tvare, s gustom pre zobrazenie mondénnej bratislavskej smotánky aj s uštipačnosťou pre dobovo módne zvelebovanie národniarstva. Keď však vo filme nastupuje téma triednej nespravodlivosti a tajného komunistického odboja z celkom zdatnej fraškovitej kritiky sa film mení na neživotnú, šablónovitú predlohu. Show more
A tragicomedy about people who are able to make use of the war situation for their own benefit. The Gavora family of four leave their secure village home blinded by the vision of a big career and easy earning of money in the capital city. Show more
Nástup 154/1941
(7´)
Trvalé svetlá
(r. Ivan Július Kovačevič, 1940, 21´)
V bielom raji
(r. Eugen Mateička, 1943, 12´)
Na ostrove kormoránovi
(r. Paľo Bielik, 1944/46, 17´)
Trvalé svetlá (1940) Ivana Kovačeviča sú filmovou obdobou tradičnej patriarchálnej predstavy o veľkých mužoch národa ako tvorcoch Histórie. Píše sa tu „veľký príbeh“ slovenskej histórie, takže sú to všetko (starí) Slováci! Film však rozpráva aj príbeh modernizácie Slovenska, hoci vytrhnutý z kontextu čerstvo zaniknutého Československa. Napriek nacionalistickej dikcii má film pozoruhodnú filmovú skladbu, je kuriozitou svojho druhu. Atmosféru filmu V bielom raji (1943) Eugena Mateíčku nesie myšlienka z komentára, že „v horách je každý kamarát“, teda: že príroda polepšuje a v jej „chráme“ zažívame ideu rovnosti. Ale je to aj film o propagácii Tatier a lyžovania. Na ostrove kormoránov (1944) je posledným filmom dokumentaristu Paľa Bielika pre spoločnosť Nástup. Ide o sľubný dokument, už jasne prezrádzajúci typické črty bielikovskej réžie: zmysel pre príbeh, sebairóniu i fotogéniu snímaných prírodných prostredí. Film zobrazuje dobrodružnú výpravu filmárov do lužného lesa pod Bratislavou. Show more
Maličká ríša (r. Antonín Navrátil, 1964, 32´)
Generáli (r. Rudolf Urc – Dušan Kulíšek, 1969, 46´)
Strihový film Maličká ríša bol zakázaný, lebo vraj málo zdôrazňoval hrdinský odpor slovenského ľudu proti fašizmu. Ale po páde bývalého režimu film opäť vyvolal kontroverzné prijatie, a to z opačných dôvodov. Hoci autentické archívne zábery, viaceré z nich vzácne, vecne a bez pátosu pripomínajú, že nástup nebezpečného režimu môže spočiatku pôsobiť nevinne, iba s „maličkými“ odlišnosťami. Dokument Generáli je prvým filmom, ktorý rehabilitoval najvýznamnejších vrchných armádnych predstaviteľov SNP Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Celé roky predtým boli ich mená tabuizované. Dokument približuje veliteľské rozhodnutia oboch generálov a pozadie niektorých povstaleckých udalostí. Spolu s viacerými svedectvami najbližších spolupracovníkov film poukazuje aj na problémy, spojené so svojvoľnými akciami partizánov ako aj s politickými rozhodnutiami Slovenskej národnej rady, na ktoré vplývali mocenské záujmy z Londýna či z Moskvy.
Show more
A tragic love story of two young people during the Jewish pogrom set in a small Slovak town. Following the fate of Eva and Igor, two Jewish draymen - Samko and Maxi and an ambitious careerist Flórik, the film documents the period marked by Nazi expansion. (source: imdb.com) Show more
The tense period of the rising of fascism is the time-setting of this poetical story of the beautiful friendship between two children - Danka, the daughter of a Czech book-printer and Theo, a Jewish boy. (http://www.sfd.sfu.sk) Show more
Skutočný príbeh židovského chlapca Martina Friedmanna-Petráška, na pozadí ktorého sa odvíjajú politicko-spoločenské zmeny vo vojnovom Slovensku a povojnovom Česko-Slovensku. Show more
Po stopách odvážnych žien sa Grusková vybrala už vo svojom dokumentárnom debute Rabínka (2012), o aktivistke a členke ilegálnej Pracovnej skupiny Gisi Fleischmannovej, ktorá zachraňovala Židov pred transportmi. Jej druhý film, Návrat do horiaceho domu, je takmer detektívnym pátraním po nezvyčajnom živote a tragickom osude Chavivy Reickovej, slovenskej patriotky, sionistky a vojačky, ktorá sa stala obeťou represívnych akcií po potlačení SNP. Krátky, ale intenzívny život Reickovej dokladá bohatý archívny materiál. Dve kľúčové lokality jej pôsobenia – banskobystrický kraj a Šaronská planina – spája pohnutá história, no zároveň symbolizujú dva celkom odlišné prístupy k histórii, k historickej a kultúrnej pamäti. Nejde len o jeden osud, ale širšie historicko-politické súvislosti, konfrontáciu minulosti a súčasnosti, film uvažuje nad hrdinstvom i vlastenectvom, sleduje pompézne oslavy 70. výročia SNP, ako aj prejavy extrémizmu v kraji najsilnejšieho protifašistického odboja a najväčších nacistických represálií. Show more
A documentary about the Roma resistance fighters of WWII who fought and died for our freedom – then fell into complete oblivion and died for a second time. The director of the film has personal links to its subject matter. She learnt from her grandmother the story of her great-grandfather, who was a Roma partisan. His family of six – two babies, two older daughters, his wife and mother – were murdered during the war for his resistance activities. He himself had been interned in a concentration camp and only found out about their deaths when he returned home. After the war, he remarried to a woman who had experienced a similar fate – the Germans had murdered her husband. The director’s great-grandfather went on to have three daughters with his new wife, and the youngest of them was the director’s grandmother. Show more
