Sedemnásť filmových projekcií v týždňovej periodicite uvádzaných v bratislavskom Kine Lumière. Rozsiahla prehliadka menej známych, prehliadaných alebo zabudnutých filmov pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania. Netradičný program venovaný príbehom z odboja, Povstania a aj ich „odvrátenej strane“ vo filmoch, ktoré vznikli prevažne v minulom režime, chce pripomenúť kľúčové historické (spoločenské, politické, kultúrne) kontexty, poukázať na vybrané umelecké prístupy vo filmovej tvorbe, ako aj na úroveň a zdatnosť dobovej komunistickej propagandy a demagógie.
V dejinách slovenskej kinematografie predstavuje Povstanie jednu z najdôležitejších národných tém. Napriek mnohým peripetiám v rôznych dekádach komunistického režimu ostávajú príbehy o odboji a Povstaní vždy zaujímavé práve z hľadiska dobových predstáv o dejinách, vrátane človeka v ich krízových situáciách, ktoré odkrývajú charakter či túžbu konať. Filmové štúdiá na Kolibe pravidelne produkovali hrané a dokumentárne filmy najmä pri príležitosti výročných osláv Povstania.
Do programu filmových prehliadok k výročiu SNP sa vždy vyberali snímky divácky obľúbené a kritikou dobre hodnotené. Takýto program by sa dal zostaviť aj k aktuálnemu 80. výročiu Povstania. Viaceré z nich budú uvedené v televíziách a určite aj v programe Kina Lumière. V koncepte tejto prehliadky však ide hlavne o zámer uviesť filmy podstatne menej známe, resp. nie kladne hodnotené. Niektoré snímky sú umelecky zdatnejšie, iné menej. Ale väčšina vybraných filmov sa pri zobrazovaní protifašistickej rezistencie, ozbrojeného boja a obdobia Slovenského štátu, v lone ktorého domáci odboj vznikol, aspoň čiastočne snažila odokryť historické alebo sociálno-psychologické okolnosti dramatickej vojnovej doby.
Nejde len o obraz samotného Povstania, aktivity domácej armády a partizánske boje, drsné a odohrávajúce sa v zložitej dobe, ale aj o tajný, väčšinou mestský protifašistický odboj a spletité zahraničné intervencie. A tiež o obraz samotného Slovenského štátu, voči ktorého štátnosti a vazalstvu sa vzdor formoval a vo vojenskej podobe prepukol. Uvádzané filmy zároveň vypovedajú nielen o dobe, ktorú sa snažia zobraziť, ale aj o dobe, v ktorej vznikli a ktorej boli viac či menej poplatné. Prísny pohľad dnes zmierňuje nielen nemalý časový či osobný odstup, ale aj potreba prekročiť čiernobiele schémy videnia a rozplietať hodnoty domáceho filmového archívu. Ak normalizačná kinematografia sedemdesiatych rokov, ktorú filmy v prehliadke pomerne hojne zastupujú, je vnímaná ako regres voči experimentujúcej, ofenzívnej filmovej reči šesťdesiatych rokov, je to oprávnený postoj, ale nemožno ho aplikovať paušálne, keďže dobový zlom okrem ideologizovaného donucovania odráža aj prirodzenú generačnú zrážku.
Prehliadku otvorí realizačne zrelý film V hodine dvanástej (1958), nepriamo inšpirovaný skutočnou udalosťou o rukojemníkoch, zajatých jednotkou SS v čase potlačenia Povstania do hôr. V programe uvedieme napríklad aj drámu o rozhodovaní sa medzi službou okupantom a rezistenciou Človek na moste (1972), diptych o armádnom odbojárovi, disidentovi a nakoniec povstalcovi Ľudovítovi Kukorellim Život na úteku (1975) a Choď a nelúč sa (1979), obraz občianskeho konfliktu prerastajúceho do osobného revanšu Súkromná vojna (1977), zaujímavý pohľad na kritickú situáciu v obci počas prechodu frontov snímky Veľká noc a veľký deň (1974), umelecky a výpovedne veľmi hodnotný a neprávom zabudnutý film s ironickým názvom Zlaté časy (1978) či sčasti ideologizovanú komédiu Cnostný Metod (1979).
Odvrátenou stranou povstaleckej tematiky sú snímky, ktoré sa snažili oživiť reálie, príbehy a postavy mimo odboja a priniesť kritický, ale v rámci okolností vierohodný obraz z dejín vytesňovaného Slovenského štátu, ako psychologicko-spoločenské drámy Námestie svätej Alžbety (1965) a Sýkorka (1989) a žánrovo exkluzívna historická satira Naši pred bránami (1970). Bonusom prehliadky bude snímka Nedodržaný sľub (2009), nakrútená už v iných spoločensko-ekonomických podmienkach a prechádzajúca celým vojnovým obdobím prostredníctvom postavy prenasledovaného židovského mladíka.
Prehliadku filmov obohatia dva tematicky analogické dokumenty Návrat do horiaceho domu (2014) a Ako som sa stala partizánkou (2021) v dramaturgii Evy Filovej, spoluautorky publikácie Slovenský štát vo filme, dobové dokumenty a žurnály spoločnosti Nástup z obdobia Slovenského štátu v dramaturgii Petry Hanákovej, autorky nedávno vydanej publikácie Máme svoj film! o slovenskej filmovej kultúre a propagande rokov 1939 – 1945 a dve pásma predtým prevažne trezorovaných krátkych (Nedokončená kronika, 1967, Povstaleckí letci, 1974) a stredometrážnych dokumentov (Maličká ríša, 1964, Generáli, 1969) v dramaturgii ich uznávaného tvorcu či spolutvorcu Rudolfa Urca, spolu s dobovo šikanovaným dokumentom o Ľudovítovi Kukorellim Monológy (1964) v réžii Martina Slivku a Miloslava Kubíka, ktorý sa venuje pôsobeniu partizánskej brigády Čapajev na východnom Slovensku a tiež nejasnostiam okolo smrti jedného z jej veliteľov Ľudovíta Kukorelliho.
Autorka textu a dramaturgička cyklu Lumière pod paľbou - Odboj a povstanie vo filme: Eva Vženteková
O rómskej genocíde, aj tej slovenskej, sa dlho mlčalo. Akoby neexistovala. Režisérka pristúpila k téme celkom osobne: formou rozprávky odkrýva tragický osud svojich predkov, pátra v archívoch, spovedá žijúcich pamätníkov a skladá portrét svojho pradeda Jána Lacka. Rómovia totiž neboli len obete vojny, protirómske dekréty im vzali základné ľudské práva, boli väznení v koncentračnom tábore v Dubnici nad Váhom a v otrockých podmienkach pracovných táborov budovali Slovensko, no zároveň boli aj aktívnymi účastníkmi Slovenského národného povstania. Režisérka sa odvážne pustila aj do vlastného boja za zviditeľnenie rómskych partizánov a uznanie zločinov proti ľudskosti na Rómoch. Minulý boj proti fašizmu sa aktualizuje v podmienkach novodobého rasizmu a extrémizmu. Tento film však nie je len o mužoch. Je o viacgeneračnom stretnutí žien a ich súdržnosti, ako aj o mýtoch a stereotypoch, ktoré vplývajú na našu predstavu o „tých druhých“. Zobraziť viac
