Vážení diváci,
v septembri sa vo FILMOTÉKE začína nová programová sezóna. V programe nájdete vám už dobre známe pravidelné cykly, ale aj viacero noviniek. Pripravili sme niekoľko nových dlhších aj kratších cyklov, či už profilových – zameraných na konkrétnych tvorcov, alebo tematických, či výročných. Budete ich postupne spoznávať v priebehu nasledujúcich mesiacov.
26. septembra sa dožíva 70 rokov významný slovenský scenárista, divadelný, televízny a filmový dramaturg a režisér Ondrej Šulaj. Na začiatku 80. rokov napísal scenár k filmovej adaptácii rovnomenného románu Ladislava Balleka Pomocník, ktorú režíroval Zoro Záhon. Pre zaujímavosť dodajme, že k Ballekovej próze sa Šulaj vrátil aj pri svojom dlhometrážnom debute pre kiná v pozícii režiséra, filme Agáva z roku 2016. V priebehu 80. rokov spolupracoval na filmoch režisérov Dušana Trančíka, Dušana Hanáka či Miloslava Luthera. Na konci dekády napísal so Štefanom Uhrom scenár k filmu Správca skanzenu. Začiatkom nasledujúceho desaťročia nadviazal tvorivú spoluprácu s mladším režisérom Martinom Šulíkom. Do programu sme zaradili ich prvý spoločný film, Šulíkov dlhometrážny debut Neha.
Rozsiahlejší cyklus sme venovali pozoruhodným filmárom Jurajovi Herzovi a Janovi Švankmajerovi. V cykle s podnázvom Umelecké dvojičky reflektujeme ich príbuznosť vo viacerých ohľadoch. Obaja sa narodili v rovnaký deň, 4. septembra 1934. Juraj Herz umrel v apríli minulého roku, zatiaľ čo Jan Švankmajer sa tento rok dožíva 85 rokov. Stretli sa už v 50. rokoch minulého storočia na bábkarskej katedre pražskej DAMU (ani jeden z nich nevyštudoval filmovú réžiu). Hoci sa ich tvorivé dráhy následne rozišli inými smermi a profesionálne sa len zriedkakedy stretávali nad jedným dielom (Jan Švankmajer a jeho žena Eva napríklad pracovali ako výtvarníci pri Herzovom filme Deváté srdce z roku 1978, teda v čase, keď Švankmajer nemohol kvôli zákazu nakrúcať vlastné filmy), domnievame sa, že medzi ich jednotlivými filmami sa dajú vysledovať výrazné paralely a práve na ne chceme cyklom upriamiť pozornosť. Pri zostavovaní cyklu sme nepristupovali k filmom podľa hotového kľúča, skôr sme hľadali kľúč k jednotlivým dvojiciam filmov. Filmy Petrolejové lampy (J. Herz) a Šílení (J. Švankmajer) spája záujem o tému šialenstva. Vo filmoch Spalovač mrtvol (J. Herz) a Otesánek (J. Švankmajer) je zase dôležitý vzťah rodičov a detí a zároveň oba z nich tematizujú motív vraždy dieťaťa. Aj pravidelný Double Bill s podtitulom O vtákoch a ľuďoch sme tento mesiac venovali príbuznosti Herza a Švankmajera: v dvojprograme uvedieme filmy Panna a netvor (J. Herz) a Spiklenci slasti (J. Švankmajer). V oboch sa vyskytujú postavy, v ktorých sa imaginatívnym spôsobom prelínajú ľudské bytosti a vtáci. Ide o motív blízky surrealistickému svetonáhľadu, ktorý sa opakovane objavoval napríklad v tvorbe Maxa Ernsta (Švankmajer v Spiklencoch vlastne priamo odkazuje na Ernstovho Loplopa). Filmy Deváté srdce(J. Herz) a Něco z Alenky (J. Švankmajer) vychádzajú z rozprávkových námetov, no oba ich „okoreňujú“ motívmi charakteristickými skôr pre horory. Napokon vo filmoch Morgiana (J. Herz) a Prežiť svoj život (J. Švankmajer) je navodzovaná atmosféra prelínania snov (nočných či denných) a skutočnosti.
Jednou z hlavných noviniek v programe FILMOTÉKY je celosezónna prehliadka s názvom Digitálne kino 1955 – 1975. Každý mesiac uvedieme komponovaný program pozostávajúci najmä z dokumentárnych a animovaných filmov, ale aj filmových reklám či dobových upútaviek na hrané filmy vyrobených v danom období. Cieľom prehliadky je predstaviť tieto audiovizuálne diela v ich digitálne reštaurovanej podobe, pričom viaceré z nich budú v tejto podobe uvádzané v kine vôbec po prvýkrát. Všetky filmy zaradené do programu prehliadky boli digitálne reštaurované v Slovenskom filmovom ústave. Jednotlivé programy kurátorsky zostavil Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ.
V septembri sa začnú aj dva niekoľkomesačné tematické cykly Detstvo, dospievanie, mladosť a Vpád do intimity. Názov prvého z nich vypovedá o jeho zameraní dosť zreteľne: budeme v ňom uvádzať filmy, ktoré tematizujú rôzne aspekty osobnostného vývinu jedinca na ceste od detstva k dospelosti. V prípade druhého cyklu pôjde o filmy, ktoré stavajú diváka do pozície voyeura a takpovediac ho nútia pozerať sa na každodennosť a intimitu postáv, dávajú mu nahliadnuť do intímneho priestoru, kam by asi väčšina z nás dobrovoľne nevpustila pozorovateľa zvonka. Uvedomujeme si, že obe témy sú pomerne všeobecné, a teda by mohli zahrnovať veľké množstvo filmov. Práve preto sme sa rozhodli v rámci cyklov vytvárať užšie zamerané koncentrované tematické trsy. V septembri sme našli prienik v téme konflikt. Filmy Kristove roky, Taking Off, Jesenná sonáta, Všetko čo mám rád a Nina zobrazujú rôzne konfliktné situácie a strety medzi deťmi (niekedy sú to už dospelí ľudia – ako v prípade filmov Kristove roky a Jesenná sonáta) a ich rodičmi. Na druhej strane, filmy Noc, Pohŕdanie, Každý den odvahu sa venujú konfliktom medzi partnermi. Sladký čas Kalimagdory je v tomto ohľade špeciálny prípad: protagonistom filmu je muž, ktorý je v konfliktnom vzťahu takmer s každým, s kým príde do styku, hoci nie tak celkom vlastným pričinením...
Profesor Rudolf Urc sa v pásme Socialistický realizmus na výslní z pravidelného cyklu Očami filmových spravodajcov zameral na obraz známych osobností literatúry a výtvarného obdobia – „vzorov“ vrchnostensky požadovanej tvorby v týždenníkoch predovšetkým z 50. rokov minulého storočia. Ako uvádza profesor Urc, socialistický realizmus „bezprostredne súvisí s obdobím budovania socializmu, ktoré kládlo na umelcov špecifické požiadavky, vždy spojené s politickými úlohami vytýčenými vládnucou stranou“. Pokračuje aj cyklus Kraťasy z archívu. Na mesiace september – december zostavil režisér, scenárista a dramaturg Milan Černák štyri programy, ktorých súhrnný názov dostal v rámci cyklu podtitul Čo ste – možno – o Slovensku nevedeli. Septembrové pásmo nazvané Po stopách civilizácie podľa Milana Černáka „odhaľuje stopy tu žijúcich, čoraz kultúrne vyspelejších civilizácií“.
Tento mesiac si pripomenieme aj úmrtie režiséra, scenáristu, publicistu, speváka, textára, hudobníka a spisovateľa Juraja Bindzára (projekciou jeho filmov Oko a Okresné blues), ďalej výročia osobností ako Brigitte Bardotová, Jaroslav Kučera, Marcello Mastroianni, Jaromír Šofr a Juraj Špitzer.
Veríme, že si z programu FILMOTÉKY vyberiete a prajeme vám veľa príjemných filmových zážitkov!
Digitálne kino 1955 – 1975 (DK)
Prehliadka digitálne reštaurovaných filmov
September 2019: 1955 – 1958
Jedným zo zámerov Filmotéky, programovej zložky Kina Lumière, je uvádzanie filmov z ich pôvodných nosičov, pokiaľ je to možné. Orientáciou programu na filmy zo zbierok Národného filmového archívu Slovenského filmového ústavu sú tieto premietané najmä z 35 mm filmových kópií. V ére digitálneho kina sa však pre inštitúcie filmového dedičstva stala digitalizácia kinematografických diel nevyhnutnosťou. Slovenský filmový ústav vybudoval a do prevádzky spustil digitalizačné pracovisko na digitalizáciu filmov z ich 35 mm a 16 mm nosičov v polovici roku 2014. Odvtedy v ňom digitalizuje a digitálne reštauruje slovenské audiovizuálne dedičstvo. Stalo sa tak vďaka národnému projektu Digitálna audiovízia, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti, Prioritná os 2: Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. V celosezónnej prehliadke vo Filmotéke (od septembra 2019 do júna 2020) bude raz do mesiaca uvedený program, ktorý predstaví z digitálnych kópií najmä dokumentárne, ale i animované, či reklamné filmy, ktoré vznikli v období rokov 1955 – 1975. Všetky vybrané kinematografické diela boli digitálne reštaurované Slovenským filmovým ústavom, či už výberovo, čiastočne alebo úplne, a budú uvedené v desiatich chronologicky komponovaných programoch.
Marián Hausner
Double Bill: O vtákoch a ľuďoch (DB)
September 2019: Panna a netvor/Spiklenci slasti
Nadia Choucha v knihe Surrealismus a magie cituje mimoriadne zaujímavú pasáž z Poznámok k životopisu Maxa Ernsta, kde Ernst píše o tom, ako „jeden z jeho najlepších priateľov, veľmi inteligentný a milý ružový kakadu, zomrel v noci na 5. januára. Pre Maxa to bol strašný šok, nájsť
ráno jeho mŕtvolku, navyše presne v okamihu, keď mu jeho otec oznamoval, že sa mu narodila sestra Loni. (...) Vo svojej predstavivosti si obe udalosti spojil a vyhasnutie papagájovho života chápal ako cenu za narodenie bábätka. Nasledovala séria hlbokých kríz, záchvatov hystérie, stavy falošnej eufórie sa striedali s depresiami. Nebezpečné prelínanie vtákov s ľuďmi sa mu trvalo usídlilo v mysli a premietalo sa do jeho výtvarných diel“ (cit. podľa Nadia Choucha, Surrealismus a magie. Praha: Volvox Globator, 1994, s. 98). Ernst neskôr vytvoril čosi ako svoje alter ego, bytosť, v ktorej sa prelínajú a spájajú prvky vtáčej a ľudskej anatómie. Loplop sa prvýkrát objavil v Ernstovom kolážovom románe La femme 100 têtes [Stohlavá žena, 1929]. Variácia na Loplopa sa objavuje aj v Švankmajerovom filme Spiklenci slasti, hoci sa tak priamo vo filme nevolá, scenár k filmu (pôvodný názov: Bleděmodrovous)na Loplopa odkazuje explicitne a Max Ernst je v titulkoch filmu uvedený ako jeden z „odborných poradcov“. Na druhej strane, film Juraja Herza Panna a netvor vychádza z motívov rozprávky Kráska a zviera. Kým napríklad vo filme Jeana Cocteaua Kráska a zviera z roku 1946 má titulné zviera podobu leva (stvárňuje ho Jean Marais), Herz ho zobrazuje ako ľudsko-vtáčiu bytosť.
Herz/Švankmajer: Umelecké dvojičky (H/Š:UD)
September 2019: Petrolejové lampy/Šílení; Spalovač mrtvol/Otesánek; Panna a netvor/Spiklenci slasti; Deváté srdce/Něco z Alenky; Morgiana/Prežiť svoj život
V cykle s podnázvom Umelecké dvojičky reflektujeme príbuznosť dvoch pozoruhodných filmárov Juraja Herza a Jana Švankmajera vo viacerých ohľadoch. Obaja sa narodili v rovnaký deň, 4. septembra 1934. Juraj Herz umrel v apríli minulého roku, zatiaľ čo Jan Švankmajer sa tento rok dožíva 85 rokov. Stretli sa už v 50. rokoch minulého storočia na bábkarskej katedre pražskej DAMU (ani jeden z nich nevyštudoval filmovú réžiu). Hoci sa ich tvorivé dráhy následne rozišli inými smermi a profesionálne sa len zriedkakedy stretávali nad jedným dielom (Jan Švankmajer a jeho žena Eva napríklad pracovali ako výtvarníci pri Herzovom filme Deváté srdce z roku 1978, teda v čase, keď Švankmajer nemohol kvôli zákazu nakrúcať vlastné filmy), domnievame sa, že medzi ich jednotlivými filmami sa dajú vysledovať výrazné paralely a práve na ne chceme cyklom upriamiť pozornosť. Pri zostavovaní cyklu sme nepristupovali k filmom podľa hotového kľúča, skôr sme hľadali kľúč k jednotlivým dvojiciam filmov. Filmy Petrolejové lampy (J. Herz) a Šílení (J. Švankmajer) spája záujem o tému šialenstva. Vo filmoch Spalovač mrtvol (J. Herz) a Otesánek (J. Švankmajer) je zase dôležitý vzťah rodičov a detí a zároveň oba z nich tematizujú motív vraždy dieťaťa. Aj pravidelný Double Bill s podtitulom O vtákoch a ľuďoch sme tento mesiac venovali príbuznosti Herza a Švankmajera: v dvojprograme uvedieme filmy Panna a netvor (J. Herz) a Spiklenci slasti (J. Švankmajer). V oboch sa vyskytujú postavy, v ktorých sa imaginatívnym spôsobom prelínajú ľudské bytosti a vtáci. Ide o motív blízky surrealistickému svetonáhľadu, ktorý sa opakovane objavoval napríklad v tvorbe Maxa Ernsta (Švankmajer v Spiklencoch vlastne priamo odkazuje na Ernstovho Loplopa). Filmy Deváté srdce(J. Herz) a Něco z Alenky (J. Švankmajer) vychádzajú z rozprávkových námetov, no oba ich „okoreňujú“ motívmi charakteristickými skôr pre horory. Napokon vo filmoch Morgiana (J. Herz) a Prežiť svoj život (J. Švankmajer) je navodzovaná atmosféra prelínania snov (nočných či denných) a skutočnosti.
Kraťasy z archívu: Čo ste – možno – o Slovensku nevedeli
September 2019: Po stopách civilizácie (Stratený breh, Gánovský nález, Bukovohorská kultúra, Venuše pravekých lovcov, Limes Romanus na Slovensku, Odkazy minulosti)
Krajina, v ktorej žijeme, jej dávne či nedávne dejiny, kultúra, ľudová i umelá, živá a neživá príroda a najmä ľudia, to boli témy, ktoré vždy zaujímali filmárov – dokumentaristov. Od „otcov zakladateľov“, akými boli Paľo Bielik, Vladimír Bahna, Vlado Zimmer, cez generáciu tzv. pokračovateľov (Kubenko, Andreánsky) a novú vlnu až po najmladších, ktorí ešte stihli štátom dotovanú kinematografiu v kolibskom štúdiu. V pásmach uvádzaných pod názvom Kino Čas sa divák mal možnosť zoznámiť s mnohými filmami tohto typu, zvlášť s portrétmi významných postáv slovenského kultúrneho a umeleckého života. Súčasný výber Čo ste – možno – o Slovensku nevedeli sa zameriava na štyri okruhy tém: v prvom, tohto mesačnom programe Po stopách civilizácie, nazrieme do hlbokej minulosti územia a jeho geologického vývoja. Budeme sledovať prvé stopy predkov, ktorí tu žili pred tisícami rokov. Naši nezvyčajní živočíšni spoluobyvatelia a vzácne endemity budú témou októbrového pásma s názvom Zaujímavosti fauny a flóry. Novembrový program Neznáme známe osobnosti upriami pozornosť diváka na postavy, ktoré sú pre mnohých iba slovníkovým heslom, aj keď cteným a uznávaným, alebo na také osobnosti, o ktorých sme si mysleli, že o nich všetko vieme, ale nie je to tak. V rámci decembrového pásma Ľudia a krajina uvedieme filmy o vymretých remeslách a vymierajúcich kútoch Slovenska, pričom nepôjde o nostalgické spomínanie, ale o historickú pripomienku.
Milan Černák
