Filmotéka - december 2019

Vážení diváci,

 

31. decembra tohto roku sa dožíva 60 rokov slovenská divadelná a filmová herečka Jana Oľhová. Štúdium herectva absolvovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1982. Pôsobila v divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a doteraz je jej domovskou scénou Slovenské komorné divadlo v Martine. Od 80. rokov 20. storočia sa objavuje pravidelne aj vo filme, hoci skôr vo vedľajších úlohách. Vo Filmotéke jej výročie pripomenieme projekciou filmu Jana Švankmajera Prežiť svoj život z roku 2010, v ktorom stvárnila prostitútku, pričom za svoj herecký výkon bola nominovaná na cenu Slnko v sieti v kategórii najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (toto ocenenie v danej kategórii získala dvakrát – za filmy Muzika /2008/ a Ďakujem, dobre /2014/). Oľhová sa predstavila aj vo filme Sladké starosti (1984) Juraja Herza v úlohe Milky Hargašovej. Jednu z hlavných postáv, Fera Baluchu, stvárnil v Herzovom filme Andrej Hryc, ktorý 30. novembra oslávil 70 rokov. Hryc absolvoval štúdium herectva v roku 1971, pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach (1971 – 1978), bol v slobodnom povolaní (1978 – 1981), od roku 1981 pôsobil v súbore Novej scény v Bratislave. Vo FILMOTÉKE ho budete môcť vidieť aj vo filme Štek Miloslava Luthera z roku 1988, kde stvárnil dramatika Kamila Laborca. A do tretice pripomenieme 80. narodeniny významného českého herca Josefa Abrháma (nar. 14. decembra 1939). V dlhometrážnom hranom debute pre kiná Jaromila Jireša podľa knižnej predlohy a scenára Ludvíka Aškenazyho Křik (1963) stvárnil Abrhám postavu televízneho opravára Slávka, ktorý napäto očakáva narodenie prvého dieťaťa vo chvíľach, keď je jeho manželka Ivana v pôrodnici. Vo filme Jiřího Menzela Konec starých časů z roku 1989 (podľa románu Vladislava Vančuru) hral Abrhám knieža Alexeja Nikolajeviča Megalrogova.

V decembri bude pokračovať cyklus Detstvo, dospievanie, mladosť, pričom náš výber sme tentoraz zamerali na tému vojny. Pieseň o sivom holubovi Stanislava Barabáša je poviedkový film, ktorý sa odohráva v slovenských horách na konci druhej svetovej vojny. Scenár k filmu napísali Albert Marenčin a Ivan Bukovčan a bol ocenený prvou cenou v štátnej súťaži k pätnástemu výročiu oslobodenia Československa. Na začiatku a na konci filmu sa objavuje jednotiaci a rámcujúci motív zraneného holuba, z ktorého chce chlapec Rudko, jeden z troch detských protagonistov filmu, vychovať poštového holuba. Holub sa v závere filmu dostáva na slobodu, no za vysokú cenu. Film Keby som mal pušku (1971) Štefana Uhra je adaptáciou rovnomenného románu Milana Ferka. Tragikomický príbeh zachytáva očami pätnásťročného dedinského chlapca udalosti na Slovensku medzi vypuknutím Slovenského národného povstania a oslobodením. Sýkorka Pavla Gejdoša ml. (1989) ponúka lyrický príbeh z obdobia nástupu fašizmu o veľkom priateľstve dvoch detí, dcéry českého kníhtlačiara Danky a citlivého židovského chlapca Tea. V poslednom filme cyklu Pomaľované vtáča Václava Marhoula (2019) sa musí chlapec pretĺcť trýznivým osudom na vidieku kdesi vo východnej Európe po tom, čo ho sem poslali rodičia k tete v snahe zachrániť ho pred istou smrťou. Film vyjavuje neľudské strádanie a utrpenie, ktoré musí chlapec podstúpiť a ktoré ho navždy zmení...

Na cyklus Vpád do intimity z posledných mesiacov voľne nadväzuje nový cyklus s názvom Osamelosť vo dvojici, tento mesiac sústredený na tému manželstva. Posledný návrat Františka Kudláča podľa scenára Juraja Špitzera z roku 1958 rieši konflikt medzi ženou, ktorá sa nechce vzdať svojho povolania a obetuje mu šťastie celej rodiny, a mužom, ktorý vo svojej osamelosti hľadá pochopenie u inej ženy. V Červenej pustatine Michelangela Antonioniho (1964) sa prehlbuje „citová choroba“ Giuliany (stvárnila ju Monica Vittiová), napriek tomu, že má manžela a syna. Ide o záverečný diel Antonioniho tzv. tetralógie citov (patria do nej ešte filmy Dobrodružstvo, NocZatmenie), v ktorej režisér spracoval témy existenciálnej krízy, tápania a odcudzenia ľudí z vyšších spoločenských tried. Vo všetkých štyroch filmoch hrala Monica Vittiová, ktorá bola v 60. rokoch aj Antonioniho partnerkou. V cykle uvedieme aj film Vydatá žena Jeana-Luca Godarda, v ktorom sa mladá moderná žena Charlotte bude musieť pod tlakom okolností (tehotenstvo, pri ktorom si nie je istá, kto je vlastne otcom dieťaťa) rozhodovať medzi manželom, pilotom Pierrom, a milencom, hercom Robertom. Napokon vo filme Strach jesť duše jeho autor Rainer Werner Fassbinder tematizuje problematické manželstvo marockého gastarbeitera Aliho a staršej ženy Emmi. Ich vzťah nie je akceptovateľný pre jej rodinu, známych a susedov a zdá sa, že obaja, Ali aj Emmi, pociťujú vo vzťahu istú osamelosť...

Profesor Rudolf Urc o silvestrovských vydaniach filmových týždenníkov zaradených do programu Silvestrovské pel-mel z cyklu Očami filmových spravodajcov hovorí: „Mali zavše iný charakter ako tie všedné, každodenné. Z povahy témy vyplývalo, že mali byť bilančné, pestré a pokiaľ možno aj zábavné. Robiť zábavný žurnál však nebolo vždy zábavné.“ Režisér, scenárista a dramaturg Milan Černák sa v programe Kino Čas: Ľudia a krajina z cyklu Kraťasy z archívu venuje vymieraniu tradičných remesiel a tomu, ako postupne osireli  ešte nedávno živé sídla. V rámci celosezónnej prehliadky Digitálne kino 1955 – 1975 uvidíte tentoraz výber z filmovej produkcie z roku 1964. Filmy uvádzané v tomto programe digitálne zreštauroval Slovenský filmový ústav. A napokon cyklus Double Bill nadväzuje na minulomesačnú tému: do dvojprogramu s podtitulom Vpád do domu II: Karate a angličtina sme zaradili film Utekajme, už ide! Dušana Rapoša a tohtoročného držiteľa ocenenia Zlatá palma z festivalu v Cannes – film Parazit režiséra Joon Ho Bonga.

Vážení diváci, vzhľadom na blížiace sa vianočné sviatky a koniec roka funguje FILMOTÉKA tento mesiac v skrátenom režime do 20. decembra. Veríme, že si z nášho decembrového programu vyberiete a že nám zachováte priazeň aj v novom roku 2020. Dovoľte nám touto cestou popriať vám šťastné, veselé a pokojné prežitie vianočných sviatkov, veselého Silvestra a veľa skvelých filmových zážitkov v novom roku aj vo FILMOTÉKE.

 

Detstvo, dospievanie, mladosť: Vojna (DDM)

December 2019: Pieseň o sivom holubovi; Keby som mal pušku; Sýkorka; Pomaľované vtáča

 

Filmy zaradené do tohto cyklu zobrazujú obdobie detstva počas vojny. Nevinný detský svet je v nich konfrontovaný s hrôzami sveta dospelých. Hraný debut Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi sa odohráva počas Slovenského národného povstania, odsúva hrdinské činy dospelých nabok a do centra pozornosti sa dostávajú konformizmus, zbabelosť a snaha prežiť i za cenu straty dôstojnosti. Keby som mal pušku Štefana Uhra je tragikomický príbeh chlapcov, ktorým vojna nevzala chuť byť deťmi, s ich detskou naivitou pristupujú k vojnovým udalostiam rovnako ako k bezstarostným detským hrám. Sýkorka Pavla Gejdoša ml. je poeticky ladený príbeh zasadený do roku 1938, kedy sa na Slovensku začala rodiť nevraživosť voči Židom a Čechom. Protagonistka, mladé dievča Danka, sa učí vyrovnávať sa s predsudkami a nenávisťou, veciam ktorým ešte nedokáže porozumieť. Pomaľované vtáča Václava Marhoula je epickou ságou chlapca putujúceho post apokalyptickou krajinou zdevastovanou vojnou. Pretĺka sa svetom ľudského zla, kde vládnu predsudky a povery. Štyri filmy nakrútené v spoločensky aj politicky odlišných obdobiach nesú zjednocujúci odkaz: vojna nemá víťazov, porazený je vždy človek, nehľadiac na uniformu. Vojna deti okradne o ich nevinnosť: stávajú sa dospelými v tele dieťaťa.

 

Double Bill: Vpád do domu  II: karate a angličtina (DB)

December 2019: Utekajme, už ide!; Parazit

 

Každý v živote túži po šťastí. Základným krokom na ceste k nemu je dôstojný životný priestor. Mladá rodina Syslovcov žije s dvoma deťmi v stiesnenom jednoizbovom byte na sídlisku. Hlava rodiny, Svätopluk Sysel, sa jedného dňa pri domácom tréningu karate „prekopne“ do susedného bytu, ktorý je omnoho väčší a najmä takmer neustále prázdny, keďže jeho majiteľ – profesionálny kúzelník – je často na cestách. Postupne začne celá rodina Syslovcov využívať komfort, ktorý ponúka prepychový byt. Onedlho sa tam cítia ako doma. Manželia Kimovci s dvoma deťmi sú na tom podobne. Žijú v stiesnenom pivničnom byte na predmestí. Ich cesta k lepšiemu bývaniu a následne aj životu, na rozdiel od Syslovcov, nie je len otázkou náhody a karate, ale aj dokonalého strategického plánovania. Ponuka zastupovať domáceho učiteľa angličtiny počas jeho dlhodobej neprítomnosti, je pre syna z rodiny Kimovcov vstupenkou do bohatej rodiny Parkovcov, kde sa následne nechajú zamestnať jeden po druhom aj jeho najbližší príbuzní. Kimovci sa postupne v prepychovej vile Parkovcov začínajú cítiť ako doma...

 

OSAMELOSŤ VO DVOJICI: MANŽELSTVO (OVD)

December 2019: Posledný návrat; Červená pustatina; Vydatá žena; Strach jesť duše

Cyklus sa pokúša nazrieť na medziľudské vzťahy cez prizmu života manželského. Milostný trojuholník je častým dočasným „riešením“, avšak problém je, ako ukazujú aj tieto filmy, väčšinou oveľa hlbšieho rázu. Ide o nadčasovú tému a vybrané filmy hovoria veľa aj o súčasných medziľudských vzťahoch, zároveň režiséri ponúkajú obrazy vtedajšieho sveta progresu a úzkostí z toho plynúcich. V Antonioniho filme Červená pustatina je industrializácia silne prítomná v záberoch na ozrutné fabriky, obrovské elektrické stožiare a  spleť kovových rúr. Vyvoláva úzkosť, nevinnosť sa už dávno vytratila (spolu s budúcnosťou), je to svet, na ktorý sa protagonistka (stvárnila ju Monica Vitti) nie je schopná emočne naladiť a súznieť s ním. Režisér zachytáva konflikt moderného človeka, ktorý pretrváva dodnes . Ak sa presunieme z vyššej spoločenskej vrstvy predstavenej v Červenej pustatine do prostredia strednej triedy zobrazenom vo filme Vydatá žena, nachádzame niečo podobné, ale skrz iné interakcie. Moderná žena chce spĺňať požiadavky doby (móda, správanie), ale zároveň ich aj porušovať. Predsudky, ktoré sa tu prejavujú, však nie sú také ostré ako v prípade filmu Strach jesť duše. Režisér Fassbinder nás vedie do prostredia nižšej vrstvy spoločnosti, nekompromisne zabŕda do jej povrchností, stereotypov a  odsudzovania akejkoľvek inakosti. Medzi filmy svetových režisérskych velikánov sme zaradili aj zástupcu slovenskej kinematografie. Posledný návrat psychologicky analyzuje krízu manželov, ktorých vzťah začal ešte počas druhej svetovej vojny. Odlúčenie, na ktorého základoch vzniká milostný trojuholník, je dôsledkom vnútorného konfliktu postáv. To platí aj pri ostatných spomínaných filmoch. Vnútorná rozorvanosť postáv ide ruka v ruke s vonkajším konfliktom s okolím, s jeho spoločenskými konvenciami a nevyhnutnosťami a s negatívnymi nástrahami vtedajšieho moderného sveta.

Filmotéka je samostatná programová zložka Kina Lumière. Jej program zostavujú filmoví kurátori, zamestnanci Slovenského filmového ústavu (SFÚ): Michal Michalovič, Rastislav Steranka a Richard Šteinhübel. Pri koncipovaní programu spolupracujú s poprednými odborníkmi z oblasti filmovej histórie. Do programu sú zaraďované predovšetkým tituly z fondov Národného filmového archívu SFÚ. Tieto tituly sú uvádzané z archívnych 35 mm kópií, prípadne z digitálnych nosičov (pokiaľ filmy prešli procesom digitalizácie). Program Filmotéky je z veľkej časti prezentovaný v Študijnej sále SFÚ (K3). Študijná sála sa riadi pravidlami Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF), ktorej je SFÚ členom od roku 2001.