Zlodeji bicyklov

35 mmORČT12
Réžia:Vittorio De Sica
Dĺžka:85 minút
Žáner:Dráma

Zlodeji bicyklov

Ladri di biciclette; Vittorio De Sica, 1948, verzie: OR,ČT, jazyky: ita

Filmový kabinet: prednáška + film

Réžia: Vittorio De Sica • Scenár: Cesare Zavattini, Vittorio De Sica, Suso Cecchi D’Amico, Oreste Biancoli, Adolfo Franci, Gerardo Guerrieri • Kameraman: Carlo Montuori • Hrajú: Lamberto Maggiorani, Enzo Staiola, Lianella Carell, Gino Saltamerenda

Jednoduchá zápletka – ukradnutie bicykla, ktorý slúži ako pracovný nástroj – synekdochicky otvára sociálne problémy v postfašistickom Taliansku. Aj napriek využitiu mnohých hollywoodskych postupov filmového rozprávania sa pred očami diváka odvíja obraz všedného života. Etický problém zachovania ľudskej dôstojnosti na pokraji udržania holej existencie v spoločnosti je len predĺžením smeru nastoleného režisérom Vittoriom De Sicom a umelecko-teoretickým otcom neorealistického hnutia, scenáristom Ceserem Zavattinim, ktorý ukotvoval neorealizmus na humanistických základoch.

+ Prednáška: Taliansky neorealizmus
14. februára 2022

Orson Welles inšpiroval svojím prístupom k filmu aj európsku kinematografiu a z jeho techniky vyrastá v Taliansku hnutie neorealizmu, ktoré hlása estetiku odriekania. Ide o snahu pozbaviť film krásy, epiky, dokonca aj zrozumiteľnosti s jediným cieľom – ukázať surovú neprikrášlenú skutočnosť s čo možno najmenším zásahom autora. Francúzsky filozof Jean-François Lyotard prehlasuje neorealizmus za jediný smer, v ktorom sa film oslobodzuje spod každej autority a stáva sa slobodným.

Dĺžka: 85 min

Rok výroby: 1948

Krajina pôvodu:

  • Taliansko

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (taliančina)
ČT - České titulky

Filmový kabinet: prednáška + film

Réžia: Vittorio De Sica • Scenár: Cesare Zavattini, Vittorio De Sica, Suso Cecchi D’Amico, Oreste Biancoli, Adolfo Franci, Gerardo Guerrieri • Kameraman: Carlo Montuori • Hrajú: Lamberto Maggiorani, Enzo Staiola, Lianella Carell, Gino Saltamerenda

Jednoduchá zápletka – ukradnutie bicykla, ktorý slúži ako pracovný nástroj – synekdochicky otvára sociálne problémy v postfašistickom Taliansku. Aj napriek využitiu mnohých hollywoodskych postupov filmového rozprávania sa pred očami diváka odvíja obraz všedného života. Etický problém zachovania ľudskej dôstojnosti na pokraji udržania holej existencie v spoločnosti je len predĺžením smeru nastoleného režisérom Vittoriom De Sicom a umelecko-teoretickým otcom neorealistického hnutia, scenáristom Ceserem Zavattinim, ktorý ukotvoval neorealizmus na humanistických základoch.

+ Prednáška: Taliansky neorealizmus
14. februára 2022

Orson Welles inšpiroval svojím prístupom k filmu aj európsku kinematografiu a z jeho techniky vyrastá v Taliansku hnutie neorealizmu, ktoré hlása estetiku odriekania. Ide o snahu pozbaviť film krásy, epiky, dokonca aj zrozumiteľnosti s jediným cieľom – ukázať surovú neprikrášlenú skutočnosť s čo možno najmenším zásahom autora. Francúzsky filozof Jean-François Lyotard prehlasuje neorealizmus za jediný smer, v ktorom sa film oslobodzuje spod každej autority a stáva sa slobodným.

Rok výroby: 1948

Krajina pôvodu:

  • Taliansko

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (taliančina)
ČT - České titulky