Vážení diváci,
v novembri si pripomíname 30. výročie udalostí, ktoré sa do dejín Slovenska zapísali pod názvom Nežná revolúcia. Priamym dôsledkom Nežnej revolúcie bolo odstránenie komunistického režimu v Československu. Pochopiteľne, na tieto udalosti reagovali aj filmári. V programe FILMOTÉKY nájdete v cykle Nežná revolúcia a film viacero komponovaných blokov, do ktorých Miro Ulman z Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu zaradil spravodajské, dokumentárne, ale aj hrané filmy. Papierové hlavy Dušana Hanáka sú emotívnou filmovou freskou o vzťahu jednotlivca a moci v období vlády totalitného politického režimu. Pásmo Nežná revolúcia v Kinožurnáloch je zostavené z vydaní spravodajského týždenníka, ktoré sa týkajú kľúčových udalostí prelomu rokov 1989 a 1990. Dokumentárny film Letová správa OK 89 – 90 vypovedá o udalostiach u nás počas jedného roka od leta 1989 do leta 1990 a film Všetci spolu... (po slovensky) Evy Štefankovičovej zase o politických, spoločenských, ekonomických a mravných paradoxoch, ktoré v roku 1990 zákonite sprevádzali vtedajšie Československo na ceste k slobode, demokracii a identite. Raritou v programe je televízny film Tomáša Krnáča Baščovanský a zať. Táto takmer čierna komédia rozpráva o Baščovanskom, drobnom vidieckom podnikateľovi podnikajúcom na vlastnú päsť, ktorý do tejto činnosti zaúča aj svojho zaťa. V jeho opravovni áut sa robia kšefty najrozličnejšieho zamerania, občas sa opraví aj auto. Podobne ako film Štefana Semjana Na krásnom modrom Dunaji reflektuje dianie začiatkom 90. rokov, teda v období nástupu nového spoločensko-ekonomického zriadenia. Zuzana Piussi sa vo filme Muži revolúcie rozhodla pátrať v pamätiach mužov, ktorí zohrali významnú úlohu v nových dejinách našej krajiny, a prostredníctvom ich osobného pohľadu na udalosti pred, počas a po roku 1989 až po prvé voľby v roku 1990 prináša neštandardný obraz revolučných zmien, ako boli vnímané vtedy a dnes.
Tento mesiac pokračuje aj retrospektíva filmov Andreja Tarkovského. Uvedieme celkovo šesť jeho filmov. Historická freska Andrej Rubľov sa sústreďuje na príbeh záhadného ikonopisca a jeho vnútorné boje. Dej filmu je zasadený do stredovekého Ruska na začiatku 15. storočia. Prostredníctvom protagonistu Tarkovskij otvára hlboké témy o vzťahu života umelca a jeho tvorby, o nachádzaní inšpirácie, zmysle umeleckej tvorby, ale aj o hľadaní kontaktu s Bohom. Solaris z roku 1972, nakrútený podľa rovnomennej predlohy Stanisława Lema, predstavuje – spolu s filmom Stalker – akýsi paradox v autorovej tvorbe, Tarkovskij totiž údajne nemal rád sci-fi. V oboch prípadoch platí, že sa usiluje potlačiť vedecko-fantastický rozmer, akoby ho zredukovať len na nevyhnutné minimum, a obracia sa, tak ako aj v ostatných svojich filmoch, do vnútra človeka, skúmajúc jeho hlbiny. Oba filmy tak kladú otázky o zmysle existencie, hoci každý iným spôsobom. Zrkadlo je Tarkovského najautobiografickejší film. V tomto pôsobivom diele režisér hlbokým poeticko-filozofickým spôsobom stiera hranice medzi minulosťou a prítomnosťou, spomienkou a skutočnosťou či skutočnosťou a snom. Posledné dva filmy Nostalgia a Obeť nakrútil Tarkovskij už mimo Sovietskeho zväzu a spolupracoval na nich so západnými producentmi a filmármi. Nostalgia vznikla v Taliansku a Obeť vo švédsko-francúzskej koprodukcii a s prispením kameramana Svena Nykvista (známeho aj vďaka dlhoročnej spolupráci s Ingmarom Bergmanom). V oboch filmoch sa Tarkovskij dotýka témy blížiaceho sa konca sveta a postoja človeka k nemu. Chceli by sme vás taktiež upozorniť na prednášku doc. PhDr. Valerija Kupku, CSc., s názvom Návrat času strateného v pamäti zrkadla (Andrej Tarkovskij: Zrkadlo), ktorá sa uskutoční v utorok 12. novembra o 18:20 pred projekciou Tarkovského filmu.
Cyklus Vpád do intimity nesie tentoraz podnázov Vpád do domu. Filmy, ktoré sme doň zaradili, zobrazujú rôzne podoby situácií, keď sa do najintímnejšieho priestoru človeka, do jeho domova, dostane cudzorodý element, najčastejšie v podobe nebezpečného jedinca ohrozujúceho samotnú existenciu domácich. Na tému cyklu sme tento mesiac naviazali aj Double Bill. V ňom premietneme filmy My Jordana Peela a Funny Games USA Michaela Hanekeho. V prvom menovanom filme prichádza rodina Wilsonovcov na prázdniny do letného domu. Situácia sa radikálne zdramatizuje, keď ich v tomto prostredí začne na životoch ohrozovať štvorica maskovaných cudzincov, ktorí však vyzerajú navlas rovnako ako oni sami. Kým Peelov film uchopuje ústredný motív v podstate žánrovým kľúčom (horor), Michael Haneke vo svojom Funny Games USA (pričom ide o mimoriadne verný remake pôvodnej rakúskej verzie filmu Funny Games z roku 1997) rozvíja kritiku filmov o násilí. Východisko filmu je prakticky identické ako v My, aj tu prichádza rodina na prázdniny do prázdninového domu, kde ich prepadnú dvaja neznámi násilníci. Estetické a ideové uchopenie situácie je však celkom iné ako u Peela: Haneke, hojne využívajúc mimoobrazové pole, rozohráva veľkolepú hru medzi tým, čo vidíme, a tým, čo si domýšľame na základe videného, a tak nás núti reflektovať náš postoj jednak k násiliu samotnému a jednak k jeho audiovizuálnym reprezentáciám. V Skrytom pôvabe buržoázie Luisa Buñuela je motív vpádu do domu spracovaný skôr odľahčene, s nadhľadom. Skupina predstaviteľov buržoáznej spoločenskej triedy chce zorganizovať spoločný obed alebo večeru, no stále im v tom zabránia nejaké okolnosti. Uznajte sami: viete si predstaviť pokojne večerať, keď vám do domu vtrhne skupina dôstojníkov a vojakov francúzskej armády?! V cykle uvedieme aj filmy Zabitie posvätného jeleňa Yorgosa Lanthimosa a Čakaj, kým sa zotmie Terencea Younga.
Do cyklu Detstvo, dospievanie, mladosť sme na november zaradili filmy zo školského prostredia. My z deviatej A Štefana Uhra je súdobý príbeh o citovom dozrievaní pätnásťročných, o ich vzťahoch k škole i k budúcemu povolaniu. Na škole pracuje tajná skupina „timurovcov,“ ktorá odsudzuje nedostatky v správaní a v prospechu žiakov. Na pozadí ich detektívnej činnosti sa rozvíja vzťah Ivana a Dany, ktorý narúša Danina neodstrániteľná chyba zraku. Mladý Törless Volkera Schlöndorffa je zasadený do prostredia chlapčenského internátu v Rakúsko-Uhorsku na začiatku 20. storočia. Násilie a šikanovanie tu nie sú ničím výnimočným a protagonista musí v sebe hľadať, aký postoj zaujať a ako reagovať na dianie okolo seba. Dej filmu Keby... Lindsaya Andersona sa odohráva na elitnom študentskom internáte pre chlapcov z bohatých rodín. Výchovné metódy sa tam však od čias stredoveku veľmi nezmenili. Anarchistická vzbura hlavného hrdinu nie je len vzburou proti represívnej výchove, neváhajúcej používať na udržanie disciplíny telesné tresty, ale je revoltou proti celej spoločnosti, ktorej je tento internát dokonalým obrazom. Pripomeňme, že kameramanom filmu bol český kameraman Miroslav Ondříček, ktorý by sa v novembri tohto roku dožil 85 rokov (4. 11. 1934 – 28. 3. 2015). Napokon Medzi stenami Laurenta Canteta ponúka divákovi prostredníctvom obrazu diania v triede na druhom stupni základnej školy na parížskom predmestí pohľad do mikrokozmu súčasnej francúzskej multikultúrnej spoločnosti.
V novembri si pripomenieme vo FILMOTÉKE aj výročia narodenia dokumentaristu, dramaturga, scenáristu a pedagóga Martina Slivku (1. 11. 1929 – 23. 9. 2002, nedožitých 90 rokov) a herca Radovana Lukavského (1. 11. 1919 – 10. 3. 2008, 100. výročie narodenia). Uvedieme dve pásma Slivkových krátkometrážnych filmov a film Drak sa vracia, v ktorom Lukavský stvárnil titulnú rolu Draka, alias Martina Lepiša. Pri príležitosti 80. narodenín talianskeho režiséra Marca Bellochia premietneme jeho dlhometrážny debut pre kiná Päste vo vreckách. V novembri sa dožíva 65 rokov bosniansky režisér Emir Kusturica (absolvent pražskej FAMU). Jeho výročie pripomenú projekcie jeho filmov Otec na služobnej ceste a Čierna mačka, biely kocúr. V cykle Očami filmových spravodajcov uvedieme komponovaný program TOP filmové žurnály očami Ľubomíra Štecka a v Kine Čas sa Milan Černák bude venovať neznámym známym osobnostiam.
Prajeme vám veľa pozoruhodných filmových zážitkov.
Detstvo, dospievanie, mladosť: škola (DDMŠ)
November 2019: My z deviatej A; Mladý Törless; Keby...; Medzi stenami
Výber filmov zobrazujúcich obdobie dozrievania na škole. Sebaurčujúce poznanie, ktorým prechádzajú žiaci v týchto filmoch je posadené do rôznej doby a kontextov. Zobrazenie hlavných hrdinov je vedené buď kontextom doby vzniku diela, alebo v prípade filmu Mladý Törless doby v ktorej sa film odohráva (čo samozrejme nevylučuje aj kontext súčasný, nadčasový). Mladý Törless (podľa románu Roberta Musila) zobrazuje ešte časy internátneho školstva z monarchistického Rakúska-Uhorska. Dominuje prísny režim, ktorý ale necháva vyplávať mnohým zvráteným sprievodným javom. Keby... je silnou revoltou, ktorá v šesťdesiatych rokoch panovala snáď na všetkých frontoch (film vznikol v zlomovom roku 1968). My z deviatej A je idealizovaným zobrazením problémov školákov vtedajšieho Československa. Naopak Medzi stenami je drsným zachytením reality francúzskych mladých školákov. Bez zbytočných príkras sa tu pojednáva o tom, čo je typické aj pre ostatné filmy tohto výberu – konflikt jednotlivca a kolektívu, individuality a inštitúcie.
Double Bill: Vpád do domu (DB)
November 2019: My; Funny Games USA
Pokojný pobyt s rodinou mimo každodenného ruchu veľkomesta je zvyčajne zdrojom oddychu a načerpania potrebnej energie. To najhoršie, čo môže túto idylu pokaziť, je hádam iba zlé počasie. Kiež by tomu tak bolo v prípade rodín – protagonistov novembrového dvojprogramu. Rodina Wilsonovcov prichádza na prázdniny do letného domu. Situácia sa radikálne zdramatizuje, keď ich v domácom prostredí začne na životoch ohrozovať maskovaná štvorica cudzincov, ktorí vyzerajú navlas ako oni sami. Anne s rodinou prichádza do prázdninového domu, kde ich s milým úsmevom na tvári prepadnú dvaja neznámi násilníci. Zvrátená hra na mačku a myš sa môže začať. Kým film My uchopuje ústredný motív žánrovým kľúčom a divákovi tak ponúka „bezpečný“ odstup, Funny Games USArobia nekompromisným a špecificky filmovým spôsobom z diváka takpovediac spolupáchateľa. Vďaka tomu rozvíjajú radikálnu kritiku filmov, v ktorých je násilie bežným javom, či je priam glorifikované.
Nežná revolúcia a film(NRAF)
November 2019: Papierové hlavy; November ’89 v Kinožurnáloch; Letová správa OK 89 – 90; Všetci spolu... (po slovensky); Baščovanský a zať; Na krásnom modrom Dunaji; Nežných 19; Muži revolúcie
V cykle Nežná revolúcia a film viacero komponovaných blokov, do ktorých Miro Ulman z Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu zaradil spravodajské, dokumentárne, ale aj hrané filmy. Papierové hlavy Dušana Hanáka sú emotívnou filmovou freskou o vzťahu jednotlivca a moci v období vlády totalitného politického režimu. Pásmo Nežná revolúcia v Kinožurnáloch je zostavené z vydaní spravodajského týždenníka, ktoré sa týkajú kľúčových udalostí prelomu rokov 1989 a 1990. Dokumentárny film Letová správa OK 89 – 90 vypovedá o udalostiach u nás počas jedného roka od leta 1989 do leta 1990 a film Všetci spolu... (po slovensky) Evy Štefankovičovej zase o politických, spoločenských, ekonomických a mravných paradoxoch, ktoré v roku 1990 zákonite sprevádzali vtedajšie Československo na ceste k slobode, demokracii a identite. Raritou v programe je televízny film Tomáša Krnáča Baščovanský a zať. Táto takmer čierna komédia rozpráva o Baščovanskom, drobnom vidieckom podnikateľovi podnikajúcom na vlastnú päsť, ktorý do tejto činnosti zaúča aj svojho zaťa. V jeho opravovni áut sa robia kšefty najrozličnejšieho zamerania, občas sa opraví aj auto. Podobne ako film Štefana Semjana Na krásnom modrom Dunaji reflektuje dianie začiatkom 90. rokov, teda v období nástupu nového spoločensko-ekonomického zriadenia. Zuzana Piussi sa vo filme Muži revolúcie rozhodla pátrať v pamätiach mužov, ktorí zohrali významnú úlohu v nových dejinách našej krajiny, a prostredníctvom ich osobného pohľadu na udalosti pred, počas a po roku 1989 až po prvé voľby v roku 1990 prináša neštandardný obraz revolučných zmien, ako boli vnímané vtedy a dnes. Ďakujeme spoločnosti ALEF FILM & MEDIA, s.r.o. za poskytnutie práv na uvedenie filmu Papierové hlavy.
RETROSPEKTÍVA: ANDREJ TARKOVSKIJ (RAT)
November 2019: Andrej Rubľov; Solaris; Návrat času strateného v pamäti zrkadla (Andrej Tarkovskij: Zrkadlo) – prednáška doc. PhDr. Valerija Kupku, CSc.; Zrkadlo; Stalker; Nostalgia; Obeť
Andrej Tarkovskij (4. apríla 1932 Zavražie – 29. decembra 1986 Paríž) je vo všeobecnosti považovaný za jedného z najvýznamnejších režisérov svetovej kinematografie 2. polovice 20. storočia. Bol synom básnika Arsenija Tarkovského (vo filme Zrkadlo nechal otca recitovať jeho vlastné verše). Po absolvovaní moskovskej filmovej školy VGIK (študoval v ročníku Michaila Romma) debutoval dlhometrážnym hraným filmom pre kiná Ivanovo detstvo. Film rozpráva o zážitkoch chlapca Ivana, ktorého rodičov zabili nemecké jednotky počas 2. svetovej vojny. Nasledoval film Andrej Rubľov, ktorého protagonistom je záhadný ikonopisec. Dej filmu sa odohráva na začiatku 15. storočia a zobrazuje umelca a krutú dobu, v ktorej žil. Zároveň kladie otázky o zmysle tvorby, umenia v živote človeka a o vzťahu človeka k tomu, čo ho presahuje. Tarkovskij počas svojej kariéry nakrútil aj dva filmy vo všeobecnosti zaraďované do dejín žánru sci-fi – Solaris a Stalker, oba podľa literárnych predlôh: v prvom prípade išlo o rovnomenný román Stanisława Lema, v druhom prípade o novelu Piknik pri ceste bratov Arkadija a Borisa Strugackovcov. V oboch filmoch sa Tarkovskij snažil potlačiť explicitné vedecko-fantastické prvky a zamerať sa skôr na hlboké vnútorné prežívanie protagonistov filmov, čo viedlo aj k rozporom medzi ním a autormi predlôh. Zrkadlo, ktoré Tarkovskij nakrútil medzi Solarisom a Stalkerom, je zase jeho najautobiografickejším dielom, v ktorom hlbokým poeticko-filozofickým spôsobom stiera hranice medzi minulosťou a prítomnosťou, spomienkou a skutočnosťou či skutočnosťou a snom. Posledné dva filmy Nostalgia a Obeť nakrútil režisér už mimo Sovietskeho zväzu a spolupracoval na nich so západnými producentmi a filmármi. Nostalgia vznikla v Taliansku a Obeť vo švédsko-francúzskej koprodukcii a s prispením kameramana Svena Nykvista. V oboch filmoch sa Tarkovskij dotýka témy blížiaceho sa konca sveta a postoja človeka k nemu. Pre zaujímavosť dodajme, ako sa na margo Tarkovského vyjadril iný velikán svetovej kinematografie Ingmar Bergman: [Tarkovskij je] „tým najväčším, tým, kto vynašiel nový jazyk, verne zobrazujúci prirodzenú povahu filmu, pretože zachytáva život ako odraz, život ako sen.“ Chceli by sme vás taktiež upozorniť na prednášku doc. PhDr. Valerija Kupku, CSc. s názvom Návrat času strateného v pamäti zrkadla (Andrej Tarkovskij: Zrkadlo), ktorá sa uskutoční 12. novembra o 18:20 pred projekciou Tarkovského filmu. Retrospektívu filmov Andreja Tarkovského organizujeme v spolupráci s Veľvyslanectvom Ruskej federácie v Slovenskej republike, s Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave, Mosfilmom, Ruscicom, filmovou školou VGIK a so Švédskym filmovým inštitútom. Ďakujeme našim partnerom, spoločnosti Aerofilms a tiež Kristíne Aschenbrennerovej zo Slovenského filmového ústavu.
