ukončená
Asociácia slovenských filmových klubov a Slovenský filmový ústav
uvádzajú výstavu
JAN ŠVANKMAJER A JEHO PRIATELIA
Vernisáž výstavy - 3. 12. 2018 o 17:00
foyer - Kino Lumière, Bratislava
“Začiatky švank-meyerovských koláží Jana Švankmajera môžeme určiť rokom 1972. Za zaznamenanie stojí aj fakt, že z týchto originálnych koláží Jan Švankmajer následne vytváral technikou akvatinty a ručne kolorovaných leptov grafické listy a jeden album (Prírodopis) desiatich grafických listov v minimálnom náklade niekoľkých kusov. Niektoré z nich sú aj na prítomnej výstave a všetky do jedného nespochybniteľne manifestujú vedomie súvislostí rozmerného diela surrealistu Jana Švankmajera. “
kurátor – Juraj Mojžiš
V súvislosti s výstavou sa v termíne 03. – 09. 12. 2018, v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov, uskutoční v Kine Lumière v prehliadka režisérových filmov: Prežiť svoj život (2010), Niečo z Alenky (1987), Lekce Faust (1994), Spiklenci slasti (1996), Otesánek (2000), Šílení (2005), Hmyz (2018)
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. 
Evžen žije dvojaký život. Jeden reálny a jeden vo svojich snoch. V reálnom živote má manželku Miladu, v snovom mladú milenku Evženiu. Cíti, že sny, ktoré ho od istého času sprevádzajú, majú hlbší význam, a preto sa obráti na psychoanalytičku, ktorá mu jeho sny vykladá. V priebehu deja sa dozvedáme, že Evžen stratil rodičov už v útlom detstve a vyrastal v ústave. Evžen čaká s Evženiou dieťa. Psychoanalytička je z toho zúfalá, pretože vo svojich výkladoch identifikuje Evženiu ako Evženovu animu a otehotnieť s vlastnou animou považuje za horšie než incest... Film uvádzame pri príležitosti 60. narodenín herečky Jany Oľhovej (nar. 31. decembra 1959), ktorá vo filme stvárnila prostitútku. Za svoj herecký výkon vo filme bola nominovaná na cenu Slnko v sieti v kategórii najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Zobraziť viac
Vo svojom prvom celovečernom diele sa vynikajúci (už tri desaťročia známy) scenárista, výtvarník a režisér animovaných (príp. kombinovaných) filmov, osobnosť svetového formátu, vracia k dvom zdrojom svojej surrealistickej poetiky – ku Carollovej Alici v krajine zázrakov a k východiskám vlastnej tvorby. Inšpiroval sa knihou, predovšetkým však projektuje vlastné snové pocity, zážitky, predstavy a spomienky z detstva a zapája ich do Alenkinho príbehu. Využíva zvláštny odcudzovací efekt, akoby chcel diváka uistiť o neurčiteľnosti hraníc skutočného sveta a „reálneho“ neskutočna fantázie. Film Něco z Alenky je esenciou nápadov, trikov a výtvarných prvkov z predchádzajúcich Švankmajerových diel. Výtvarné a významové nonsensy vychádzajú z princípu absurdnej grotesky a čierneho humoru. Oslobodená imaginácia smeruje k oslobodeniu imaginácie diváka. Táto formálne najkomplexnejšia autorova vízia je ako celovečerný film zaťažená epizodickosťou a chýba jej gradácia. Pozornosť púta sugestívne pôsobiaca zvuková partitúra. Zobraziť viac
Druhý dlhometrážny film Jana Švankmajera prináša mnohovrstvový osobitý, úchvatne imaginatívny pohľad na faustovský mýtus. Hlavným motívom je pokušenie, manipulácia (nemožnosť utiecť pred úzkosťami) a podliehanie zlu, ktoré sa nenápadne prediera do nášho každodenného života. Svojou typickou metódou kombinácie živej hereckej akcie s animáciou rozvíja Švankmajer etudu na tému Faustovstva, pričom využíva širokú škálu podôb faustovského mýtu, od bábkových hier po klasické Goetheho dielo... Zobraziť viac
Svojrázna čierna groteska, v ktorej sa za „sexuálnymi úchylkami“ šiestich smutných hrdinov skrýva zúfalá osamelosť dnešného človeka, často spôsobená jeho neschopnosťou komunikácie s druhými. Hraný príbeh, skladajúci sa z epizód jednotlivých postáv, ktoré sa ukájajú rôznymi bizarnými spôsobmi, pričom dôležitú úlohu zohráva nielen samotný akt, ale aj namáhavá a obtiažna príprava naň. Režisér s prehľadom ťaží z nevyčerpateľnej pokladnice surrealizmu a opiera sa predovšetkým o fetišizmus, sadomasochizmus i najrôznejšie rituálne praktiky, ktoré sa napokon navzájom zaujímavo pretnú. Dôležitú úlohu vo filme zohrá postava „Loplopa“, v ktorej sa imaginatívnym spôsobom spájajú prvky ľudskej a vtáčej anatómie. Uvádzame ako Double Bill za zvýhodnenú cenu s fimom Panna a netvor. Zobraziť viac
Pán a pani Horákovci túžia po dieťati. Jedného dňa pán Horák vykope na záhrade peň, ktorý vyzerá úplne ako malé dieťa. Stačí ho len dlátom v dielni dotvoriť. Pani Horáková potom svojou túžbou a láskou peň oživí. Dieťa, ktorému dali meno Otík, je neustále hladné – keď ho jeho rodičia nedokážu nasýtiť, zje najprv domáceho kocúra a potom sa pustí do ľudí z okolia. Otec sa preto rozhodne zamknúť ho do pivnice a nechať ho umrieť od hladu. Ale susedova dcéra, malá Alžbetka, sa o Otíka stará… Zobraziť viac
Film sa okrem iného venuje aj rôznym prístupom a náhľadom na fenomén šialenstva. Mladý Berlot trpí chronickým snom, v ktorom sa ho nemocniční zriadenci snažia zošnurovať do zvieracej kazajky. Sen končí prebudením v zdemolovanej izbe. Po matkinom pohrebe sa Berlot v hostinci zoznámi s Markízom a prijme pozvanie na jeho zámok. Raz v noci je svedkom libertínskych orgií v zámockej kaplnke. K účasti je prinútené mladé dievča, ktoré Berlota zaujme natoľko, že sa rozhodne zámok okamžite opustiť. Markíz však upadne do kataleptického záchvatu, ktorý vyzerá ako smrť... Po filme bude nasledovať diskusia s kameramanom filmu Jurajom Galvánkom. Zobraziť viac
Krčma v malom meste. Je zatvorené, stoličky sú prevrátené na stoloch. Na vešiaku visia „hmyzie šatičky“: sukienky z krepového papiera, papundeklové motýlie krídla, pestro pomaľované a čierne lesklé krovky chrobákov. Pri stole v kúte miestnosti sedí šesť miestnych ochotníkov: režisér, Růžena, pán Václav, pán Borovička, železničiar Kopřiva a slečna Jitka. Tulák leží doma s ischiasom. Chrobáčica a Kukla ešte neprišli. Počas skúšky sa prelínajú životy ochotníkov s osudmi postáv bratov Čapkovcov. Zobraziť viac
